Decivilizačná cyklistika v Podjavorí

Napísal(a) nov 1, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Podpoľanie, Podjavorie | 0 komentárov

Decivilizačná cyklistika v Podjavorí

Kde bolo – tam bolo, bol raz jeden kraj, ktorý bol nesmierne krásny, no zároveň taký skromný,  že väčšina ľudí o ňom nevedela. Ten kraj sa nachádzal na juh od  Zvolena a bájneho vrchu Poľana, v regióne Podpoľanie. Jeho srdce bolo tvorené pohorím Javorie, a preto ho zvykli volať i Podjavorie. Usadlosti na ňom boli roztrúsené v malých hlúčikoch na lazoch a od seba ich oddeľovali rozsiahle stráne, nespočetné kopce a doliny. Vďaka riedkemu osídleniu a vrchárskemu terénu ostala príroda Podjavoria panenskou a krajina takmer nedotknutá civilizáciou. V nedávnej minulosti sa našlo pár hrdých domorodcov, ktorí usúdili, že pôvaby svojej otčiny je dôležité ukázať i iným ľuďom, ktorí ich budú vedieť náležite oceniť a nebudú jej ubližovať. A tak začali vyznačovať na pustých cestách trasy pre cykloturistov.

Popis trasy:

Stará Huta – Blýskavica – Zaježová – Podlysec – Vígľašská Huta – kalinka – Slatinské Lazy – Klokoč – Stožok – Krné – Detva – Piešť I – Piešť II – Stará Huta

Svoj dnešný príspevok som nemohla začať inak ako rozprávkarsky. Kto navštívil, alebo navštívi Podjavorie, pochopí, prečo. Nenechajte sa pomýliť použitým minulým časom. Pohorie Javorie sa stále rozprestiera na strednom Slovensku, južne od Zvolenskej kotliny. Touto kotlinou vedie hlavný cestný i železničný ťah medzi Zvolenom a Detvou. Ako východisko decivilizačnej cyklistiky je vhodná  dedina Vígľaš so zrúcaninou hradu alebo mesto Detva. Obe miesta ponúkajú za svojimi hranicami málo frekventované asfaltové cesty v dobrom stave a na nich cykloturistické značky. Na základe odporúčania priateľov a cyklomapy Podpoľania sme sa rozhodli, že spodnú časť tohto regiónu prebádame z dediny Stará Huta. Nachádza sa dvanásť kilometrov južne od Detvy i od Vígľaša smerom na Veľký Krtíš a je bránou do centrálnych partií Javoria.

 

Slamáci v Starej Hute

Na polosamote vedľa cesty narazíme na jedinečný štartovací bod našich výletov – kemping Gazdovský dom. Neprehliadnuteľne doň pozývajú dve velikánske slamené postavy odeté v typických podpolianskych krojoch. Slamáci sa tvária tak pohostinne a dôveryhodne, že ani na moment neváhame a vstupujeme do dvora. Na veľkej trávnatej ploche pri chalupe je možnosť stanovať. Sprchy, toalety, kuchynka a ohnisko s možnosťou pečenia a grilovania ponúkajú väčší komfort, ako sme pripravení na kurz decivilizácie čakali. Pod košatým orechom na konci záhrado-kempingu rozkladáme na drevenom sedení mapu a plánujeme prvú trasu. Nechávame si poradiť domácimi z Gazdovského domu, ktorí sú na cykloturistov zvyknutí a dobre pripravení. Vydáme sa smerom na Zaježovú, kde by sme mali naraziť na severnú časť Hontianskej cyklomagistrály. Tá nás dovedie do Detvy a odtiaľ sa vrátime späť na gazdovstvo Slamákov. Okruh sa tvári zvládnuteľne. Zatiaľ. Avšak už po pár kilometroch od Starej Huty zisťujeme, že poznanie Podjavoria až taký „lacný darček“ nebude.

 

Drsno-nežná cykloturistika na Javorí

Hneď za kempingom nás čaká prvé stúpanie. A nie hocijaké. Pekne mastné – dvojciferné. Stúpame lesom a po asi desiatich kilometroch dorazíme do osady Blýskavica. Chvíľu si vydýchneme a odhodlane sa púšťame do ďalšieho kopca. Zdá sa, že roviniek si dnes neužijeme. Javorie síce nemožno zaradiť medzi vysoké horské masívy, háčik je však v tom, že cesty tu nevedú dolinami, ale pekne zostra – hore na kopec, dolu z kopca. Krajina sa tvári mäkko, neškodne, rozprávkovo. Spopod stromov okolo cesty sa na nás vyškierajú červené klobúky muchotrávok, akoby nám naznačovali: „máte toho dosť, ponúknite sa…“. Jasná provokácia. Len tak ľahko sa nevzdáme! Keď sa z tieňa lesnej cesty vyhrnie stádo strakatých kráv, znepokojene sa pýtam, či to už nie sú halucinácie. Ale kdeže. Len máme šťastie, že sme v tomto odľahlom kúte narazili na iné živé bytosti.

 

Zaježová a jej harmonický život

Po necelých dvadsiatich kilometroch vchádzame do osady Zaježová. V jej blízkosti sa nachádza danielia obora. My sme žiaľ nemali to šťastie, aby sme z cesty uvideli nejakého elegantného kopytníka. Zaježová v súčasnosti predstavuje lokalitu vyhľadávanú najmä hekticky žijúcimi mešťanmi, ktorí cítia, že v ich živote treba niečo zmeniť. Stáročia tunajších obyvateľov živila úrodná pôda a lesy. V druhej polovici 20. storočia však osadu mladí začali opúšťať. Z pôvodných šesťsto obyvateľov klesol ich počet na stošesťdesiat. Žije tu menej ľudí, než je postavených domov. Po roku 1989 „Zaježku“ objavili obdivovatelia tradícií a založili tu Školu ľudovej kultúry, ktorej snahou bolo dostať mladých ľudí späť do kontaktu s tradičnými remeslami. Nadšenci boli oslovení jednoduchým, skromným a sebestačným životom našich predkov na lazoch až tak, že školu zmenili na združenie Pospolitosť pre harmonický život. Nehlásajú návrat o sto či viac rokov späť do minulosti. Experimentovaním s vlastnými osudmi hľadajú spôsob, ako žiť plnohodnotne, no nie na úkor iných ľudí alebo svojho osobného rozvoja. Zakúpili gazdovstvo na zaježovskom laze a organizujú pobyty, na ktorých majú návštevníci možnosť naučiť sa ľudové remeslá, vyskúšať tradičné a alternatívne stavebné a poľnohospodárske postupy a zároveň pomáhajú pri likvidácii divokých skládok či záchrane kultúrnych pamiatok v tomto kraji. Hm, znie to naozaj inšpiratívne a tajomne. Možno nabudúce zakotvíme tu na lazoch a vyhrnieme si rukávy v niektorej remeselníckej dielni.

 

Hontianska cyklomagistrála

V Zaježovej nachádzame červenú cykloznačku severného úseku Hontianskej cyklomagistály. Tiahne sa z mesta Šahy na južnej hranici s Maďarskom a končí v Detve. Za Zaježkou nás čaká asi päť kilometrov dlhý stupák na Podlysec a po ňom nasleduje prudký zjazd cez Vígľašskú Hutu – Kalinku na Slatinské Lazy. Konečne máme dosť času vytriasť si nohy a nechať sa osviežiť rýchlou jazdou a výhľadmi na zelené Podjavorie. V obci Slatinské Lazy pred mostom zabočíme doprava smerom na poľnú cestu, ktorú v niekoľkých miestach vystrieda penetrovaný asfalt. (Za Slatinskými Lazmi je i možnosť urobiť si asi päť kilometrov dlhú zachádzku k zrúcanine hradu Vigľaš v rovnomennej dedine.) Po trojkilometrovom stúpaní sa vynoríme v osade Klokoč s minerálnym prameňom. Pred nami sa rozprestrie výhľad na masív Poľany. Tento obraz budeme mať pred očami po zvyšok cesty až do Detvy. Pokračujeme kúsok po rovine a od zvonice v Stožku, ktorá patrí medzi najstaršie v tomto kraji, sa spúšťame stále po poľnej ceste nadol do Krného. Za Krným prejdeme cez železničné priecestie, most cez riečku Slatinu a sme v Detve. I keď je to mestečko neveľké, v porovnaní s prejdeným tichým krajom pôsobí dosť nervózne.

 

Lazníckou krajinou Podjavoria späť do civilizácie

Z Detvy savydávame smerom na juh po žltej cykloznačke. Prevedie nás otvorenou lazníckou krajinou, z ktorej sú výhľady na rozľahlé Podpoľanie a osady Piešte . Stále to nie je to brnkačka, i keď po toľkej námahe by sme uvítali pár kilometrov roviny. Musíme sa však naďalej riadne opierať do pedálov. Záverečný úsek cesty je rozdelený fifty-fifty medzi stúpania a klesania. Slamáci pred Gazdovským domom nás už z diaľky zdravia, a keby mohli, snáď i zatlieskajú. Až také sústo sme od Podjavoria nečakali. Líhame si na trávu pred stanom. Pravdupovediac, máme bicykla za celý deň dosť. Ešte že domáci majú voči nám toľko pochopenia, že náš najhorší hlad zažehnajú typickým domáckym občerstvením: vodou s bazovým sirupom a čerstvo upečeným koláčom.

Uniknúť z času na čas z drápov civilizácie, nie je zlá filozofia. Ale keď mám byť úprimná, fakt, že sú nám jej výdobytky neustále na dosah, nie je na zahodenie. Hor sa do sprchy, potom navariť večeru a pri elektrickej lampe naplánovať, do ktorého izolovaného zákutia sa vyberieme zajtra.

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 4/2006

 

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár