Cykloturistický trojboj v Strážovských vrchoch

Napísal(a) jan 14, 2013 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Horné Považie | 1 komentár

Cykloturistický trojboj v Strážovských vrchoch

Počasie z konca apríla 2012 prepísalo historické meteorologické tabuľky. Rekordné tridsaťstupňové horúčavy rozpaľovali vzduch a lákali skôr na kúpalisko, než na bicykel. No ani tropické počasie, ani nahlásený silný vietor, ba ani neľahká trasa v teréne Strážovských vrchov nás neodradili od naplánovaného cyklovýletu. V čase púpav a kvitnúcich stromov je totiž v horách okolo Mojtína najkrajšie.

Popis trasy:

Beluša – Dolný Lieskov – Pružina – Chmelisko – Mojtín – Belušské Slatiny – Beluša

V Strážovských vrchoch sme už najazdili nejeden kilometer, a tak sme mali pocit, že ich poznáme zo všetkých strán. Na naše milé prekvapenie sme zistili, že ostal jeden okruh, ktorý vedie  na neprebádané územie a umožní nám spoznať nové miesta  a kuriozity. Cyklovýlet sme načasovali na poslednú aprílovú nedeľu a vyrazili naň skoro ráno. Nerobili sme si ilúzie, vedeli sme, že to bude zápolenie s troma úhlavnými nepriateľmi: horúčavou, vetrom a kopcami. Vražedná kombinácia! Plní odhodlania a síl sme sa napriek tomu vydali na cestu.

Trasa začína v dedine Beluša, ktorá leží na spojnici Trenčína a Považskej Bystrice, v mieste kde sa stretáva s cestou na Púchov. Tu sme odparkovali auto a sadli na bicykle. Po pár kilometroch jazdy hlavnou komunikáciou z Beluše na Považskú Bystricu zahýname vpravo na Pružinu. Cesta pomaličky vsakuje medzi zelené lúky a my sa nechávame opájať pôvabmi jarnej prírody i ospalou nedeľnou náladou dedín.

Prelet okolo kukučieho hniezda

Celá trasa kľučkuje po riedko osídlenom kraji Strážovských vrchov. Ak aj prechádzame nejakými dedinami, sú to skôr osady či hlúčiky domov učupené v strmých uličkách na stráňach. V dedine Dolný Lieskov, do ktorej vchádzame krátko po odbočení z hlavnej cesty, sa nám naskytne zaujímavý výjav. Po pravej strane cesty sa zjavila výrazná červeno-biela budova kaštieľa. Nemuseli sme sa ani priblížiť k tabuli s názvom zariadenia, aby sme podľa prechádzajúcich sa v parku vedeli,  že prelietame okolo „kukučieho hniezda“. Ľudia s postihnutím rôzneho stupňa obývajú toto na prvý pohľad príjemné miesto. Trávniky okolo nažlto klokocú púpavami a je zjavné, že čaro jari tu bolo nadelené spravodlivou mierou každému bez rozdielu. V rozľahlom parku okolo kaštieľa sa nachádza nevídaný strom – akoby kytica kmeňov zviazaných do jedného celku. Vzácna lipa má vyše tristo rokov a v jej korune vraj písal román Dáždnik svätého Petra maďarský spisovateľ Kálman Mikszáth. Pozoruhodným sa pre mňa stal obraz bocianieho hniezda na komíne tohto sociálneho ústavu. Bocianie hniezdo na kukučom hniezde. Akoby aj vtáky mali zmysel pre metafory. Tak toto by mal vidieť pán Forman, iste by to ocenil.

Čas púpav

Miernym stúpaním sa uberáme na Pružinu. Cez časť Tŕstie pokračujeme hore kopcom. Lesy sa tu primknú bližšie k ceste a vytvoria zelený špalier. Naplno vnímame bujnú flóru, ktorá je v najväčšom rozpuku. Zmiešané lesy rozriedili fosforovými listami tmavú farbu ihličnanov a lúky sa zmenili na púpavové polia. Zlaté hlávky kvetov vzplanuli v huňatých brmbolcoch. Všade samá púpava! Keď odbočíme z Pružiny na Chmelisko, poriadne sa zadýchame v kopci, no zároveň z plných pľúc vdychujeme vône rozkvitnutých stromov a krov. Šplháme sa okolo dreveného zrubu smerom k nenápadnej osade.

Úprimné Chmelisko

Na mape sme si ho takmer nevšimli. No v skutočnosti je to nádherný kus sveta. Hore na kopci si ruku s nebom podáva dedinka úprimne odovzdaná do Božích rúk. Nasvedčujú tomu kríže strážiace každú krížnu poľnú cestu, kaplnka a zvonica pri ceste a malé pútnické miesto, ktoré nachádzame v doline. Pri kaplnke na začiatku Chmeliska stretávame domorodca, ktorý nás naviguje, ako ďalej na Mojtín. Spúšťame sa nadol osadou a dúfame, že dôjdeme tam, kam máme. V horúčave a protivetre nemáme absolútne chuť absolvovať tento terén opakovane. Kus zničenej asfaltky pomedzi drevenice a chalupy vystrieda spevnená lesná cesta, ktorá nás núti dôkladne brzdiť, až zosadnúť z bicykla. Na križovatke, kde chodník prechádza znova do asfaltu, sa vydávame po cykloznačke smerom na Mojtín. Povrch cesty sa stabilizuje a plynule stúpa. Popri Bielom potoku prechádzame údolím Strážovských vrchov, ktoré v sebe ukrýva  nejednu jaskyňu. Vo vyschnutom lístí kde-tu zašuchoce neviditeľný hlodavec a narobí v lesnom tichu rámus. Pripadá nám to, akoby sa dolu zrázom kotúľali skaly, alebo niekto zhora bežal. Ostražito dvíhame zrak, či sa na nás nerúti nejaká šelma. Planý poplach. Pre istotu však pridáme na tempe a letíme k Mojtínu.

Mojtínska jaskyňa

Na úpätí kopca narážame na sakrálne miesto: kaplnku s pár lavičkami a vyvierajúci prameň vody. Chvíľu pookrejeme a vydávame sa po svojich do prudkého svahu kamenistou cestou. Mojtín vraj máme na dosah, no zatiaľ ho ani nevidíme, ani nič nenasvedčuje tomu, že by bol blízko. Páľava naberá grády a stúpanie tiež. Fučíme hore kopcom a pri dobrej nálade nás drží hlavne vedomie, že Mojtín je najvyšším bodom našej výpravy. Odtiaľ až späť do Beluše by to už mala byť hračka – kotúľačka. Na zákrute si robíme pitnú prestávku, keď okolo prechádza pomerov znalý cykloturista  a upozorňuje nás na smerovku ku jaskyni sv. Jozefa. Posiela nás úzkym lesným chodníkom hlbšie do hory. Vraj nás tam čaká prekvapenie, ktoré nesmieme obísť. Bicykle si asi po 200m nechávame opreté o stromy a  pokračujeme pešo. Hlboko pod nami žiari cesta, ktorou sme šli na Mojtín. Vrátime sa na ňu, no najskôr musíme objaviť to, kvôli čomu sme odbočili z trasy.

Na konci chodníka sa zrazu objaví zábradlie a za ním tmavá diera – jaskyňa, ktorá od roku 1855 slúžila ako kostol. Veriaci z Mojtína v tej dobe spadali do farností vzdialených a ťažko dostupných dedín Pružina a Podskálie. Preto si ich farár zaumienil, že musí pre svoje ovečky vybudovať kostol niekde bližšie. Dumal a hľadal, až našiel jaskyňu, ktorá do svojho vnútra pojme 300 – 400 ľudí. Pribudol do nej oltár, socha sv. Jozefa a pravidelne sa tu začali konať bohoslužby. Ako kostol slúžila jaskyňa päť rokov, potom bol postavený chrám priamo v dedine. Aj v súčasnosti sa tu zvyknú slúžiť omše. Jaskyňa má špecifickú, tajomnú a posvätnú atmosféru. Postava sv. Jozefa z tmy tlmene žiari a pôsobí upokojujúco. Mojtínska jaskyňa je na Slovensku výnimočným prípadom svätostánku.

Večný cisársky vojak

Od jaskyne zbehneme nadol k bicyklom, odkráčame späť ku kamennej ceste na Mojtín a po ďalších približne 500m vojdeme do dediny. Rázovitá obec je rozkvitnutá ako nevesta. Ponad brány do ulíc kypia biele koruny stromov a v jarno-letnom sparne sa miešajú vône kvetov a nedeľných obedov. Mojtín je posadený vysoko v kopcoch a jeho scenéria je malebná ako v zime, tak i v lete. Ulice v dedine vedú zásadne strmo nahor alebo naopak. My sme sa pustili nadol ku kostolu. Hľadáme náznak pamiatky na najvýznamnejšieho rodáka Mojtína, „cisárskeho večného vojaka“ Ladislava Gábriša Škultétyho (1738 – 1831). Už v trinástich rokoch sa stal vojakom cisárskej armády a osemdesiat rokov bojoval v službách štyroch cisárov. Bojoval dvanásťkrát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti Rusom. Na pamiatku tohto nezničiteľného vojaka visí v budove fary pamätná listina a jeho obraz.

Víťazný záver trojboja

Z Mojtína si jazdu už len užívame. Dlhé, rýchle klesanie nás spúšťa serpentínami nižšie popri Slatinskom potoku. Brzdy slúžia, ako majú, a tak si vychutnávame svieži prúd vzduchu, ktorý okolo nás hviždí. V jednej chvíli fičíme cez les, vzápätí sa nám otvárajú výhľady na krajinu. V údolí Slatinského potoka nás prekvapí skalná úžina, pôvabné mostíky nad zurčiacim korytom, či odblesky záružlia zaroseného kvapkami vody. Poslednou métou na ceste je prechod cez Belušské Slatiny, rekreačnú oblasť nad Belušou. Vyvierajú tu sírne minerálne pramene s liečivými účinkami a v jednom z nich pri ceste sa možno občerstviť.

Nakoniec sme teda, ako správni cykloturisti, v trojboji so slnkom, kopcami aj vetrom zvíťazili. Ani jeden súper nás nezlomil. A uvedomili sme si, že odmenou za výkon nám bol nevídaný úkaz spôsobený pomýleným počasím: bicyklovali sme pod žeravým letným slnkom a zároveň pod rozkvitnutými jabloňami. Ktovie, akú ďalšiu originálnu kreáciu nám počasie dopraje. Obávam sa, že je sa na čo tešiť. Čoraz častejšie mám totiž pocit, že jediné, na čo sa dnes môžeme pri počasí spoľahnúť, je, že je nespoľahlivé.

 

Praktické informácie:

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 1; Kysuce, Horné Považie, Turiec

Doprava do Beluše:

Autom:

  • diaľnicou D1 smer Považská Bystrica, za Ilavou odbočiť na Belušu.

Vlakom:

  • do Považskej Bystrice vedie dobré vlakové spojenie z Bratislavy aj zo Žiliny

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Manín – Manínska Tiesňava,
  • Autocamp Súľov

Penzióny:

  • Považská Bystrica: Salaš Lujana, Turistická ubytovňa, Hotel Študent
  • Beluša: Horský hotel Belušské Slatiny, Hotel Thermál, Hotel Bonums
  • Mojtín: Zrub Mojtín, Chata na Rúbani
  • Pružina: Penzión pod Strážovom

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Cykloservis – X – Šport Cykloservis, Považská Bystrica
  • Cykloservis Velo – Velits, Púchov

Turistické informácie:

  • PX CENTRUM, Štúrova 5/9, Považská Bystrica, www.pxcentrumpb.sk
  • Púchovské informačné centrum, Námestie Slobody 1404, Púchov

Web sites:

  • www.obecmojtín.sk
  • http://www.hoteltermal.sk/
  • www.cyklovylet.info/cyklotury-na-slovensku/horne-povazie/
  • http://www.dobrodruh.sk/kam-na-slovensku/strazovske-vrchy

Nezabudnite navštíviť:

  • Dedinku Chmelisko – zabudnutú, odrezanú od civilizácie
  • Prameň a kaplnku pod Mojtínom
  • Rázovitú obec Mojtín – rodisko vojaka štyroch cisárov
  • Mojtínsku jaskyňu sv. Jozefa
  • Belušské Slatiny – minerálny prameň
  • Cestu krasom Strážovských vrchov

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 5/2012

Galéria všetkých fotografií

Jeden komentár

  1. pekny okruh, ale na rozjazd by som to neodporucal, aj ked to zvladne kazdy aspon trochu lepsi cyklista, da to cloveku pekne zabrat

Napíšte komentár