Cyklovýlet na koštúfku Skalického trdelníka

Napísal(a) jan 15, 2013 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Záhorie | 1 komentár

Cyklovýlet na koštúfku Skalického trdelníka

„Pozor, letí bocian!“, vyhŕklo zo mňa, keď som takmer vrazila do veľkého operenca plachtiaceho prekvapivo nízko nad poľom. A hneď ma napadlo, že po pár kilometroch z neho bude čáp. Naša cesta a jeho let totiž viedli tesne pri hranici s Českom, záhorským krajom v okolí miest Skalica a Holíč. O tom, že tieto „pjekné mjestá“ sú plné pamiatok a jedinečných hodnôt sme dostávali dôkazy na každom kúsku trasy.

Popis trasy:

Radošovce – Mokrý Háj – Skalica – Skalické rybníky – Baťov kanál prístavisko – späť smerom na rybníky – Katov – Holíč – Radošovce

Záhorie je kraj mimoriadne sympatický. Svojím tvrdým no uši hladkajúcim nárečím skrúca kútiky úst do úsmevu a svojimi tradíciami zasa vzbudzuje hrdosť a obdiv. A tradícií je tu neúrekom. Budem sa snažiť nezabudnúť na žiadnu z nich, rovnako, ako sme sa snažili neobísť ani jedno zo zaujímavých a výnimočných miest, ktoré Skalica, Holíč a ich okolie ponúkajú.

Na začiatku našej trasy sme sa zoznámili so záhorským územím a jeho krásou. Bolo letné nedeľné ráno, ktoré má rado cyklistov a cyklisti ho milujú dvojnásobne. V Radošovciach ležiacich približne trinásť kilometrov za Senicou smerom na Holíč alebo Skalicu, sme sa po prvý raz v ten deň opreli do pedálov a vybrali sa lační po poznaní a príjemnej cykloturistike. Holíč a Skalicu sme predtým navštívili len zbežne, takže sme sa tešili na prehliadku ich historických pamiatok. A cykloturistika po lužných lesoch a pahorkoch Záhoria už na prvý pohľad sľubovala športový zážitok a pookriatie na duchu.

Záhorácke špeciality

Prvé kilometre sme merali po zvlnenej krajine, ktorá vyzerala ako slnkom zaliata patchworková plachta pozošívaná z rôzno-zelených kúskov látky. Po stúpaní nad Radošovce, sme sa po prvý raz pokochali výhľadom na pohostinné a úrodné Záhorie. Ako kaluž rozpusteného striebra sa trblietala vodná nádrž Radošovce a pozývala k vykúpaniu. Nám bolo zatiaľ sviežo, veď sme boli na začiatku dňa i cesty, a tak sme odolali. Pokračovali sme smerom na Skalicu. Okolo nás sa rozprestierali lány nedozretého obilia, z ktorého vykúkali divé maky a margaréty. Aj z tohto obilia sa budú piecť Skalické trdelníky, ktoré ako prvý potravinársky výrobok na Slovensku získal európsky certifikát krajovej špeciality, ochranné zemepisné označenie. Prívlastok Skalický môžu mať výlučne trdelníky vyrábané na území vymedzenom riekami Myjava, Teplica, Morava a hranice s Českom. Ide o sladké pečivo z cesta s vlašskými orechmi pečené na otvorenom ohni. História výroby trdelníkov siaha do 18. storočia. Trdelníky možno často ochutnať v stánkoch na jarmokoch, no tie najonakvejšie určite pečú v Skalici, v tzv. čiernej kuchyni františkánskeho kláštora, kde dodržiavajú výrobu podľa starých zásad a postupov. Rozplývajú sa na jazyku, voňajú orechmi a vanilkou, sú ako slastný dutý obláčik.

V diaľke za poľami sa črtali pahorky s vinicami, na ktorých sa rodí skvelé víno. Vinohradníctvom sa na Záhorí ľudia zaoberali od nepamäti a vychýrené sú zvlášť červené odrody. Vraví sa, že kopce okolo Skalice sú plné vína. Najznámejším je Skalický rubín (zmeska portugalu a frankovky). Za hľadaním pravdy na dne pohára tohto lahodného moku sa môžete vydať do mnohých vinohradníckych búd, ako tu nazývajú vínne pivnice.

Po poučení o gastronomických skvostoch Záhoria sa pred nami otvárajú brány bývalého kráľovského mesta Skalica. Na chvíľu sa stávame skôr turistami ako cyklistami a pomalou jazdou, prípadne na pešo vstupujeme do ulíc.

Prekypujúca pamiatková zóna

Mestská pamiatková zóna Skalice je až  obdivuhodne zachovaná, historicky homogénna a nepoznačená architektonickými gýčmi minulého storočia. Pri vstupe na trojuholníkové námestie sme sa utekali skryť do tieňa košatej lipy a odtiaľto sme pozorovali život v centre mesta. Popred farský kostol sv. Michala za zvukov dychovej kapely práve prechádzala tradičná procesia so sochou Krista. Dievčatká a babičky odeté v pestrých záhoráckych krojoch s krátkymi širokými sukňami dávali sprievodu punc dôstojnosti a originality. Na okraji námestia pri zelenom ostrovčeku stál morový stĺp a vypínali sa veže jezuitského kostola s kláštorom. Námestie je ošetrené viacerými turistickými informačnými tabuľami a smerovkami, a tak sa nám podarilo rýchlo sa zorientovať. Obďaleč sa nachádzala zaujímavá secesná budova Kultúrneho domu s priečelím maľovaným vzormi na motívy kresieb Mikoláša Aleša a regionálne Záhorské múzeum. Z námestia sme sa uličkou dostali ku komplexu františkánskych stavieb. Vo veľkej záhrade a na nádvorí pred Vinotékou u františkánov, ktorá je súčasťou tohto komplexu, sa konajú rozličné kultúrne a spoločenské podujatia. Po ulici sme pokračovali ďalej a dostali sa na miesto, odkiaľ sa naskytol dobrý výhľad na mestské hradby. Boli vybudované v prvej polovici 15. storočia, potom čo Skalica dostala titul slobodné kráľovské mesto. Pod hradbami práve prebiehali Medzinárodné  Majstrovstvá Slovenska Minimoto. Jazdci s kolenami takmer pod bradou sa na minimotorkách „do nemoty“ preháňali po okruhu a dobové kulisy za nimi dávali výjavu nádych kuriozity.

V zozname pamätihodností, ktoré sme si chceli v Skalici pozrieť, nám zostala rotunda sv. Juraja. Tú sme našli na vŕšku v tzv. stredovekom podhradí obohnanú polozrúcanými hradbami. Je odtiaľto skvelý výhľad na panorámu mesta plnú veží, aj na neďalekú kalváriu. Románska rotunda je stará skoro tisíc rokov a slúžila čiastočne ako pevnosť i ako kaplnka. Interiérové fresky zobrazujú udalosti zo života sv. Juraja. V Skalici by sa dalo toho vidieť ešte viac, no nás už svrbeli nohy, a tak sme vysadli na bicykle a vydali sa po naplánovanej trase. Po kultúrno-poznávacej lahôdke nás čakalo horúce sústo s vôňou riečnej vody a lužných lesov.

Kanál značky Baťa

Po asi dvoch kilometroch sme z hlavnej cesty odbočili vpravo na Skalický rybník. Vedie tadiaľto cykloznačka na Perúnsku lúku, kam sme mali namierené. Prešli sme okolo dosť veľkého rybníka s reštauráciou na brehu a po poľnej ceste, prípadne po hrboľatej panelovej ceste, sme pokračovali krížom cez polia. Potešili sme sa, keď nás značka voviedla do chládku. Bola už poriadna páľava, preto sme sa v klimatizovanom prostredí pod stromami cítili ako v krajine zeleného svetla. Lúče slnka presvetľovali vnútro porastu a na cestu pod korunami dopadali tajomné tiene. Dorazili sme k prístavisku na Perúnskej lúke a odtiaľto sme pokračovali vpravo smerom k prístavu lodí na Baťovom kanáli. Po lesnej ceste s niekoľkými závorami, ktoré bolo treba obísť, sme dorazili ku kanálu. Drevenú stavbu prístavu obteká pokojná hladina vody upratanej do koryta s trávnatými brehmi.

Baťov kanál bol postavený v tridsiatich rokoch minulého storočia za účelom zavlažovania a firma Baťa, ktorá vlastnila uhoľnú baňu v dedinke Ratiškovice na Morave, po ňom preplavovala uhlie. Baťák (ľudový názov kanálu) má 60km, začína prístavom s Skalici a končí v Otrokoviciach na Morave. Pre záujemcov sú k dispozícii na prenajatie motorové člny, v prípade viacdennej alebo víkendovej plavby kajutové lode,  ktorými sa dá absolvovať výlet so zastávkami pri zaujímavých miestach. Medzi najatraktívnejšie patrí samotná Skalica, ale i technická pamiatka Výklopník  v Sudoměřiciach. Výklopník slúžil na prekladanie hnedého uhlia ťaženého v Ratiškoviciach z vagónov na veľké člny. Dnes je z neho historický exponát  vyhliadková veža. Okolo Baťovho kanála sú skvelé podmienky na cykloturistiku, upravený povrch ciest a značené cyklotrasy. Na brehoch Moravy a Baťáku možno podniknúť dobrodružnú obojživelnú exkurziu. Z prístavu pri Baťovom kanáli sme sa rovnakou cestou vrátili ku rybníkom a odtiaľ pokračovali v jazde smerom na Kátov a Holíč.

Holíčské méty

Prastaré mesto Holíč muselo vďaka svojej polohe na hranici štátu často čeliť vojnovým udalostiam. Hlavná spojnica medzi Prahou a Budínom sem priviedla nejednu vojenskú výpravu. Najvýznamnejším zachovalým objektom Holíča je barokovo-klasicistický kaštieľ s opevnením. Je síce národnou pamiatkou, no jeho fasáda je v žalostnom stave. Známa je i tunajšia fabrika na výrobu kameniny, porcelánu a najmä slávnej holíčskej majoliky. Po chvíli blúdenia v uličkách sme našli cestu k poslednej budove veterného mlyna z 19. storočia na Slovensku. Rodáci ho volajú Povjetrnák. Stojí síce na kopčeku, no na prekvapenie obkľúčený stromami, takže je pri ňom závetrie. V čase, keď plnil svoj účel, tomu iste bolo inak. Výhľad na Holíč sme si teda vychutnali nie od samotného mlyna, ale pri jazde dolu kopcom späť do mesta.

Cyklista a leto

Návrat z Holíča do Radošoviec bol rýchly a hladký. Ale tiež poriadne horúci. Hlavy sme mali prepnuté do úsporného režimu, pretože v takom teple sa premýšľať nedalo. Nohy však museli fungovať na plné obrátky. Pedálmi sme krútili ako vrtuľa na ventilátore, o ktorom sme v tých chvíľach márne snívali.

Na letnej cyklistike sú najkrajšie čerstvé rána a vlažné podvečery. Poludnia sú často za trest. Ráno tohto dňa sme si jazdu vychutnali na Záhorí, no podvečer sme už trávili doma v záhrade na terase. Miesto bociana zrazu nad nami nečujne preletela sova a pripomenula nám ranné stretnutie s čápom. Tak ako bocian náš bohatý deň zahájil, urobila sova svojim „húúúúúúúúúúú“ za ním symbolickú bodku.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 6, Záhorie, Považie

 

Doprava do Radošoviec:

Autom:

  • pre cyklistov z Čiech stačí prejsť z Hodonína cez štátnu hranicu na Slovensko a pokračovať z Holíča smerom na Senicu ešte 18km.

Vlakom:

  • do Skalice a Holíča sa dá vlakom dostať z Kútov, kadiaľ prechádzajú i železničné spoje z Čiech.

 

Ubytovanie:

Kempingy:

  • ATC Tomky, Štepničky Borský Svätý Jur
  • Autokemp Rudava, Malé Leváre
  • Autokemping Gazárka, Šaštín Stráže

Penzióny:

  • Stella Penzión, Skalica
  • Penzión na Potočnej, Skalica
  • Chata Amor, Zlatnícka dolina
  • Rekreačné zariadenie Skaličan, Zlatnícka dolina
  • Penzión u Barborky, Holíč
  • Penzión Valo, Holíč
  • Penzión AIR, Holíč

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Turistická informačná kancelária Mesta Skalica, Námestie slobody 10, Skalica

Turistické informácie:

  • Turistická informačná kancelária Mesta Skalica, Námestie slobody 10, Skalica
  • Turisticko – informačné centrum, Bratislavská 6, 908 51  Holíč, tikholic@holic.sk

Web sites:

  • www.skalica.sk
  • http://archiv.skalica.sk/mesto/pamiatky/
  • www.ezahorie.sk
  • http://www.mojeslovensko.sk/cyklotrasy-zahoria
  • www.holic.sk
  • www.prvaplavebna.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Námestie s pamiatkami v Skalici – farský kostol sv. Michala, morový stĺp, radnica, vyhliadková veža, Františkánsky komplex, Dom kultúry, mestské hradby
  • Rotunda sv. Juraja v starom meste Skalica
  • Ochutnanie regionálnej špeciality Skalického trdelníka a výborných skalických vín
  • Jazda lužnými lesmi okolo rybníkov a mŕtvych ramien rieky Morava
  • Prístavisko na Baťovom kanáli pri Skalici
  • Baťov kanál – možnosť plavby na motorovom člne
  • Holíčsky kaštieľ – národná kultúrna pamiatka
  • Veterný mlyn Povjetrnák nad Holíčom

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 6/2012

Galéria všetkých fotografií

Jeden komentár

  1. zo Zahoria sa da pekne napojit na ceske cyklotrasy, ktore su kvalitativne vyborne a uz podla kondicie cyklistu sa da pojazdit pomerne pekne dlhe trasy 🙂

Napíšte komentár