Budíček zmyslov na Myjavskej pahorkatine

Napísal(a) sep 13, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Kopanice, Považie, Biele Karpaty | 2 komentáre

Budíček zmyslov na Myjavskej pahorkatine

Našu cestu Myjavskou pahorkatinou sme začali v dedine Košariská. Kúsok za Vrbovým sme opustili nížinu v údolí rieky Váh a vnorili sa do kopcovitého kraja, v ktorom sa na svahoch striedajú lúky, pasienky, oráčiny, lesy a pomedzi tie mnohoraké pravouhlé záplaty sú rozhádzané hlúčiky domov a gazdovstiev, ktoré sa nazývajú kopanice. Myjavskú pahorkatinu z juhu ohraničujú Malé a  zo severu Biele Karpaty. Na jazdu po rovine tu nečakajte, šliape sa buď do kopca alebo sa frčí dolu brehom. My sme sa sem vybrali začiatkom apríla, takže kraj sa nemohol predviesť v plnej pestrej paráde, no i tak nám učaroval.

Popis trasy:

Košariská – Brezová pod Bradlom – zachádzku na Štefánikovu mohylu – Dolný Štverník – Paseky – Prietrž – Bašnarovci – zachádzka na zrúcaninu Branč – Belanskovci – Turá Lúka – Myjava – Polianka – Priepasné – Košariská

Košariská – rodisko generála Štefánika

Obec Košariská leží na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Už pri vstupe do obce sa nedá prehliadnuť tabuľa upozorňujúca na to, že z Košarísk pochádza jedna z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín –  Milan Rastislav Štefánik. Naše prvé kroky a zábery pedálov viedli k evanjelickému kostolu, pri ktorom stojí rodný dom, v ktorom je dnes umiestnené múzeum generála M.R. Štefánika. Tento veľký astronóm, vojak, politik a diplomat stihol za krátkych tridsaťdeväť rokov života toľko, čo sa nepodarí ani tuctu ľudí za sto rokov. Z jeho životopisu na mňa urobila silný dojem kariéra astronóma. Pracoval vo Francúzsku na observatóriu v Paríži, zúčastnil sa výpravy na Mont Blanc, odkiaľ pozoroval Slnko a Mars. Ako vedca ho poslali až na Tahiti, kde bol poverený pozorovaním Halleyho kométy. Pre Slovákov a Čechov má najväčší význam jeho politická a diplomatická činnosť, vďaka ktorej sme sa mohli stať samostatnými národmi mimo Rakúsko-Uhorskej monarchie. Po vzniku ČSR povedal: „Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomrieť.“ A tak sa i stalo… Svoj slobodný národ a zem neobjal živý, zahynul pri páde lietadla neďaleko Bratislavy v máji 1919, pričom sa dodnes nevie, čo nehodu zapríčinilo. V Košariskách sme sa trošku pomotali po námestí, pozreli si okolie kostola a múzea a vybrali sme sa smerom na Brezovú pod Bradlom. Téma Štefánika v nás rezonovala natoľko, že sme sa ňou inšpirovaní nechali nahovoriť na neľahkú zachádzku k jeho mohyle.

Biela Štefánikova mohyla

Už pri jazde na Brezovú sme si nad vrcholkami stromov  všimli belieť sa monument. Zdal sa nám tak vysoko, ďaleko a pre hustý les nedosiahnuteľne, že sme sa s myšlienkou jeho návštevy skoro rozlúčili. No návestné tabule nás neomylne viedli za mesto, kde sme sa museli pasovať so štvorkilometrovým súvislým stúpaním.  Počasie nebolo najkrajšie, no to sme v týchto chvíľach vôbec neriešili. Serpentíny sa ostrými zákrutami hadili vyššie a vyššie, stále bližšie k mohyle, no tá cesta nemala konca. Šli sme stále cez les. V prevažnej miere bol listnatý a v tomto čase ešte bez zelene. Kde–tu sa objavil ihličnan a v jeho korune hvízdal zúrivý vetrisko podobne ako zapálení fanúšikovia na zápase. Brali sme to ako povzbudenie do boja a vždy sme vylovili ešte za hrsť nových síl. Keď sme sa konečne dostali k mohyle, lapali sme po dychu, no nie len od únavy. Mohyla, ako miesto posledného odpočinku Štefánika, je veľmi  pôsobivé miesto. Celá vytesaná z bieleho vzácneho travertínu sa vypínala voči mračnami zatiahnutej bielej oblohe a my sme sa zrazu cítili veľmi – BIELO. Biela ako farba slávnostná, dôstojná, čistá, mocná i pietna. Ako sa vyznáva tvorca mohyly: „pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho, plného súzvuku, hrdinstva, harmónie a krásy“.  Pán architekt Jurkovič, klobúk dolu, podarilo sa vám to dokonale! Z monumentu sa nám ponúkol široký výhľad na kopaničiarsky kraj a Brezovú pod Bradlom. Aj mohyla je viditeľná z veľkej diaľky. Škoda, že ju nie je vidno z každého kútika Slovenska, tak by sme Štefánikov odkaz zhrnutý do troch kľúčových slovíčok: „Veriť, milovať, pracovať“, mali stále na pamäti.

Škovránky na kopaniciach

Z mohyly sme sa doslova skotúľali a vďaka chladnému vzduchu to bol mrazivý zážitok. Čakali nás ale početné stúpania a výšľapy hore myjavskými kopanicami, a tak sme sa čoskoro zahriali. Pokračovali sme za Brezovú pod Bradlom, po pár kilometroch sme odbočili vpravo na kopanice Štverník. Fľaky lúk, zoraných polí, remízok a lesov  sa striedali na okolitých úbočiach a stráňach. Vietor sa umúdril a utíchol, zem dýchala jarou a nad hlavami nám viseli trilkujúce škovránky. Tento koncert mám zo všetkých najradšej. To je tá naozajstná pridaná hodnota cykloturistiky, odmena za to, že človek spomalí, nevezie sa v aute, ale načiera do vlastných síl . Kopaničiarsky život nám úprimne imponuje. Vždy, keď sme prechádzali cez maličké osady, všímali sme si pôvaby záhrad, ovocných sadov, dvorov, architektúry, blízkosť ľudí, ktorá je tu nevyhnutnou podmienkou ich prežitia. Dojmy z myjavských kopaníc na nás pôsobili ako budíček zmyslov. Vône, zvuky, obrazy, predstava chuti ich vychýrenej slivovice…to všetko brnkalo na naše zmysly. Zastavili sme sa pri vodnej nádrži Prietrž na krátku prestávku. Z vody sa vyhadzovali statné rybacie kúsky a žaby sa predbiehali v kŕkaní. Za Prietržou sme pokračovali smerom na Myjavu. Krajina sa naširoko otvorila a na horizonte zasvietila zrúcanina hradu Branč. Vedie k nemu niekoľko ciest, my sme sa rozhodli dostať sa mu na dosah z osady Bašnárovci.

Fotogenický hrad Branč

Turistická návesť nás bezpečne upozornila, kadiaľ sa treba vydať. Cykloturistické a turistické trasy na Myjavskej pahorkatine sú naozaj dôsledne vyznačené. Vydali sme sa asfaltkou cez les k zrúcanine, ktorá bola tento raz schovaná niekde v nedohľadne. Príjemná, úzka cestička bez áut sa šplhala raz hore brehom, potom sme sa kúsok zviezli nadol a za každou zákrutou sme vyzerali, či ruiny neuvidíme. V lese spod lístia vykúkali modro rozkvitnuté hlávky fialiek, o kúsok vyšších pľúcnikov a miestami sa zjavil nažlto zakvitnutý ker. Jar sa s nami hrala na skrývačku, určite striehla za niektorým hrubým kmeňom. V objavovaní a sledovaní jej stôp sme sa z lesa vynorili a zrazu pred nami stála naozaj fotogenická zrúcanina. Branč patril do siete pohraničných hradov chrániacich cestu cez Karpaty na Moravu. Je starý vyše sedemsto rokov, no od začiatku osemnásteho storočia prestal byť využívaný. Svoju súčasnú funkciu cieľa turistického či cykloturistického putovania plní zodpovedne. Každý, kto sa sem vydá, nám dá za pravdu.

Vyhliadková veža a gazdovský dvor na Turej Lúke

Po návrate na okruh sme pokračovali kúsok po vyznačenej Kopaničiarskej cyklomagistrále a v osade Belanskovci sme odbočili vľavo na Turú Lúku. Zlákala nás informácia o gazdovskom dvore a vyhliadkovej veži na Turej Lúke. Drevená rozhľadňa stojí kúsok bokom pri ceste a ponúka panoramatický rozhľad na okolité pahorky, lesy, až za hranice republiky. Neďaleká orientačná mapa zasa poskytuje sumár všetkých významných historických objektov v regióne. V dedine sa nachádza zrekonštruovaný objekt  pôvodného gazdovského dvora, o ktorý sa stará gazda s gazdinou. Pri návšteve dvora sa stanete účastníkom bežného života poľnohospodárskej usadlosti pred sto rokmi. Máte možnosť ochutnať, čo gazdiná uvarila, môžete vidieť gazdu , ako opatruje domáce zvieratá, môžete sa obliecť do myjavského kroja. Okrem toho tu mávajú aj tematicky zamerané podujatia pre verejnosť, napr. kopaničiarska svadba, zabíjačka, varenie lekváru.

Prebudení dokonale

Cez Myjavu sme sa potom vrátili späť na Košariská. Stále sme šli kopaničiarskym krajom, všímali sme si nenápadné a pritom unikátne zákutia, napr. súkromný močiarik s úhľadnými vŕbami pri jednom statku, počúvali sme mékanie kôz, bučanie kráv a hlasný gagot husí, zavoňali sme vôňu veľkonočných koláčov, čo sa práve piekli, v záhradkách sme badali prvé rozkvitnuté narcisy a krókusy  a samozrejme – usilovných hospodárov pri starostlivosti o ovocné stromčeky.

Na záverečnom úseku sa nám znova naskytla scenéria Štefánikovej mohyly, ako tá najvhodnejšia bodka alebo výkričník za  nádherným okruhom, ktorý v nás prebudil vedomé i nevedomé zmysly.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 6, Záhorie, Považie

Doprava:

Autom:

  • od Bratislavy po diaľnici D1 smerom na Trenčín, odbočiť na Nové Mesto nad Váhom, pokračovať na Starú Turú, Myjavu a Košariská; prípadne odbočiť z diaľnice už pri Piešťanoch a ísť na Košariská cez Vrbové
  • Z ČR sa dá na Myjavu (len 10km od hraníc) dostať priamo z Veselí nad Moravou cez hraničný prechod Vrbovce

Ubytovanie:

Kempingy:

  • rekreačné stredisko Dubník pri Starej Turej
  • Zelená Voda pri Novom Meste nad Váhom
  • Autokempingy v Piešťanoch – Sĺňava, Lodenica

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • v areáli vodnej nádrže Dubník , v chatovej osade

Turistické informácie:

  • Infotur – Informačná kancelária mesta Stará Turá, SNP 254/49, 916 01 Stará Turá

Web sites:

  • www.myjava.sk
  • http://www.skonline.sk/cykloturistika.php?id=753
  • www.mrstefanik.sk
  • www.brezova.sk
  • www.obeckosariska.szm.com
  • www.podbranc.sk
  • www.staratura.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Múzeum M.R.Štefánika v Košariskách
  • Mohylu M.R.Štefánika nad Brezovou pod Bradlom
  • Zrúcaninu hradu Branč
  • Vyhliadkovú vežu a Gazdovský dvor v Turej Lúke
  • Námestie v Myjave, múzeum Slovenských národných rád,
  • Priehradu Dubník pri Starej Turej

Uverejnené v Cykloturistike č. 5/2010

Galéria všetkých fotografií

2 komentáre

  1. Zdravim priatelov cykloturistiky!
    Cykloturistike sa vdaka mojim rodicom venujem uz od malicka. Az teraz som objavila vase stranky, ktore ma neskutocne potesili, su plne uzasnych zivotnych postrehov a radosti z vyletov na dvojkolesovych tatosoch. Posledny prispevok ste ale pridali este v marci tohto roku, dufam, ze dovod tej odmlky je len prozaicky a coskoro pridate dalsi. Pravdupovediac, tiez chcem viac dokumentovat nase vylety a hlavne ich viac propagovat, nech aj ini idu spoznat krasy Slovenska a zaroven si vyskusat svoju kondiciu.
    Docitania na webe a dovidenia na ceste! 
    Ana Mikulcikova

  2. este som chcela dodat, ze som povodom akurat z Brezovej pod Bradlom, no dlhsie zijem v Piestanoch, no spoznavam zo sedla aj krasy inzch casti Slovenska.

Napíšte komentár