Cyklistika okolím Martina po turčianskej via antiqua

Napísal(a) júl 4, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Turiec, Horná Nitra | 0 komentárov

Cyklistika okolím Martina po turčianskej via antiqua

Turčianska via antiqua. To znie hrdo, tajomne, klasicky i dobrodružne. Turiec bol vďaka svojej severo-južnej orientácii lokalitou, ktorou prechádzali významné obchodné cesty spájajúce Pobaltie so Stredomorím. Nad týmito spojnicami vznikali hrady, okolo rástli osady a to všetko sa odohrávalo v lone čarovnej prírody. A vďaka tomu je dnes stará hradská via antiqua križovatkou prekrásnych cyklotrás.

Popis trasy:

Martin – Diaková – Sklabiňa – Turčianska Štiavnička – Podhradie – Konské – Holčovo – Krpeľany – Turany – Sučany – Vrútky – Martin

Martin – hlavné mesto Turca

Mesto Martin je metropolou regiónu Turiec ležiaceho v strednej až severozápadnej časti Slovenska. Dostať sa do Martina nie je nič komplikované. Nachádza sa len tridsať kilometrov od Žiliny, do ktorej trafíte po hlavnom cestnom ťahu spájajúcom západ a východ Slovenska. Okrem toho vo Vrútkach, čo je časť Martina, stoja rýchliky a vlaky idúce z Bratislavy či Žiliny smerom na Poprad a Košice. Nielen samotný Turiec je čarovnou oblasťou. Z Martina je blízko na Oravu, Liptov, Pohronie, čo sú nemenej lákavé regióny. Preto vrelo odporúčame vybrať si Martin, alebo nejakú dedinku v jeho okolí, za miesto pobytu na Slovensku. Cyklotrasy Turca sú kvalitne označené a je ich dostatok na vyplnenie hoci aj týždenného pobytu. Informačné tabule s prehľadom cyklociest Turca nájdete na veľa miestach. Aj výlety do lokalít, s ktorými Turiec hraničí, sú na dosah ruky a všetky ponúkajú mimoriadne cyklistické zážitky.

Popod kopce Veľkej Fatry

Z mesta sme sa vydali po krátkej spojke s Turčianskou cyklomagistrálou do Diakovej. Bol koniec augusta, neskoré ráno či skoré predpoludnie a krajina bola ponorená do jemnej pary. Ako keď sa začínate pozerať na 3D obrázok, všetko sa zdalo byť rozmazané. Postupne, ako sme sa jemným stúpaním dostávali ďalej za mesto, opar sadal a krajina naberala na ostrých kontúrach. Plastický obraz zelených polí a pastvín v popredí vystupoval z pozadia mohutných kopcov Veľkej Fatry. Vždy, keď sa mi pred očami podarí odhaliť, čo sa ukrýva na 3D vizuále, mávam pocit víťazstva. Na tomto obraze bolo čosi ešte lepšie – bol takpovediac nekonečný: stále sa na ňom odhaľovali nové a nové detaily. Jedným z takých detailov bolo, že na políčkach roztrúsených po svahoch sme spozorovali ľudkov. Ako mravce sa vyrojili na role a zberali do vriec zemiaky. V tejto oblasti sa zemiakom, švábke, gruliam, krupliam, či ako sa tu bramborám „nadáva“, dobre darí a ich sadenie a následne jesenný zber je veľkou rodinnou udalosťou. Celé rodostromy sa vyroja do polí a robia, čo im sily stačia. I keď v takýto krásny deň musela byť práca radosťou, určite by sme s nimi nemenili. Predsa len – niet nad cykloturistickú žatvu vo forme zvládnutých trás, vzhliadnutých krásnych miest a plných vriec zážitkov.

Dedina a hrad Sklabiňa

Za Diakovou sme sa napojili na značku Turčianskej cyklomagistrály a nechali sme sa ňou viesť po kopčekoch hore a zasa dolu. Cesta bola kľudná, premávka takmer žiadna, hojdačkovým štýlom sme vhupli do dediny Sklabiňa. Za ňou sa sklon cesty priostril a najbližšie kilometre nás čakal ráznejší stupák. K zrúcanine sme šli asi dva kilometre po asfaltke a potom sme odbočili na poľnú cestu, ktorou sme sa asi po pol kilometri vyškriabali k ruinám. Sklabinský hrad bol spolu so Znievskym a Blatnickým hradom strážnou baštou na významnej obchodnej ceste vedúcej popod masív Veľkej Fatry. Hrad pochádza z trinásteho storočia, niekoľkokrát vyhorel, stále ho opravovali, postupne pristavovali nové a nové objekty a koncom Druhej svetovej vojny ho Nemci vyhodili do vzduchu a vypálili. Hradné múry v malebnom predhorí Veľkej Fatry sú už iba romantickým cieľom nedeľných vychádzok. V areáli hradu sa pásli kozy a ich méééé sa rozbíjalo o kamenné steny toho, čo bývalo vznešenou pevnosťou. Spod zrúcaniny sa nám naskytol široký rozhľad na pohorie a my sme neodolali prvej dlhšej prestávke. Náruč zeleno-modrých kopcov s drsno-romantickou vôňou stredoveku sa opúšťala ťažko.

Park a kaštieľ v Turčianskej Štiavničke

Nespevneným chodníkom sme zišli naspäť k asfaltovej ceste a pokračovali zjazdom cez Sklabinský Podzámok do Turčianskej Štiavničky. Tesne pred Štiavničkou vyvieral prameň, pri ktorom stála drevená besiedka. Domáci, čo si sem prišli po vodu, nám poradili ísť sa previezť ku rybníkom pri Kantorskom potoku. Neobanovali sme. Bolo tam naozaj nádherne. Pripadali sme si ako v anglickom parku, preto sme ani neboli príliš prekvapení, keď sme zistili, že aj sme v parku obklopujúcom kaštieľ v Turčianskej Štiavničke. Park prerastá do okolitých lesov a možno v ňom nájsť štyristo druhov stromov z celého sveta. Na jeho okraji tróni záhradný pavilón a údajne sa tu svojho času vo veľkom rozáriu pestovalo až stošesťdesiat druhov ruží. Kaštieľ patril rodine Révaiovcov a ich honosné mauzóleum sa nachádza na miestnom cintoríne.

Via antiqua – skrz Veľkú Fatru

Zo Štiavničky sme sa vydali po reťazi ďalších obcí, ktoré slúžili karavánam kupcov putujúcich po via antique ako „občerstvovacie stanice“.  Do Podhradia bol profil cesty plochý, no do Konského sme sa riadne zapotili. Do Nolčova sme pre zmenu už zbehli z kopca. V Nolčove vraj bývala veľká prepriahacia stanica. Tu si kupci unavené kone vymenili za čerstvé a na nich sa vyštverali cez Ľubochnianske sedlo na druhú stranu Veľkej Fatry. Okolo Ružomberka viedli ich cesty ďalej na Oravu. Keďže sa nám, nik nenúkal, že nám vymení kone za lepšie, napojili sme aspoň seba v miestnej krčme a vydali sa cez Váh na druhú polovicu okruhu. V Krpeľanoch sa nám ponúkol pekný výhľad na rozľahlé vody Vážskeho kanála. Z podhoria Veľkej Fatry sme sa zrazu dostali k úpätiu kopcov Fatry Malej, i keď na pohľad sa vôbec malá nezdala.

V Martine je všetko „fest“ a národné

Po opačnej strane Váhu sme sa cez Turany dostali do Sučian, kde na nás čakala veľká informačná tabuľa s prehľadom cyklociest Turca a rovnako i značka Turčianskej cyklomagistrály. Nasledujúce kilometre sme šli sprevádzaní z jednej strany tokom Krpelianskeho kanálu a z druhej strany horami Malej Fatry. Vynorili sme sa na Lipovci, odkiaľ sme sa cez most dostali na druhú stranu Váhu a ocitli sa vo Vrútkach. Značka nás spoľahlivo navigovala do centra Martina, kde sme chceli navštíviť zopár najpodstatnejších pamiatok. Martin si svoju pozíciu v slovenských dejinách vydobyl najmä vďaka  Memorandovému zhromaždeniu Slovákov, ktoré sa tu konalo v roku 1861. Boli na ňom po prvý raz v histórii proklamované ciele slovenského národa, založená Matica slovenská (vrcholná kultúrna a národná ustanovizeň) a prvé tri slovenské gymnáziá. Pre náš holubičí národ, ktorý bol odjakživa v područí kohosi mocnejšieho, to bola obrovská  udalosť. V Martine preto nájdete na každom rohu čosi s prívlastkom „národné“. My sme sa zabehli pozrieť na pôvodnú a novú budovu Matice slovenskej, ktorá dnes plní úlohu národnej knižnice. Slovenské národné múzeum prezentuje najkrajšie pozoruhodnosti ľudovej kultúry – kroje, výšivky, inventár sedliackych dvorov, domov, remeselníckych dielní. V Martine sa nachádza tiež najväčší skanzen slovenskej dediny, v ktorom natáčali legendárnu rozprávku Perinbaba. Budova Národného domu v centre mesta zasa bývala centrom spoločenského života. Medzi najnavštevovanejšie miesta Martina patrí Národný cintorín, na ktorom odpočíva okolo tristo významných osobností, dejateľov, umelcov, vedcov. Skrátka, poznaniachtivý a uvedomelý návštevník si príde na svoje. Ale nielen ten. Martin osloví i toho, komu na rozširovaní vedomostí z oblasti dejepisu a vlastivedy nezáleží. Je to fotogenické, pohostinné a úprimné  mestečko v čarokrásnom regióne. I charakteristická mäkkosť jazyka, ktorou sú Martinčania povestní, pozýva k tomu, aby ste tu pobudli dlhšie. Ponuka Turca a Martina je totiž „fest“ bohatá.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 1; Kysuce, Horné Považie, Turiec
  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 2; Orava, Liptov, Horehronie

Doprava do Martina:

Autom:

  • Z Bratislavy do Považskej Bystrice diaľnicou D1, odtiaľ pokračovať na Žilinu a ďalej na Martin (smer Poprad)
  • Z Bratislavy možno ísť aj diaľnicou a rýchlostnou cestou do Nitry, odbočiť na Zlaté Moravce, Žiar nad Hronom, tu odbočiť na Kremnicu a pokračovať do Martina

Vlakom:

  • dobré spojenie z Bratislavy- vlaky idúce severným ťahom Žilina – Košice majú zastávku v časti Martina Vrútky
  • do Martina je možné vlakom cestovať i z mesta Zvolen či Banská Bystrica

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Turiec Martin – Vrútky;
  • Chatová osada Gader Blatnica;
  • Autokemping Trusalová,

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Chatová osada Gader, Blatnica 377 (18km)
  • Hotel Luna, Martin Priekopa
  • Požičovňa Snowland, Valčianska dolina (15km)

Turistické informácie:

  • Turisticko-informačná kancelária, Divadelné námestie 1 (objekt Millenium), Martin
  • Informačne centrum Jased, Jasenská dolina
  • Turistické a informačné centrum, Mestský úrad, Turčianske Teplice

Web sites:

  • www.martin.sk
  • www.velkafatra.sk
  • www.tikmartin.sk
  • www.turiec.sk
  • www.infoturiec.sk
  • www.visitslovakia.sk
  • www.tbsjus.sk/cyklotrasy/

Nezabudnite navštíviť:

  • Zrúcanina Sklabiňa
  • Rybníky, park a kaštieľ v Turčianskej Štiavničke
  • Národný cintorín v Martine
  • Národné múzeum, Múzeum Martina Benku v Martine
  • Matica Slovenská
  • Múzeum slovenskej dediny

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 12/2009

 

Galéria všetkých fotografií :

Napíšte komentár