Cyklo-jazda storočiami pod Malými Karpatami

Napísal(a) nov 1, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Malé Karpaty | 0 komentárov

Cyklo-jazda storočiami pod Malými Karpatami

Okruh, na ktorý vás dnes pozývame, bude tak trochu pripomínať cestu v čase. Zablúdime na ňom k hradu, zámku, dvom kaštieľom, vznesieme sa do výšin na padáku a s pánom Beethovenom si štrngneme pohárom dobrého vína, aké sa dokáže urodiť len na úbočiach Malých Karpát. Takmer plynulo sa budeme presúvať z jedného zámockého parku do druhého a storočia sa nám budú pred očami mihať ako stromy za oknom idúceho vlaku. Keďže však pôjdeme na bicykli, nič dôležité nám neunikne. Veď to je predsa základný rozdiel medzi cestovaním bicyklom a inými dopravnými prostriedkami.

Popis trasy:

Trnava – Biely Kostol – Ružindol – Budmerice – Štefanová – Červený Kameň – Doľany – Dolné Orešany – Horné Orešany – Smolenická Nová Ves – Smolenice – Trstín – Prekážka – Horná Krupá – Dolná Krupá – Trnava

Trnava – slovenský Vatikán

Vyštartujeme z Trnavy, ktorá sa nachádza na západnom Slovensku len päťdesiat kilometrov od Bratislavy. Prechádza ňou hlavná železničná i cestná tepna, takže doprava sem je veľmi jednoduchá. Trnava je dnes krajským mestom a svoju úlohu na scéne histórie zohráva odnepamäti. Prvá písomná zmienka o Trnave pochádza z prvej polovice trinásteho storočia. Vtedy sa ako prvá na Slovensku stala  slobodným kráľovským mestom. Jej význam vzrástol najmä v šestnástom storočí, kedy sa sem presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Vďaka tomu tu stojí veľmi veľa kostolov a sakrálnych stavieb a Trnava je často nazývaná i slovenským Rímom. V historickom centre možno vzhliadnuť mnohé architektonické pamiatky, obzvlášť pekné je Trojičné námestie.

To bol prvý dotyk s dobami dávno minulými. Teraz  sa vráťme do súčasnosti a pohnime sa von z mesta smerom na rekreačnú oblasť Kamenný Mlyn s Trnavskými rybníkmi.

 

Budmerický zámok – z najkrajších na Slovensku

Pár kilometrov za Trnavou, pred časťou mesta Biely Kostol, si môžeme chvíľku oddýchnuť pri Trnavských rybníkoch. V našom prípade nie je počasie ideálne na posedenia v tráve. Rýchlo sa teda vyberáme do Bieleho Kostola, kde odbočujeme doprava na Ružindol. Cesta vedie viac-menej po rovine a nebyť silného protivetra, bola by to celkom fajn bicyklovačka. Takto však skláňame hlavy, zatíname zuby a dvanásť kilometrov do Budmeríc doslova odtrpíme. Najviac nás v Budmericiach zaujíma miestny kaštieľ, ktorý sa nachádza v parku pred obcou. Po Bojnickom zámku patrí spolu so Smolenickým (ktorý dnes taktiež uvidíme) k najkrajším zámkom Slovenska. Vedie k nemu topoľová aleja, ktorá lahodí oku a pre nás plní i dôležitý účel miernenia nárazov vetra. Škoda, že ročné obdobie, v ktorom sme sem prišli, nehýri práve zeleňou. V nej by tento poľovnícky zámok vynikol ešte lepšie. I tak si však svoju povesť jedného z najmalebnejších na Slovensku na prvý pohľad obháji. Očarúva početnými vikiermi, vežičkami a anglickým parkom s fontánkami. Je zapísaný i v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Dnes v ňom sídli Domov slovenských spisovateľov.

Obec Budmerice patrila v minulosti panstvu Červený Kameň, ktoré bude ďalšou zo zastávok na našom okruhu. Veľmi sa naň tešíme už i preto, že sa odkláňame smerom na sever, takže protivietor by už nemal byť až taký proti(vný).

 

Hrad Červený Kameň

V dedine Doľany, odbočujeme vľavo a napájame sa na cyklomapou odporúčanú trasu Popod Malé Karpaty. Blížime sa k obci Častá, na konci ktorej odbočíme vpravo na hrad Červený Kameň. Keď pred sebou uvidíme cestu vedúcu do lesa, potešíme sa, že sa aspoň na chvíľu zbavíme bočných náporov vetra. Nuž, toho by sme sa aj striasli, ale do boja sa pustíme s rovnako nepríjemným strmým stúpaním, ktoré sa po dvoch kilometroch končí priamo v zámockom parku.  Znova sa vnárame do histórie. Hrad je starý sedemsto rokov, no o v šestnástom.storočí bol zo svojej pôvodnej podoby prebudovaný na nádherný renesančný zámok a pomenovaný podľa červených kremencových skál v okolí. V priestoroch hradu sídli múzeum so stálou expozíciou nábytku, zbraní, výtvarných diel, porcelánu, keramiky. Hradné pivnice dlhé sedemdesiatdva a vysoké osem metrov sú najväčšími v strednej Európe. Krásnym miestom na oddych je hradné nádvorie s fontánou a studňou. O pôsobivosti hradu svedčí i fakt, že sa stal miestom natáčania filmov ako Princezná Fantagiró a Dračie srdce. Neposlednou atrakciou je Sokoliarsky dvor s najväčšou kolekciou dravcov na Slovensku. Od apríla do októbra tu dravé vtáky ako orly skalné a stepné, myšiaky hôrne a rôzne druhy sokolov možno vidieť lietať naživo a prehliadka je sprevádzaná odborným výkladom členov Sokoliarskeho klubu.

Park a hrad opúšťame rovnakou cestou, ktorou sme sem prišli. Z Častej budeme pokračovať po značke cyklocesty Popod Malé Karpaty. .

 

Malokarpatská cyklotrasa

Zámerom Malokarpatskej trasy je oboznámiť cyklistov s tunajšou vinohradníckou oblasťou. Venujme sa preto chvíľku tejto téme. Veď na najbližšej etape nám spoločnosť budú robiť rozsiahle vinohrady svahov Malých Karpát. Cesta je mierne zvlnená, stúpania striedajú krátke zjazdy, vietor sa nám opiera do boku, nenudíme sa. V ceste máme dediny Dolné a Horné Orešany, ktoré sú preslávené Orešianskym červeným vínom. Pred Dolnými Orešanmi narazíme na útulne pôsobiacu vináreň, ktorá priam pozýva na pohárik. Žiaden fajnšmeker by si nemal nechať ujsť ochutnávku skvelého moku, v ktorom je vraj ukrytá pravda. My sa ale radšej nezastavujeme. Nezvratnou pravdou totiž je, že obloha sa zlovestne zatiahla a už-už to vyzerá, že okrem vetra si nás dnes podajú i iné živly. Do Smoleníc nám ostáva z Dolných Orešian deväť kilometrový úsek, ktorý pripomína húsenkovú dráhu. Ponáhľame sa a pred dažďom unikáme do ďalšieho kúta hlbokej histórie.

 

Smoliarske Smolenice?

Zdalo by sa, že sa tu muselo udiať nejaké veľké nešťastie, keď tejto dedine prischlo práve meno Smolenice. Smolenice smolu ale nemali – smola sa tu vyrábala. Remeslo smoliarstvo je tu dokladované už odpradávna. V pätnástom storočí tu uhorský kráľ Žigmund Luxemburský nechal postaviť gotický hrad. Je naozaj krásny, svojimi vežičkami pripomína najznámejší slovenský zámok v Bojniciach. V období napoleónskych vojen vyhorel a až na začiatku minulého storočia sa  začal budovať do svojej terajšej podoby. Pre verejnosť je sprístupnený len počas letných mesiacov, no i pohľad zvonka a prechádza v zámockom parku sú zážitkom. A tu ponuka Smoleníc nekončí. Z centra dediny sa dá napr. pešo zájsť k jaskyni Driny povestnej svojou zubkovitou výzdobou. Okrem toho sú Smolenice známe ako rodisko vynálezcu padáka Štefana Baniča. Zostrojiť padák sa mu podarilo v USA, kam sa odsťahoval za prácou. Svoj vynález odskúšal zoskokom zo štrnásťposchodovej budovy vo Washingtone. Na Slovensko sa neskôr vrátil a tu i zomrel. Pochovaný je na miestnom cintoríne. Jeho pamiatke je venovaná jedna miestnosť v smolenickom múzeu Molpír, ktoré prezentuje mnohé iné zaujímavosti tohto regiónu.

 

Priviate vetrom

Akoby rokov a storočí nebolo dosť, na poslednej časti okruhu nás čaká ešte jedna spŕška. Zo Smoleníc pokračujeme po trase Popod Malé Karpaty smerom na Trstín. Ďalšie kilometre odtiaľ prejdeme po značke Malokarpatskej cyklomagistrály a následne odbočíme vpravo na Hornú Krupú. Konečne nám zlomyseľný vietor fúka do chrbta a na tachometri bliká pri minimálnej námahe rýchlosť 30km/h.  Ešteže príroda má zmysel pre spravodlivosť a dožičí nám takúto satisfakciu za predchádzajúce trápenie. Pred sebou máme poslednú časť okruhu. V objatí krásnych lesov, sa nachádza obec Dolná Krupá. Je známa klasicistickým kaštieľom, ktorý leží uprostred anglického parku s jazierkom. Kaštieľ patril medzi najkrajšie šľachtické sídla na Slovensku. Navštevoval ho aj Ludwig van Beethoven a tu zložil i svoju slávnu Sonátu mesačného svitu. V Beethovenovom domčeku pri kaštieli je expozícia o jeho živote a diele.

Za Dolnou Krupou sa necháme odviať posledných trinásť kilometrov späť do Trnavy. Kvôli silnému vetru sme ráno dlho zvažovali, či sa na cestu vôbec vydať. Rozhodli sme sa správne, keď sme vyrazili. Sme síce poriadne ošľahaní jeho nárazmi (dnes sme boli asi jediní cykloturisti na Slovensku…), ale okrem únavy nám privial i množstvo nových poznatkov a dôkazov o bohatstve histórie Slovenska.

 

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 4/2007

 

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár