Cyklistika v zlatom kraji Kremnických vrchov

Napísal(a) okt 1, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Štiavnické vrchy, Pohronie | 0 komentárov

Cyklistika v zlatom kraji Kremnických vrchov

Niektoré mestá vyzerajú na pozadí krásnej prírodnej scenérie ako lacný gýč, iné ako päsť na oko či ako pomsta civilizácie. Podaktoré však majú ten dar, že vďaka nim ich okolie pôsobí ešte malebnejšie a fotogenickejšie. Kremnica je práve takým mestom. Kremnickým vrchom, na okraji ktorých sa nachádza, vôbec netieni, skôr zdôrazňuje ich pôvaby. Pri pohľade na panorámu Kremnice sa aj v tej najpragmatickejšej duši musí prebudiť plamienok romantiky, akokoľvek dlho by bol vyhasnutý. A srdce cykloturistu pri tomto obrázku zaplesá, pretože vytuší, že tie kopce v sebe skrývajú cesty a chodníky volajúce: „Cykloturisti, vitajte v zlatom kraji!“

Popis trasy:

Kremnica – Bujačia lúka – Skalka – Krahule – Kremnické Bane – Bartošova Lehôtka – Jastrabá – Ihráčska Píla – Ihráč – Nevoľné – Kremnica

Mestečko Kremnica bude východiskom i cieľom nášho putovania po Kremnických vrchoch. Kremnica sa nachádza na strednom Slovensku medzi Žiarom nad Hronom a Martinom. Za Žiarom nad Hronom, treba odbočiť na Martin. Po pätnástich kilometroch sa za zákrutou objaví mesto v objatí siedmych vrchov. Vedie sem i železničná trať spájajúca Martin s Banskou Bystricou. Absolvovať jazdu ňou je taktiež zážitok. Keďže prechádza hornatým krajom, je na nej veľa tunelov a krásnych výhľadov.

Ale ešte predtým, ako opustíme brány mesta, potúlajme sa trošku po historickom centre a spoznajme jeho pozoruhodnosti.

Kremnica – zlaté mesto

Kremnicu zvykli nazývať i zlatým mestom, pretože v tunajších baniach sa v stredoveku ťažilo najviac zlata v Uhorsku. Povesť hovorí, že raz lovec zastrelil v týchto horách jarabicu a v jej hrvole objavil zrnká zlata. Postupujúc proti prúdu potoka do hôr objavil ložiská rudy s obsahom zlata i striebra. A začala sa písať história „zlatej Kremnice“. Rozmach ťažby nastal v štrnástom  storočí, kedy tu bola založená mincovňa. Bez prestávky sa v nej vyrábajú mince až podnes a tým je raritou medzi európskymi mincovňami. Do historického jadra sa vchádza cestou vykladanou mačacími hlavami popod baštu, ktorá je súčasťou hradného opevnenia. Dominantou mesta i areálu hradu je kostol sv. Kataríny. Jeho veža sa načahuje k oblakom tak, akoby sa chcela výškou vyrovnať okolitým kopcom. V starom meste možno okrem kostola sv. Kataríny navštíviť i múzeum mincí a medailí. Z každej uličky či budovy tu dýcha história. Vojdete cez hradnú bránu a máte pocit, že ste v inom storočí. Okrem tejto zvláštnej dobovej atmosféry historické centrum poteší i rozľahlou zeleňou, alejami stromov, lavičkami, na ktorých si po návrate z okruhu určite radi oddýchneme. Vyrážame cez mesto smerom na Skalku a začíname pekne zostra: čaká nás deväť kilometrov dlhý a sústavný stupák.

Skalka a Krahule – pohostinné k lyžiarom i cykloturistom

Postupujeme popri potoku Bystrica a pomaličky opúšťame mesto. Po pravej ruke sa na stráni nad cestou rozprestiera chránená prírodná rezervácia Bujačia lúka. Vyskytujú sa na nej viaceré ohrozené druhy flóry Slovenska. Sme len kúsok za mestom a už narazíme na fotogenické zákutie s mostíkom ponad zurčiaci potok. V tomto peknom prostredí sa nachádza i chata Toliar poskytujúca ubytovanie v penzióne, v kempingu a samozrejme občerstvenie v reštaurácii. Po štyroch kilometroch vedie z našej cesty odbočka vľavo na Krahule. Kto by chcel, môže sa vybrať týmito strmými serpentínami, čím z okruhu vynechá rekreačnú oblasť Skalka, prejazd z nej lesnou cestou na Krahule a skráti si trasu asi o sedem kilometrov. My však pokračujeme na Skalku. V stredisku je niekoľko zjazdoviek, no Skalka je známa hlavne vďaka desiatkam kilometrov upravovaných lyžiarskych bežeckých tratí, ktoré vzájomne spájajú Skalku – Krahule – Králiky – Turček. Každoročne sa tu vo februári koná vytrvalostný beh na lyžiach Biela stopa SNP. Ani voči turistom a cykloturistom sa Skalka a Krahule nechovajú macošsky. Hory navôkol sú plné turistických chodníkov, ktoré využívajú i priaznivci MTB. Jazda lesným chodníkom zo Skalky na Krahule je jednou z najpopulárnejších. Necelé štyri kilometre ideme stále z kopca. V lese vonia ihličie, lúky hýria farbami, bzučia, cvrlikajú, trilkujú. Zastaneme na vrchole svahu, ktorý v zime slúži ako hlavná krahulská zjazdovka a pred nami sa otvorí široký výhľad do údolia s dedinkou Krahule. Odbočujeme vpravo, postupne míňame malé švíky políčok a zopár chatiek. Schádzame až úplne nadol, kde sa lesná cesta stretá s asfaltovou. Budeme pokračovať smerom na Kremnické Bane, no nedá nám, aby sme si nezašli kúsok do dediny. Obďaleč malého kostolíka sa naskytne výhľad na Kremnické vrchy a na šnúrku železnice kdesi hlboko v doline.

V geometrickom strede Európy

Tak, ako sme na úvodnom úseku preverili svoju kondíciu pri opieraní sa do pedálov, teraz preskúšame odolnosť bŕzd. Nasledujúcich šestnásť kilometrov pôjdeme stále z kopca. Najpohodovejší bude zjazd do Kremnických Baní. Jemné zákruty nám dovoľujú vychutnať si pohľad na krajinu vždy z iného uhla. Asi po troch kilometroch sa na veľkej planine zjaví biely kostolík, ktorý má tú česť stáť presne v strede Európy. Keďže tento titul si zvyknú privlastňovať viaceré miesta a objekty, treba bližšie podotknúť, že tento raz ide o geografický stred Európy. Kostol sa zdá byť odstrčený, osirotený, no opak je pravdou. Slúži ako miesto stretávania pre ľudí až zo šiestich obcí. A okrem toho tiež ako maják pre všetkých, ktorí by sa radi pochválili, že boli v ozajstnom strede Európy. Nenápadný pamätník na lúke by ste z cesty sotva zbadali, no silueta kostola je neprehliadnuteľná. Priťahuje ako magnet.

Od kostolíka pokračujeme nadol do Kremnických Baní. Zem pod nami je samá šachta a aj na povrchu sú viditeľné stopy banskej činnosti ako dobývacie polia a haldy odpadu z podzemia. Prefrčíme cez Bane a kľukatou cestou klesáme nižšie a nižšie. Je nutné spomenúť, že z Kremnických Baní do Bartošovej Lehôtky pôjdeme po hlavnom ťahu medzi Žiarom nad Hronom a Turčianskymi Teplicami. Cez víkend tu nie je rušno a cesta je bezpečná, no v pracovný deň jazda nemusí byť najpríjemnejšia. Potrebujeme uzatvoriť slučku okruhu a keďže sme v horách, nemáme príliš na výber. Do karát nám hrá fakt, že ideme stále z kopca – rýchlo a bez väčšej námahy. Ani nezbadáme a sme v obci Bartošova Lehôtka, kde odbočíme vľavo na Jastrabú.

K Ihráčskemu kamennému moru

A teraz pekne do práce. Najbližšie dva kilometre prepotíme v 9% stúpaní. To skončí pri železničnej stanici Jastrabá. Cesta je absolútne pokojná, sem-tam sa popri nej objaví strom zakvitnutý nabielo ako mlieko, lúky pripomínajú púpavové more. Jar v Kremnických vrchoch si dala záležať a nešetrila farbami. Aj obloha je dnes modrá ako z blankytu. Letíme cez dedinku Jastrabá a zastavíme sa na križovatke, kde si vyberáme znova smer hore brehom. Fučíme osadou Ihráčska Píla s jazierkom, cez dedinky Ihráč a Nevoľné. Stupák je miestami dosť nepríjemný. Ešteže máme kam uprieť zrak. Mohutné vrchy akoby chránili svoje údolia. V Ihráči pri futbalovom ihrisku a kostole je nenápadná odbočka k prírodnému výtvoru – Ihráčskemu kamennému moru. Žiaľ, žiadna smerovka naň neupozorňuje. Domáci našťastie vedia poradiť, kde ho nájsť. Ešte netušíme, že o chvíľu si budeme musieť urobiť prestávku. Odpočívadlo s drevenými maketami veterného mlyna, studničky a prírodnou orientačnou tabuľou sa nedá len tak obísť. A tak sa zastavujeme tu, uprostred stúpania, i keď to nemáme vo zvyku. Niet sa kam ponáhľať. Už len kúsok a budeme na poslednom vrcholovom bode našej trasy.

Za Nevoľným na vrchu kopca, kde je ticho ako na konci sveta, odstavujeme bicykle. Máme výborný výhľad na úbočia Kremnických hôr, lúky a lesy popretkávané bielo zakvitnutými stromami. Ako užovka sa krajinou plazí železničná trať, ktorá mizne v jednom z mnohých tunelov. Po krátkej prestávke zbehneme posledný úsek cyklookruhu do Kremnice. Tu si v historickom jadre na pár minút sprivatizujeme lavičku s výhľadom na malebné námestie a cyklotúrou plnú fotogenických obrazov oficiálne ukončíme.

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 6/2007

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár