Cyklo-sledovanie stôp Turkov v lesoch Hontu

Napísal(a) sep 8, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Novohrad, Hont | 0 komentárov

Cyklo-sledovanie stôp Turkov v lesoch Hontu

Keď dcérka dostala k tretím narodeninám detskú mapu sveta, ako prvé sme jej na nej ukázali, kde leží Slovensko. Mapa sa hemžila milými obrázkami postavičiek, zvierat a zaujímavostí, ktoré sú charakteristické pre to-ktoré územie. Na malý fliačik nášho štátu sa vošiel jediný obrázok, ktorí autori mapy pokladali sa najvýstižnejší. S veľkým prekvapením sme tam našli namaľované bábky. Žeby bábkarstvo bolo tradičným remeslom, národnou pýchou Slovenska? Tak to bola novinka… Autori mapy zrejme vychádzali z neveľmi overených zdrojov. Téma bábkarstva nás však zaujala, a keď sme sa neskôr dozvedeli, že na hrade Modrý Kameň je umiestnené Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, povedali sme si, že sa tam musíme vybrať. S radosťou sme zistili, že v regióne Hont sa dá nájsť viacero zaujímavých miest dostupných cykloturistom. A tak sme ich pospájali do čo najprijateľnejšej trasy a vybrali sa zistiť okrem iného i to, ako to je s tým bábkarstvom na Slovensku.

Popis trasy:

Bzovik – Horný Badín – Dolný Badín – Čabradský Vrbovok – Čabraď – Opava – Čebovce – Príbelce – Dolné Plachtince – Veľký Krtíš – Modrý Kameň – Dačov Lom – zachádzka k Trúbiacemu kameňu cez Sucháň – späť na hlavnú cestu smer Senohrad – Zemiansky Vrbovok – Bzovik

Hrad Bzovik – symbol Hontianskej cyklomagistrály

Okruh sme načali v dedine Bzovík ležiacej približne sedem kilometrov od okresného mesta Krupina. Ak sa sem chcete dostať čo najľahšie, sledujte spojenie so Zvolenom (cestné i železničné), odkiaľ je to do Krupiny ešte dvadsaťsedem kilometrov na juh. Bzovíkom prechádza Hontianska cyklomagistrála vedúca zo Šiah na maďarských hraniciach až do podpolianskej metropoly Detvy. Zaparkovali sme auto v centre obce a vybrali sa obzrieť si Bzovícky hrad. Jeho výrazná štvorvežová silueta sa stala symbolom cyklomagistrály. Svojou do Veľkej Moravy siahajúcou históriou patrí k najstarším stavebným pamiatkam Slovenska. Ruina na nás zapôsobila prehľadnosťou a symetrickosťou priestorov a najviac sme ocenili, že po múre opevnenia sa dalo poprechádzať. Cítili sme sa ako v originál stredoveku. Uprostred zeleného nádvoria stáli najstaršie časti stavby, ktorými bol kláštor a kaplnka. Hrad nestojí na vyvýšenine, takže extra vyhliadku neponúka. Naokolo sa rozprestiera príroda Krupinskej planiny. Všetko bolo svieže, aprílové, takže po prechádzke po hradbách sme už nedočkavo sadli na bicykle a Hontianskou cyklomagistrálou sa vybrali smerom na juh.

Čabraď – pre Turkov nedobytný hrad

Pojem „planina“ veští čo do profilu nenáročnú cestu, no pri Krupinskej planine to bola pravda len z polovice. Asi preto som ju v niektorých zdrojoch našla i pod menom Krupinská vrchovina. Krajina nás objala zelenými poliami a lúkami prestriedanými lesmi. Raz sme sa do nej vnárali rýchlymi klesaniami a vzápätí sa vynárali krátkymi no prudkými stúpaniami. Cez Horný a Dolný Badín sme prišli k odbočke na dedinu s jazykolamovým a nezapamätateľným menom: Čabradský Vrbovok. Tu sme cyklomagistrálu opustili a vydali sa do pustej lazníckej krajiny. Cyklomapa naznačovala, že sa bude jednať o MTB trasu a nám bolo jasné, že čoskoro sa s asfaltom rozlúčime. Štyri kilometre za tou dedinou, ktorej názov sa nedá napísať ani vysloviť, sa nám pod kolesami zmenila vozovka na lesnú cestu. K potoku Litava sme to odbicyklovali a potom už pokračovali mimo sedla k ruinám. Hrad Čabraď bol situovaný na strategickej ceste „magna via“, ktorá prepájala Baltik s Jadranom. V čase protitureckých bojov bol hrad veľmi mocný a Turkom sa nikdy nepodarilo dobyť ho. Skazou sa mu stal vlastný majiteľ, ktorý ho úmyselne vypálil a odvtedy už dve storočia upadá do zabudnutia. Pomaly sme stúpali k zrúcanine svietiacej nad zelenajúcimi sa stromami. V doline je teraz ticho ako v hrobe, no v časoch najväčšej slávy bolo podhradie živou a prosperujúcou osadou. Chodníkom, ktorý viedol popri starej kaplnke, sme sa dostali k zvyškom hradu. S úctou sme obdivovali úžasné spojenie prírodnej krásy s umom staviteľov. Z hradu sa naskytá výhľad na okolitú hontiansku krajinu. Po kratšej prestávke sme zbehli nadol k potoku. Popri vode sa dalo ísť na bicykli, no keď sa cesta odklonila do kopca, museli sme striedavo z bicykla zosadať, podľa toho, aký bol práve terén. V lese sme strávili dosť dlhú dobu. Spoločnosťou nám bolo majestátne ticho, cestu nám skrížilo stádo srniek a v konároch stromov sem-tam zašuchorili veveričky. O tom, že prírodná rezervácia Čabraď je najbohatšou známou lokalitou plazov na území Slovenska, som sa, našťastie, dozvedela až doma. Inak by som zrejme krásu čabradského hradu osobne nespoznala. Pravdou však je, že žiadny had sa nám pod kolesá ani nohy nepriplietol.

Hontianska Kamenná žena

Keď sa pred nami vynorila štátna cesta, celkom sme sa potešili. Po dlhej etape v lese a mimo bicykla sme sa tešili na výdatnú cyklistiku po normálnej vozovke. Pár kilometrov dlhé stúpanie vystriedal dlhý, razantný zjazd do dediny Čebovce. Za nimi sme trošku zamakali a opäť oddychovali s prstami na brzdách. Napriek tomu, že sme šli po hlavnej ceste, premávka bola kľudná, takmer žiadna. Hont je riedko osídlenou oblasťou. Nad dedinkou Príbelce je v lesoch dôkladne utajená prírodná pamiatka nazývaná Kamenná žena. Výstup k nej by pre nás znamenal opätovné blúdenie v lese po svojich, a tak sme len očami prehľadali úbočia kopcov, či kdesi vysoko neuzrieme skupinu kameňov pripomínajúcich ženu so svojou dcérou, psom a po stráni roztrúsenými ovečkami. Nemohli sme ich vidieť, jej zákutie je až príliš starostlivo zamaskované. No vedomie, že v lesoch nad nami takýto výtvor existuje, pridávalo jazde prírodou osobitné čaro. Kým sme došli do Veľkého Krtíša, absolvovali sme zopár krátkych výstupov a klesaní. Okrajom mesta sme sa prehupli smerom na Modrý Kameň, najmenšie mesto Slovenska.

Modrý Kameň – bábky a gaštany

V Modrom Kameni sme sa hneď ponáhľali ku hradu, v ktorom sídli múzeum bábok. Sľubovali sme si, že v ňom nájdeme odpoveď na to, či je Slovensko skutočne bábkarskou krajinou. Hrad Modrý Kameň je obohnaný priekopou a k múzeu je prístup po arkádovom moste. Pamätá si trináste storočie, v ktorom vznikol, boje s Turkmi v šestnástom storočí, v ktorých bol zničený a za svoju dnešnú podobu vďačí prestavbe na barokový kaštieľ z osemnásteho storočia. Múzeum bábkarských kultúr a hračiek je zamerané na históriu a súčasnosť bábkového divadla, dejiny a vývoj detskej hračky, ale predstavuje i osobitosti miestneho regiónu. Na naše veľké sklamanie bolo práve zatvorené. Tak či onak, zrejme by jeho prehliadka v našich mysliach nenahradila bábkami asociácie kamzíka, Tatier, bryndze, Bojnického zámku či Bratislavského hradu. Tvorcovia detskej mapy sveta sa asi o nejaký ten poludník a rovnobežku sekli a bábkarstvo primaľovali na Slovensko omylom. V Modrom Kameni sa každoročne na jeseň konajú gaštanové slávnosti, nakoľko sa tu v okolí rozkladajú najväčšie gaštanice. Mesto je vtedy zaplavené gaštanovými pochúťkami, figúrkami, súťažami a výstavami. To je výzva vrátiť sa sem niekedy v októbri a jedným vrzom nazrieť aj do múzea.

Trúbiaci kameň v lesoch Hontu

Z Modrého Kameňa sme pokračovali smerom na sever. Mali sme pred sebou dvadsaťkilometrové stúpanie prerušované zopár krátkymi zjazdmi. Dostali sme sa k odbočke na dedinu Sucháň a mohli sme si vybrať. Buď odbočku odignorujeme, šibneme si to priamo na Bzovík a okruh ukončíme, alebo si urobíme ďalšiu zachádzku smerom do lesov nad Sucháňom, kde sa nachádza rarita Trúbiaci kameň. Vzhľadom na čas a kondičné rezervy sme sa rozhodli, že si tú kamennú muziku vyskúšame. Do Sucháňa sme zbehli z kopca a potom už znova ťahali hore brehom po Meštrov laz, kde sme odbočili na úzku zničenú asfaltku, ktorú postupne nahradila lesná cesta. Tá nás doviedla k Trúbiacemu kameňu, ktorý je nazývaný i Tureckou píšťalou. Šedý balvan s dvoma otvormi vydáva pri správnom fúknutí zvuk nesúci sa na veľkú vzdialenosť. Legenda hovorí, že Turci hlasom kameňa zvolávali svojich bojovníkov. Takýchto kameňov by sa malo v tunajších lesoch ukrývať viac, no žiaden iný zatiaľ nebol nájdený. Zatrúbiť na kameni nie je hračka, ani nám sa to neporadilo. A tak sme sa vyhovorili na celodenné vyčerpanie. Poriadne ukonaní sme sa rovnakou cestou vrátili do Sucháňa. Tu na nás čakala ešte jedna hodnotná pamiatka: Dom ľudového bývania. Drobný domček so slamenou strechou je ukážkou typického lazníckeho obydlia spred stopäťdesiat rokov. Z vandrovky po stopách Turkov sme boli ukonaní až strach, a to nás čakalo ešte desať kilometrov do Bzovíku (našťastie z kopca) a vyše sto domov (ale to už v aute). A do mapy na juh stredného Slovenska sme zapichli prvú, no určite nie poslednú vlajočku. Mimochodom, cykloturistickú mapu Hontu si so sebou určite vezmite. Aj my sme jej pri potulkách hontianskymi lesmi a lazmi veľakrát vzdávali vďaku.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č.9; Gemer, Novohrad, Podpoľanie

Doprava do Bzoviku:

Autom:

  • z Bratislavy diaľnicou do Nitry, pokračovať smer Zlaté Moravce, Žiar nad Hronom, Zvolen. Vo Zvolene odbočiť na Krupinu, od ktorej je Bzovik vzdialený približne 10km južne.

Vlakom:

  •  z Bratislavy do Zvolena, tu prestup na vlaky smer Čata – Šahy

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Neresnica Zvolen,
  • Termálne kúpalisko  Kováčová pri Zvolene

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Hotel Flora, Dudince (27km od Krupiny)

Turistické informácie:

  • Informačné centrum. Svätotrojičné nám. 5, Krupina
  • Infotur, Hviezdoslavova 10, Veľký Krtíš

Web sites:

  • www.regionhont.sk
  • www.hrady.sk
  • www.snm.sk
  • www.modrykamen.sk
  • www.vk.mesto.sk
  • www.krupina.sk
  • www.skonline.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Hrad Bzovik
  • Zrúcaniny hradu Čabraď
  • Prírodný výtvor Kamenná žena
  • Modrý kameň – hrad s múzeom bábok a hračiek
  • Trúbiaci kameň pri Sucháni
  • Dom ľudového bývania v Sucháni

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 6/2009

Galéria všetkých fotografií

 

Napíšte komentár