Cyklotúra z Hornonitrianskej do Turčianskej kotliny

Napísal(a) júl 4, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Turiec, Horná Nitra | 0 komentárov

Cyklotúra z Hornonitrianskej do Turčianskej kotliny

Cyklistika v kotlinách má svoje čaro. Jednak sľubuje pomerne nenáročný terén a zároveň poskytuje nádherné horizontálne obrazy pásiem pohorí, ktoré kotlinu zo strán ohraničujú. A keď sa rozhodnete prejsť z jednej kotliny do jej nemenej významnej a pôvabnej susedy, darujete si zážitok z jazdy po lese do horského sedla a k tomu rozprávkové výhľady – tentokrát aj vertikálne.

Popis trasy:
Nitrianske Pravno – Kľačno – Vrícke sedlo – Podvrícko – Kláštor pod Znievom – jazero Vädžer – späť na Kláštor – Socovce – Mošovce – Turčianske Teplice – Dubové – Budiš – Halaksince – Nedožery Brezany – Pravenec – Nitrianske Pravno

Nitrianske Pravno je mestečko na strednom Slovensku zopár kilometrov nad Prievidzou. Ako jeho názov napovedá, leží pri rieke Nitre – na jej hornom toku. Veď aj celý tento región sa nazýva Horná Nitra. Vždy som ho brala len ako tranzitné mesto, kde sa treba rozhodnúť, či odbočiť na Martin alebo na Žilinu. Šla som tadiaľto stokrát, no práve tento jediný raz sa stalo Nitrianske Pravno cieľom, či skôr východiskom celodenného cykloturistického výletu, ktorým sme prekročili z Hornonitrianskej kotliny do susednej Turčianskej.

Cesta do Vríckeho sedla

Z Nitrianseho Pravna sme sa vydali jemným stúpaním proti prúdu Nitry do Kľačna. Rieka je tu ešte len útlou mladicou, nečudo, veď sme len pár kilometrov od jej zdroja. Dedina sa tiahne v dĺžke päť kilometrov okolo cesty. Hlavný ťah na Rajec a Žilinu sa odkláňa vľavo a dvíha sa strmo nahor až do známeho Fačkovského sedla. Neďaleko odtiaľ, pod vrchom Kľak, pramení aj rieka Nitra. Jej dobre udržiavané žriedlo je častým cieľom turistických vychádzok. Naša trasa sa v Kľačne stočila vpravo a spočiatku stúpala pozvoľna. Popri ceste s asfaltovým povrchom žblnkotal potok a vzácny tieň nám poskytovala klenba konárov stromov. Pohodová jazda tichým lesom. Po pár kilometroch sa stúpanie zostrilo a už sme tušili, že do Vríckeho sedla vysadneme s kropajami potu na čele. Veď tak to má byť. Z času na čas sa závoj lesov odhrnul a otvoril sa nám malebný výhľad na strmé stráne kopcov obrastených hustou horou. V záverečnom úseku cesty dosahovalo stúpanie dvanásť až trinásť stupňov, no vtedy sedlo bolo skutočne na dosah. Zo samotného vrcholu sa nám výhľad nenaskytol, obkolesoval nás les, no cestou nadol sme si vychutnávali krásu Žiarskych kopcov a neďalekej Malej Fatry plnými dúškami.

Hrad Zniev a Kláštor pod ním

Nadol sme fičali opreteky s vetrom, ktorý nám mokré dresy i vlasy bleskovo vyfénoval. V pustej neobývanej krajine sa zrazu objavila osada Podvrícko, z ktorej sa dá dostať do samotnej dediny Vrícko. Na potoku pri ceste nás zaujalo drevené koliesko mlyna, ktoré sa veselo hralo s prúdom vody a jeho jediným poslaním bolo prinášať radosť. A tú mlelo ostošesť. Postupne sa stromy okolo cesty rozostupovali a pred nami sa otvárala širšia krajina. V horách nad cestou sme pohľadom hľadali zrúcaniny Znievskeho hradu, ktoré by sa tam niekde mali ukrývať, no márne. Hrad Zniev, pôvodne Turčiansky hrad, patril k slovenským najvyššie položeným hradom a jeho zrúcanina je dnes dôkladne ukrytá v lesoch. Vedie k nej turistický chodník a iste stojí za návštevu, nám sa však tak chcelo krútiť pedálmi, že sme ho oželeli a vrútili sa priamo do dediny Kláštor pod Znievom. Názov tejto obce do nás vtĺkali už od základnej školy, kedy sme na slovenčine preberali Štúrovcov. To, že generácia národných dejateľov založila v roku 1869 tri slovenské gymnáziá: v Martine, Revúcej a Kláštore pod Znievom, sme museli vedieť odpredu – odzadu – aj o polnoci. A teraz sme si mohli túto významnú inštitúciu vidieť naživo. Expozícia z dejín Kláštora pod Znievom sa nachádza práve v budove prvého slovenského patronátneho gymnázia. Veľký význam mal i jezuitský kláštor, ktorý stojí v tejto obci. Jezuitská lekáreň bola kolískou turčianskych olejkárov, ktorí podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách a v expozícii múzea je dokumentovaná i táto tradícia. Pri jazde ulicami nás zaujala budova požiarnej zbrojnice stojacej v centre skutočne pekne udržiavanej obce. Na radu miestnych obyvateľov sme si urobili približne dvojkilometrovú zachádzku k rybníku Vädžer, kde sme si dopriali prvú dlhšiu prestávku na okruhu. Na nasledujúce kilometre sa našou hostiteľkou stala prekrásna Turčianska kotlina.

Turčianska kotlina plná cykloturistických možností

Široká, veľkorysá a štedrá náruč Turčianskej kotliny má čo ponúknuť každému a kedykoľvek sem zavíta. Našimi „srdcovkami“ sú Gaderská a Blatnická dolina, kam sme sa s bicyklami i bez nich zatúlali už veľakrát. S nimi susediace Belianska a Necpalská dolina sú taktiež lahôdkami pre cykloturistov. Jedinou nevýhodou je, že všetky doliny končia uzáverom a návrat z nich vedie po tej istej ceste. Prekrásna je tiež vyše päťdesiat kilometrov dlhá Turčianska cyklomagistrála spájajúca Turčianske Teplice s Vrútkami, ktorá vedie popod horstvo Veľkej Fatry a do zmienených dolín sa dá odbočiť práve z nej. V zime si tu zase prídu na svoje lyžiari a to vo Valči alebo v Jasenskej doline. Odhliadnuc od konkrétnych cieľov, samotná jazda kotlinou je zážitkom. Nad rozľahlou planinou sa z jednej strany dvíhajú kopce Žiaru a neskôr Malej Fatry a na náprotivnej strane im kontrujú oblé, masívne chrbty Fatry Veľkej. Kedykoľvek som tadiaľto šla, nestíhala som prechádzať očami z jednej strany na druhú, len aby mi nič z tej krásy neušlo. Pri našej poslednej jazde sa kotlina odela do letného šatu, voňala žatvou, sálala letnou páľavou a žltozelené polia boli ozdobené korálkami zlisovanej slamy. Kláštor pod Znievom leží na jednom kraji kotliny – na úpätí kopcov Malej Fatry. Odtiaľ sme krížom prebrázdili kotlinu k jej opačnému okraju – do podhoria Veľkej Fatry – do dediny Mošovce.

Z Mošoviec do Turčianskych Teplíc cyklomagistrálou

Pôvodne sme sa do Mošoviec tešili najmä kvôli termálnemu kúpalisku, kam sme plánovali zamieriť a trošku sa ovlažiť. Avšak horúci letný deň vylákal na kúpalisko toľko národa, že nás pri pohľade na tie masy chuť raz-dva prešla. O to dlhšie sme sa potom túlali uličkami dediny a objavovali jej históriu a pôvaby. Z Mošoviec pochádza viacero známych slovenských osobností, ktorí tu majú svoje rodné domy a v nich umiestnené pamätné izby. Zaujala nás chalúpka zakladateľa dobrovoľného hasičstva na Slovensku. Po požiarnej zbrojnici v Kláštore pod Znievom a historickom požiarnom voze, ktorý sme videli v jednej dedine po ceste, bolo toto už tretie stretnutie s témou hasičstva. V Mošovciach sa okolo secesného kaštieľa rozprestiera i veľmi pekný anglický park. V areáli parku stojí kaplnka, mauzóleum s expozíciou múzea remesiel a tiež skleník. Dá sa tu túlať hodnú chvíľu a stále nachádzať nové a nové zaujímavosti. Z Mošoviec sme sa po značke Turčianskej cyklomagistrály posunuli o pár kilometrov vpred do kúpeľného mesta Turčianske Teplice. Privítalo nás atmosférou moderných kúpeľov. Kúpalisko s tobogánmi bolo rovnako plné ako v Mošovciach a výskot detí sa niesol široko ďaleko. Promenáda a park žili naplno. Netradičnou atrakciou je lanové centrum, kde si možno zašantiť na lanách na x spôsobov – šplhať, skákať, visieť, loziť, hojdať sa či chodiť po vrtkavých lanových rebríkoch. Osviežení mošovecko-teplickým mixom sme sa pustili do záverečnej časti okruhu.

Späť na Hornú Nitru

Za bránami Teplíc nás čakal nerovný boj s vetrom. Približne päť kilometrov do dediny Budiš k prameňu populárnej minerálky bolo priam utrpením. Nevedeli sme sa dočkať stúpania cez les. Prechod pásmom Žiarskych hôr naspäť do Hornonitrianskej kotliny už nebol taký svižný ako v úvode, keď sme šli cez Vrícke sedlo, ale zvládli sme aj to. Vynorili sme sa v dedine Nedožery Brezany, tu odbočili smerom na Pravenec a po piatich kilometroch sme boli zasa v Nitrianskom Pravne – na záverečnom a zároveň nultom kilometri cyklookruhu. Absolvovanou trasou sme spojili dva regióny, dve kotliny, dve sedlá a teraz sme už naozaj mali nárok na dve zmrzliny a dva drinky na oslavu pestrého dňa v rôznotvárnych stredoslovenských kotlinách.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 1; Kysuce, Horné Považie, Turiec

Doprava do Nitrianskeho Pravna:

Autom:

  • Diaľnicou D1 z Bratislavy na Trenčín, tu odbočiť a pokračovať na Bánovce nad Bebravou a Prievidzu. V Prievidzi odbočiť smer Martin, Žilina, po cca 11km ste v Nitrianskom Pravne
  • Zo Žiliny sa dá do Nitrianskeho Pravna dostať cez Rajecké Teplice a Rajec

Vlakom:

  • Z Bratislavy priamy spoj na Prievidzu jazdí iba zriedka, je nutné prestupovať v Leopoldove alebo Topoľčanoch. Zo Žiliny je potrebné prestupovať voVrútkach, Turčianskych Tepliciach alebo Hornej Štubni

Ubytovanie:

Kempingy:

  • ATC Bojnice,
  • ATC Nitrianske Rudno,
  • Drienok Mošovce

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Ranč Amadeus Kláštor pod Znievo
  • Hotel Priehrada, Nitrianske Rudno

Turistické informácie:

  • Turistické a informačné centrum, Mestský úrad, Turčianske Teplice
  • Turisticko-informačná kancelária, Námestie slobody 4, Prievidza
  • Turisticko-informačná kancelária, Hurbanovo námestie 19, Bojnice

Web sites:

  • www.hornanitra.sk
  • www.turiec.sk
  • www.prievidza.sk
  • www.turciansketeplice.sk
  • www.infoturiec.sk
  • www.obecklastor.sk
  • www.mošovce.sk
  • www.tbsjus.sk/cyklotrasy/

Nezabudnite navštíviť:

  • Kláštor pod Znievom: budova Matičného gymnázia, zrúcaniny hradu Zniev, kláštor
  • Mošovce: rodný dom J.Kollára, mauzóleum s múzeom remesiel, secesný skleník
  • Mošovský park s kaštieľom
  • Termálne kúpalisko v Mošovciach
  • Turčianske Teplice – kúpele, Aquapark, lanovú dráhu
  • prameň Budiš

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 10/2009

 

Galéria všetkých fotografií :

Napíšte komentár