Cykloturistické menu v dedine Sihla

Napísal(a) sep 6, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Horehronie, Novohrad, Hont, Podpoľanie, Podjavorie | 0 komentárov

Cykloturistické menu v dedine Sihla

Obec Sihla je učupená v Slovenskom Rudohorí, v „mrazovej kotline“, kde ortuť teplomeru v zime nezriedka klesne na -30°C a ani v letným mesiacoch nie sú prízemné mrazy  zvláštnosťou. Že ako motivácia pre cyklovýlet to veľmi nezaberá? A čo poviete na ďalšie informácie o tejto pomerne neznámej dedinke: okolím Sihly vedú hneď tri cyklomagistrály, z toho jedna je ako stvorená pre rodinnú cykloturistiku; jedinečným spôsobom bez ustajnenia tu chovajú  stádo huculských koní; na tunajšom ranči vás naučia základom jazdenia a ak sa sem vyberiete v auguste, máte šancu zažiť preteky volských záprahov. To, že príroda je tu skutočne nádherná, je zbytočné písať. Treba sem jednoducho ísť a presvedčiť sa, čo všetko  Sihla svojim návštevníkom ponúka.

Popisy trás:

Hriňová – Detvianska Huta – Nižné Polianky – Lom nad Rimavicou – Sihla – Vrchárskou cyklotrasou popri Kamenistom potoku – späť na Sihlu – Vrchslatina – Hriňová

 

Cesta na Sihlu z hriňovských lazov

Sihla sa nachádza v oblasti Slovenské Rudohorie, vo Veporských vrchoch a časti Sihlianska planina. Dalo by sa povedať, že leží na polceste medzi Podpoľaním a Horehroním, pri komunikácii spájajúcej Brezno s Hriňovou. Štartovacím boxom nášho putovania je Hriňová. Nájdete ju približne dvanásť kilometrov severovýchodne od Detvy. Detva je najjednoduchšie dostupná autom, keďže je priamo pri južnom cestnom ťahu medzi Bratislavou a Košicami. Trasu medzi Detvou a Hriňovou odporúčame prejsť na bicykli (vedú tadiaľ hneď dve cyklotrasy) a vychutnať si pohľad na povestné hriňovské lazy, švíky polí roztrúsené po kopcoch, úzke cestičky vlniace sa podpolianskou krajinou a krásne zdobené drevené kríže. Pripravte sa, že cyklistika to tu nebude med lízať, ale odmena za námahu bude od medu sladšia.

 

Rudohorská cyklomagistrála

Z Hriňovej sa vydávame po značke Rudohorskej cyklomagistrály. Čaká nás členitá jazda malebným lazníckym krajom s hojnosťou prvkov ľudovej architektúry. Úsek cesty z Hriňovej do Detvianskej Huty je poriadna zaberačka. V niektorých miestach sa popasujeme až so 14% stúpaním. Za Detvianskou Hutou nasleduje kratučké vydýchnutie po rovine, no po ňom sa cesta znova neúprosne dvíha. Po dva a pol  kilometri sme konečne v sedle Prašivá (968m n.m.), v najvyššom bode Rudohorskej magistrály. Odmenu vo forme zjazdu si príliš neužijeme, pretože kúsok za sedlom v osade Polianky odbočujeme z cyklomagistrály vľavo a znova nás neminie prudký výstup.

 

MTB trasa do Lomu nad Rimavicou

Žltá trasa z Polianok do Lomu nad Rimavicou je určená pre horské bicykle. Slúži vlastne ako náhradná spojka pre cyklistov na Okruhu okolo Poľany smerujúcich do Lomu nad Rimavicou. V mesiacoch apríl – máj a október – december je klasický okruh uzavretý pre vnadisko medveďa. Fučíme smrekovou horou po lesnej ceste vyššie a vyššie. Panoramatický výhľad na masív pohorí Veporské, Stolické vrchy, Nízke Tatry a Muránsku planinu je dostatočným ospravedlnením za všetku absolvovanú námahu. Nasledujúci zjazd je ako čerešnička na šľahačke. Do dedinky Lom nad Rimavicou (vo výške 1.015m n. m.) klesáme po lesnej ceste. V Lome nad Rimavicou sa napojíme na klasickú asfaltku a Vrchársku cyklomagistrálu, ktorá pokračuje cez Sihlu, Kamenistú dolinu a končí v Čiernom Balogu. Jej prvá polovica je ako stvorená pre relaxačnú cyklistiku. Pravdupovediac, po podanom výkone si na iný druh cyklistiky ani netrúfame.

 

Vrchárska cyklomagistrála – idylická i pre rodinky

Trasa Vrchárskej cyklomagistrály sprístupní cyklistom jedinečnú zrubovú architektúru (Lom nad Rimavicou, Drábsko, Sihla), prírodné pozoruhodnosti ako Meandre Kamenistého potoka, Kamenistú dolinu a v prípade dobrej viditeľnosti i nádherné výhľady na Vysoké Tatry (v horehronskej časti). Táto trasa je jednou z najpríjemnejších v celom regióne. Zvlášť úsek od Sihly popri Kamenistom potoku rovnomennou dolinou pozýva na rodinný cyklovýlet. Asfaltová cesta je pokojná, úplne bez áut a ticho na nej je prerušované len žblnkotom potoka a šumom korún smrekov. Dolina je dlhá dvadsaťpäť kilometrov a končí v obci Hronec pri Čiernom Hrone. My sme sa obrátili v polovičke cesty, nocovať totiž mienime v Sihle. Kľukaté meandre potoka sme si stihli vychutnať do sýtosti, keďže sa nachádzajú len niekoľko kilometrov za Sihlou. Našľapaných máme päťdesiat kilometrov, z toho viac než polovicu v kopcoch, je čas zosadnúť zo sedla a dobiť baterky na nejakom dobrom ranči.

 

Ranč Marekov dvor

Marekov dvor, v ktorom sa ubytujeme, možno nazvať agroturistickým rajom. Chovajú tu kone, kozy, kravu, psov, mačky, podávajú doma vyrobené mliečne výrobky a na tých pár chvíľ či dní, ktoré tu strávime, sa stávame homogénnou súčasťou života na ranči. Dôvodom, prečo sme sa rozhodli práve pre Marekov dvor, bola túžba vyskúšať si i iné sedlo ako bicyklové. Vyučujú tu totiž jazdu na koni. Predstava, že si budeme môcť zajazdiť po prekrásnych lúkach v sihlianskom okolí na niektorom z tátošov z Marekovo dvora, je viac než dobrou motiváciou. Keď k tomu prirátame priateľskosť všetkých domácich (vrátane zvieracích obyvateľov ranča), utvrdíme sa v presvedčení, že lepšie sme si vybrať nemohli.  Nakoľko je Marekov dvor pomerne vychýrený, treba si na ňom zarezervovať ubytovanie a kurz jazdenia vopred (www.marekovdvor.sk).

 

Voly a hucule zo Sihly

V Sihle sa s koňmi stretnete nielen na Marekovom dvore. V obci sa nachádza stádo huculských koní chovaných jedinečným spôsobom bez ustajnenia. Spôsob odchovu je čo najviac priblížený divokým predkom hucula. Na zelených stráňach a zakvitnutých lúkách možno pozorovať slobodne žijúce kone. Bol tu pre ne vytvorený akýsi „hucul-disneyland“. Pred šiestimi rokmi vznikla v Sihle i ďalšia netradičná tradícia: preteky volských záprahov. Vždy v tretí augustový víkend sa pozbierajú furmani zo širokého okolia a zápolia, kto bude najrýchlejší. Chov volov a furmanstvo boli v minulosti nevyhnutnou súčasťou sklárskej výroby, ktorá tu fungovala až do Prvej svetovej vojny. Zabezpečovalo sa ňou drevo pre sklársku fabriku. I keď tú už zatvorili, chov volov sa zachoval a z neho vznikla i myšlienka usporiadať preteky. Okrem samotnej súťaže tu prebiehajú vystúpenia folklórnych skupín, jarmok, škola plieskania bičom a večer furmanská diskotéka.

 

Novohradská cyklomagistrála

Po prenocovaní na Marekovom dvore sme sa vybrali zo Sihly späť na Hriňovú po značke Novohradskej cyklomagistrály. Vedie z Lomu nad Rimavicou až do Lučenca na juhu stredného Slovenska. Dva kilometre v úvode sú síce do kopca, ale potom príde zjazd dlhý  neuveriteľných sedemnásť kilometrov. To, čo sme si v prvý deň krvopotne vyšliapali, si teraz užijeme aj s úrokmi. Cesta je hladká, premávka nízka, výhľady prekrásne a sklon cesty ideálny. Už si treba vybaviť len dobré počasie.

 

Ponuka pre cykloturistov a turistov v Sihle

Sihla je skvelým východiskovým bodom k mnohým turisticky zaujímavým cieľom. Neďaleko sa nachádza Čierny Balog so svojou Čiernohorskou železnicou, skanzen vo Vydrove, zopár km od Sihly je štyristo rokov starý Dobročský prales s najvyššími jedľami v Európe (cez päťdesiat metrov), na skok je to na Poľanu, do Brezna či do Kokavy nad Rimavicou. Kľudne by sa tu dalo pobudnúť aj týždeň a každý deň podniknúť inú cyklotúru.

Menu, ktoré Sihla ponúka svojim návštevníkom (a nemusia to byť výlučne cykloturisti), je viac než bohaté a pestré. Aj keď si z neho naložíte „drevorubačskú“ porciu, určite vám neuškodí. Z pokoja, malebnosti a rázovitosti, ktoré tu okúsite, vám iste zle nebude. Ani objedenie sa nimi nehrozí, skôr naopak. S jedlom zo sihlianskeho jedálnička rastie chuť na ďalšie a ďalšie vychutnávanie jeho špecialít.

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 12/2006

 

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár