Cyklookruh s výhľadom na slovenský „zámok na Loire“

Napísal(a) jan 14, 2013 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Turiec, Horná Nitra | 0 komentárov

Cyklookruh s výhľadom na slovenský „zámok na Loire“

Bojnický zámok patrí k najnavštevovanejším a najromantickejších pamiatkam strednej Európy. Svojou krehkou kontúrou sa chce podobať zámkom v údolí Loiry a zdá sa, že úspešne. Výhľad z neho láka cykloturistu na jazdu po pohoriach a dolinách, ktorým vládne.  Aj my sme sa rozhodli zakrúžiť v kraji pod Bojnickým zámkom a z cyklistickej perspektívy si potvrdiť, že prvá priečka v hitparáde turistov mu patrí právom.

Popis trasy:

Bojnice – Šútovce – Nitrianske Rudno – Nitrica – Skačany – Oslany – Bystričany – Laskár – Opatovce nad Nitrou – Koš – Bojnice

Stojíme priamo pod Bojnickým zámkom. Hľadíme na jeho vežičky, výklenky, romantické okná a sme vďační, že aj na Slovensku máme niečo priam disneyovsky rozprávkové. Priamo oproti vstupu do areálu Zámku je vstup do Bojnickej ZOO, ktorá je ďalšou miestnou atrakciou. Cez prázdniny a víkendy sú tu chodníky plné rodín, ktoré prišli so zámerom „uštvať“ deti programom naplneným do prasknutia švov: zámok, ZOO, kúpalisko, suveníry, zmrzlina, dinopark… Ráno stretáte čiperné dietky pobehujúce sem a tam a okolo obeda sú už kočíky plné spiacich štupľov, rodičov s deťmi na pleciach a lavičiek je málo pre všetky unavené nohy. Aj my cykloturisti sme sem prišli so zámerom „uštvať sa“, ale nielen v zámku a podzámčí. Naše pole pôsobnosti bude mať širší rádius. Už teraz nám od predstavy cesty začína brnieť v nohách. A preto si detaily o samotných Bojniciach nechávame na záver. Keď už budeme nevládni, radi sa sklátime niekde v parku, budeme civieť na zámok a zaostrovať na jeho históriu a krásy.

Za horami – za dolami

Naša cesta začína ako rozprávka: Kde bolo – tam bolo, vybrala sa raz dvojica cykloturistov zo zámku na dlhú púť poza hory – poza doly… Haló! Rozprávok stačilo, ide sa makať! Z Bojníc vyrážame okolo kúpaliska Čajka smerom na Nitrianske Rudno. Táto priehrada, ktorú sme si stanovili za najbližší prestávkový bod, leží za tou spomínanou horou – dolou. A kým k „živej vode“ dorazíme, budeme musieť zviesť boj s kopcom, ktorý sa nám postavil do cesty. Cesta sa vzpína a krúti ako zmija. V tieni lesa stúpame hore brehom po nespočetných zákrutách. Po pár kilometroch nad kopcom víťazíme a miesto pedálov začneme používať brzdy. Dočkáme sa aj nádherného výhľadu na krajinu, ktorá kyprými tvarmi pripomína dobre nakysnuté cesto. Tento materiál síce nie je na zjedenie, ale pre cykloturistu je lahôdkou. Kopce akoby hrali hru na skrývačku.

Spoza chrbta jedného sa vynorí ďalší, za každou zákrutou sa objaví ďalší široký zelený chrbát. Ľuďmi neobývané lúky a pastviny sú domovom celého mikrokozmu, ktorý si ide hrdlo vykričať, toľko na nás cvrliká, fidliká, vyspevuje a ševelí. A my znovu zápasíme so stupákmi a zákrutami. Po piatich kilometroch vchádzame do dediny Šútovce. S príchodom civilizácie rozprávka trošku mení svoj dej, ale stále má grády  – 8 – 9% sklon cesty a žeravé slnko nám zmáčajú cyklodresy a vyvolávajú v nás ešte väčší smäd po zázračnej vode v priehrade Nitrianske Rudno, ktorú očakávame za každou zatáčkou. Začneme klesať, rýchlou jazdou vysušíme pot z čela aj tela, ani sa nenazdáme a sme pri vodnej nádrži.

Vytvorená Nitricou

Na brehoch vody stojí obec, ktorá dala nádrži meno – Nitrianske Rudno. Je obklopená prekrásnou prírodnou panorámou, ktorú zo západu vykresľuje Strážovské pohorie Nitrických vrchov, od severovýchodu pohorie Magury končiace impozantným vrchom Strážov. Rozprávkovým prvkom v tomto bode cesty je „silueta spiaceho mnícha“ vytvorená z pohoria Rokoš. Vodná nádrž bola vybudovaná na rieke Nitrica v polovici minulého storočia. Slúži najmä pre potreby nováckej tepelnej elektrárne, no v lete je obľúbeným cieľom turistov, plavcov, surfistov a najmä rybárov a stanovačky- chtivých rekreantov. Posedíme si, okúsime teplotu vody, naberieme druhý dych a obraciame ďalšie stránky našej dnešnej rozprávky.

(Z)bojnícky cyklookruh

Značenú cyklocestu sme si premenovali z Bojnického cyklookruhu na Zbojnícky cyklookruh, aby sme zachovali rozprávkarskú tradíciu. Cykloznačka nás vedie spevnenou cestou popri Nitrici na juh. Teraz sme v kotline a užívame si bezstarosnej jazdy dolu prúdom vody. Späť na cestu sa vynoríme v Diviackej Novej Vsi. Asfaltka sa od toku Nitrice odkláňa, a tak ju opúšťame a nasledujeme značku, ktorá cykloturistov vedie po príjemných poľných cestách na úpätí Nitrických vrchov. Polia sa premenili na zlaté lány a ťažké klasy čakajú na to, kedy sa sklonia pred kombajnmi a položia svoj život na oltár večne hladného národa. Pred Hradišťom krajinu vyplní moje obľúbené obecenstvo – záplavy slnečnicových hláv. Tvária sa, že sa otáčajú za slnkom, no v skutočnosti sa obzerajú za každým živým tvorom, ktorý sa okolo nich mihne. Míňame Hradište a vedľajšou cestou prichádzame do Skačian. Krátky úsek po poli vystrieda znova asfaltka, po ktorej sa dostaneme až do Oslian.

Oslany – cyklo-positiv

Jedným zo základných orientačných bodov v Oslanoch je veľká predajňa bicyklov stojaca pri hlavnej ceste. Neraz sme sa tu zastavili dokúpiť potrebné, či len tak na výzvedy, čo nového v ponuke. Milovníci cyklistiky založili v Oslanoch i cykloklub, ktorý je liahňou mnohých zvučných mien slovenskej cyklistiky. V Oslanoch sa rozlúčime so značkou Bojnického cyklookruhu a prejdeme na Hornonitriansku cyklomagistrálu, ktorá tu začína. Ocitli sme sa totiž v Hornonitrianskej kotline.

Hornonitrianskou cyklomagistrálou

Jazda hlavnou cestou uberá na romantike a pohodlí, no aspoň máme dôvod poponáhľať sa. V Čereňanoch stojí uprostred parku pekný renesančný kaštieľ. Rovnako aj v Bystričanoch priam oslepí svojou snehobielou budovou kaštieľ, v ktorom sídli široko-ďaleko vychýrená reštaurácia. Pri ceste si všimneme smerovku na Chalmovú a jej termálne kúpalisko. Leží v tichom prostredí priamo pod Drieňovym vrchom. V roku 1923 tu bol vybudovaný prvý drevený zakrytý bazén. Najvyššia koncentária pekných historických budov na trase je v Zemianskych Kostoľanoch. Okrem žltého renesančného kaštieľa sa tu nachádza aj Karolkin a Kiššasonkin kaštieľ. Z Kamenca pod Vtáčnikom postupujeme spevnenou lesnou cestou do Novák a odtiaľto je to do Bojníc už len kúsok. Nevieme vydržať, kým v diaľke uzrieme ako svietiaci maják zelené veže zámku na travertínovom kopci nad mestom. Po nevyužívanej ceste z Novák šliapeme do pedálov a záverečný úsek vnímame ako šprint do cieľa. Športovým tempom vchádzame do Bojníc, kde nás trochu pribrzdí záverečný stupák, ale návrat aj tak chutí sladko. Padáme si so zámkom do náručia, no rozprávka ešte nekončí.

Pán Strom

Bicykle si zaparkujeme pri lavičke v parku, odkiaľ vidno zámok z pekného uhla a dobíjame baterky. Zámok má na chrbte (alebo na streche?) už 900 krížikov a lipa Kráľa Mateja, ktorá stojí pred ním, vo svojom hrubočiznom kmeni skrýva 700 letokruhov. Okrem tohto ohromujúceho čísla sa tento Pán Strom môže pochváliť aj svojimi rozmermi. V čase najväčšej pýchy mala jeho koruna rozpätie 36 metrov, výšku 28 metrov a obvod kmeňa až 12 metrov. Lipu zasadil v roku 1301 Matúš Čák Trenčiansky a o necelé dve storočia neskôr si ju mimoriadne obľúbil ďalší významný panovník Matej Korvín. Konali sa pod ňou  nielen zasadnutia a porady, ale i oslavy a hostiny. Iba pred niekoľkými desaťročiami začala lipa rýchlo chátrať, preto ju vzali pod ochranné krídla pracovníci múzea. Dnes sa síce nepýši svojou gigantickosťou, ale za to titulom chránený prírodný výtvor.

Talentovaný gróf Pálfi

Samotný zámok bol niekoľkokrát prestavaný a dnes sú v jeho komnatách expozície dobového zariadenia. Neustále tu prebiehajú rôzne tematické programy – či už rozprávky na zámku, Festival duchov a strašidiel alebo Rytierske dni. Okolo parku sa rozkladá udržiavaný romantický park s jazierkom a rotundou. Pod zámkom je tiež jaskyňa, ktorá vznikla v travertínovej kope, na ktorej zámok stojí z atmosferických zrážok stekajúcich dnu. V minulosti slúžila ako zásobáreň vody aj ako úkryt. K pôsobivému architektonickému riešeniu zámku sa dospelo mnohými prestavbami z dreveného hradiska, cez renesančnú a barokovú podobu až do dnešnej romantickej. Za tú vďačí grófovi Jánovi Františkovi Pálfimu, ktorý sa ho rozodol prestavať podľa vzoru francúzskych hradov na Loire, pápežského paláca v Avignone a gotických tirolských hradov. Najal si aj architekta, no ten sa mohol len prizerať, ako sám talentovaný pán Pálfi dával svoje vycibrené predstavy na papier a všetkému velil. Vďaka pán Pálfi! Nebyť vás, možno by sa aj romatika na Slovensku stala iba chráneným prírodným výtvorom. A cykloturistická rozprávka o Bojnickom cyklookruhu by sa mi písala podstatne ťažšie.

 

Informačný blok

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 1; Kysuce, Horné Považie, Turiec

Doprava do Prievidze:

Autom:

  • z Bratislavy diaľnicou do Nitry, tu odbočiť na Topoľčany, pokračovať na Partizánske a Prievidzu – z diaľnice odbočiť na Trenčín – Bánovce nad Bebravou, pokračovať cez Hradište – Dolné Vestenice na Nováky do Prievidze

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autocamping Nitrianske Rudno
  • Autocamping Chalmová
  • Autocamping Bojnice

Penzióny:

  • Bojnice: Penzión Maxim, Penzión Teddy, Hotel Hlboké, Penzión Družba, Penzión Laura
  • Prievidza: Penzión Oáza, Penzión Orion
  • Nitrianske Rudno: Penzión Normandia

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Penzión Maxim Bojnice (pre ubytovaných)
  • Plážové kúpalisko Delta, Prievidza

Turistické informácie:

  • Turistická informačná kancelária mesta Prievidza, Námestie slobody 6, 971 01 Prievidza Tel.: 046/ 16 186

Nezabudnite navštíviť:

  • Bojnický zámok
  • Park pri zámku s Lipou kráľa Mateja
  • Kúpele a termálne kúpalisko v Bojniciach
  • Nitrianske Rudno – vodná priehrada – vodné športy, rybolov
  • Zemianske Kostoľany – kaštiele
  • Chalmová – termálne kúpalisko

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 2 /2012

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár