Demänovská dolina očami cykloturistu

Napísal(a) máj 30, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Liptov | 0 komentárov

Demänovská dolina očami cykloturistu

Byť na Liptove a neobohatiť zbierku cykloturistických trofejí o zážitok z najznámejšej doliny Nízkych Tatier, to by bol vážny hriech. O to viac, že zmienenou Demänovskou dolinou vedie odporúčaná cyklotrasa a kvalitná cesta až k samotnému  úpätiu vrchu Chopok do strediska Jasná. Cyklotrasa Demänovskou dolinou nie je síce dlhá (z Liptovského Jána len dvadsaťtri kilometrov), ale každý jeden kilometrík znamená prekonávanie výškových metrov. Celkové prevýšenie na trase je okolo päťstopäťdesiat metrov. To nás však nemohlo odradiť, iba ak vzbudilo náležitý rešpekt. Ráno sme sa dobre rozcvičili, zhlboka nadýchli a vyrazili smerom na Liptovský Mikuláš.

Popis trasy:

Liptovský Ján – Závažná Poruba – Iľanovo – Ploštín – Bodice – Demänová – cez Demänovskú dolinu do Jasnej – naspäť odbočka pri Troch studničkách na Pavčinu Lehotu –  Laziská – Svätý Kríž – Andice – Liptovský Mikuláš – Liptovský Ján

Cesta do Demänovskej doliny

Šli sme úzkymi asfaltovými i poľnými cestami, na ktoré nás upozornili liptovskí rodáci. Sú pokojné a poskytujú krásne výhľady na scenériu Západných Tatier po pravej ruke a stráne Nízkych Tatier na opačnej strane. Ešte dva mesiace dozadu sa zjazdovky hemžili lyžiarmi a teraz boli sýto zelené a tiché. Na okolitých lúkách bolo sem-tam vidno pasúce sa kravy a lúky sa striedali so žlto zakvitnutými lánmi repkových polí. Cez Závažnú Porubu, Ploštín a Iľanovo sme  sa dostali na cestu vedúcu Demänovskou dolinou. Na jej začiatku je dedina Demänová a za jej bránami sme sa po prvý raz stretli s potokom Demänovka. Proti jej prúdu sme stúpali sústavne až po koniec doliny.

Krásny Demänovský kras

V dolnej časti doliny, ktorá má tvar hlbokého kaňonu, sa rozkladá Demänovský kras tvorený systémom tridsiatich jaskýň dlhých až dvadsaťjeden kilometrov. Sprístupnené pre verejnosť sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody. Vstupy do nich sú skryté v horách, upozorňujú na ne tabule z hlavnej cesty. Pri jazde nás obklopovali  vápencové steny, ktoré sú zvnútra prešpikované podzemnými vodami Demänovky. Vo vstupnej časti doliny sa nachádza Demänovská ľadová jaskyňa. Je jednou z prvých známych jaskýň sveta. Prvá zmienka o nej pochádza už z roku 1299. Horné poschodia sú bez ľadu, no i v nich je kvapľová výzdoba. V nižších častiach teplota nevystúpi nad 0°C. Vertikálnymi otvormi do jaskyne vniká vonkajší vzduch a klesá do spodných priestorov (- 40m), ktoré ochladí pod bod mrazu. Voda presakujúca cez vápence ihneď zmrzne na ľad a vytvorí ľadové stalaktity, stalagmity a na podlahe súvislý ľad. Ak by ste sa pre návštevu jaskyne rozhodli hoci aj v horúcom lete, nezabudnite si teplú bundu. Po pár kilometroch značka naviguje k Demänovskej jaskyni slobody, ktorá je považovaná za najkrajšiu v sústave tunajších jaskýň. Jej výzdoba je unikátna svojou pestrosťou. Možno tu vidieť kvaple každého druhu sfarbené od žltej, cez ružovú, červenú, fialovú, až po tmavozelenú a čiernu. Na dne sa nachádzajú jazierka s romantickými názvami ako Koralové, Zlaté, Leknové, Perlové. Výnimočné sú kvaple jaskynné perly podoby hrachových guľôčok, rokokové bábiky, kamenné sklo a rôzne iné útvary fantazijných názvov. Všetky sú ešte v štádiu rastu a vraj sa vyznačujú zriedkavým leskom. Ku vchodu jaskýň vedú lesné cesty schodné iba ak pre horské bicykle. Čo sa týka úschovy bicyklov pri jaskyniach, najlepšie je poprosiť o ich postráženie v niektorej z blízkych chát alebo hotelov. Takmer na úrovni odbočky na Demänovskú jaskyňu slobody je chatová osada Repiská. Jej súčasťou je Repiský rybník, do ktorého vteká úzka bystrina. Pri nej sme si urobili prestávku a pookriali. Pred nami bolo záverečných šesť kilometrov výstupu a tie si mali vziať našu kondíciu priamo pod mikroskop. Za pasy nás vyzývali minimálne desať percentné stupáky.

Stredisko Jasná a Vrbické pleso

Zadýchaní sme dvíhali oči na okolostojace velikány. Nad hornou častou Demänovskej doliny sa týčia štyri výhľadové končiare: Krakova hoľa, Siná, Ďumbier a Poľana. Pomalá jazda nám vôbec neprekážala. Bolo kam oprieť zrak a aj ďalšie zmysly mali o zábavu postarané. Ihličnaté lesy navôkol poskytli závan chladu, tajomného šumu a najmä neopakovateľnej tatranskej vône. Pohľad na mohutné kopce akoby nadľahčoval, a tak sme sa napriek žuvačkovému tempu cítili ako na krídlach. Cieľom našej cesty bolo stredisko Jasná ležiace v tieni ďalšieho megakopca – Chopku. Toto stredisko je známe predovšetkým milovníkom zimných športov. Zjazdovky v Jasnej majú európske štandardy, ktoré ocenia aj tí najnáročnejší lyžiari. Rušno tu býva hlavne v zime, no nespočetné ubytovacie zariadenia sú vyťažené aj v lete. Ozdobou Jasnej je najväčšie prirodzené jazero Nízkych Tatier Vrbické pleso. Vzniklo po ústupe ľadovca zo svahov Chopka ešte kedysi v štvrtohorách. Na jeho brehoch sa nájde lavička pre cykloturistov bažiacich po znovunadobudnutí energie v zákutí s veľkolepým výhľadom. Príroda sa tu tvári tak nevinne a priateľsky, že sme nechceli veriť vlastným ušiam, keď nám jeden z tunajších domorodcov prezradil, že v predchádzajúcu noc sa tu túlala medvedica hľadajúca stratené mláďa. Po tejto informácii sme zázračne pookriali a zodvihli sme sa skôr, ako sme zamýšľali. Cestu späť sme mali naplánovanú  podľa rád skúsených Liptákov, ktorí tu poznajú každý kameň, peň a skratku. A tak sme sa mohli tešiť i na niečo viac ako na šestnásť kilometrový zjazd tou istou cestou do Liptovského Mikuláša.

Atrakcie Pavčinej Lehoty

Najbližších deväť kilometrov sme nechali pedále oddychovať. Fičali sme ako šarkani a pribrzdili sme až pred smerovkou na Pavčinu Lehotu. Tu sa nachádza nenápadná odbočka, ktorou sa dá dostať cez horu na inú zaujímavú cestu vedúcu do Liptovského Mikuláša. S Demänovskou dolinou sme sa museli rozlúčiť. A nebolo to jediné, čo sme nechali za chrbtom. Na konci Pavčinej Lehoty sme zamávali i asfaltovej vozovke a prešli sme na poľnú cestu, ktorá nás vyviedla do osady Lazisko. Pavčina Lehota ponúka turistické atrakcie ako bobová dráha, rozhľadňa a v neposlednom rade i panoramatický výhľad na Vysoké Tatry. Na vrcholoch kopcov sa belel sneh, no nás znepokojovalo niečo iné. Zlovestne sa tvárila obloha nad tými pocukrovanými horami. Pred sebou sme mali okolo dvadsať kilometrov a nad sebou čierne mraky. Preteky s búrkou sa mohli začať.

Artikulárny kostol v dedine Svätý Kríž

Dážď – nedážď, nemohli sme si odpustiť zastávku v dedine Svätý Kríž pri „hore dreva“, do ktorej sa vojde až šesťtisíc ľudí. Reč je o jednej z najväčších drevených stavieb v Strednej Európe, o artikulárnom evanjelickom kostole. Pôvodne stál v dedine Paludza, ktorá padla na oltár výstavby priehrady Liptovská Mara. Kostol bol celý rozobraný a zreštaurovaný do pôvodnej podoby tu vo Svätom Kríži. Tmavohnedá veža s rozsiahlymi loďami má za sebou dlhú a dramatickú históriu. Evanjelický protestantizmus na Liptove čelil krutému útlaku, čoho následkom sa rozpútalo povstanie, ktoré primälo vtedajšieho panovníka k ústupkom. Uzákonil artikulu (z toho je i pomenovanie artikulárny kostol), ktorá povoľovala výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach Uhorska. Tieto kostoly museli stáť mimo miest a na ich stavbu sa nesmelo použiť nič iné len drevo. Na Liptove vznikli také kostoly dva. Jeden vyhorel a druhý je ten vo Svätom Kríži. Keďže protestantov bolo veľa a kostolov povolených málo, mali mamutie rozmery. Na kostole je imponujúcich viacero vecí. V prvom rade to, že napriek svojej veľkosti je celučičký zostrojený z dreva bez použitia jediného klinca. Závratná bola i rýchlosť jeho výstavby. Majster Jozef Lang ho postavil za púhych osem mesiacov a to úplne bez projektov, pretože nevedel čítať ani písať. Klobúk dole, Pán Majster Tesár! Napriek obdivu, ktorý v nás drevený kostol vo Svätom Kríži vzbudil, sme sa nemohli ubrániť obavám z búrky, ktorá sa na nás valila. Ťažké sivé mraky si párali bruchá o špicaté končiare a vôbec sa netvárili, že by chceli vziať na milosť bezbranných cyklistov. Poriadne sme sa opreli do pedálov a šliapali ako o život tempom, za ktoré by sa nemuseli hahbiť ani profíci. Unikli sme jej naozaj o chlp a v bezpečí privátu sme sa ďakovali, že cyklotúra Demänovskou dolinou sa pre nás skončila šťastne.

Praktické informácie

Mapy:

Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 2, Orava, Liptov, Horehronie

Doprava do Liptovského Jána:

Autom

  • diaľnicou D1 z Bratislavy smer Žilina – Martin – Poprad, 7km za Liptovským Mikulášom odbočka na Liptovský Ján
  • prípadne z BA do Nitry diaľnicou D1 a tu pokračovať na smer Banská Bystrica – Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Liptovský Ján

Vlakom

  • osobné vlaky a rýchliky z Bratislavy a Žiliny smer Poprad, zastávka Liptovský Mikuláš (pri rýchlikoch treba preveriť možnosť prepravy bicyklov)

Ubytovanie:

Kempingy

  • Autokemping Bystrina Demänovská dolina, ATC Liptovský Trnovec

Penzióny Liptovský Ján

  • Privát Krajanka

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • SKISERVIS NIŇAJ & ONDRUŠ, Jasná, Liptoský Ján
  • Hotel Borová Sihoť, Liptovský Hrádok
  • Penzión Limba, Demänovská dolina
  • Hotel Grand, Demänovská dolina
  • Penzión Maco, Liptovský Ján

Turistické informácie:

  • Informačné centrum Liptovský Ján, ul. Nová 311 (Jednota – na poschodí), 032 03 Liptovský Ján, www.liptovskyjan.sk
  • Hotel Grand, Demänovská dolina

Web sites:

  • www.jasna.sk
  • www.liptov.sk
  • www.nizketatry.sk
  • www.regionliptov.sk
  • www.liptovskyjan.sk
  • www.liptjan.sk
  • www.skonline.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Demänovská ľadová jaskyňa
  • Demänovská jaskyňa slobody
  • Vrbické pleso
  • Výstup na Chopok z Jasnej
  • Bobová dráha v Pavčinej Lehote
  • Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži
  • Minerálne pramene v Liptovskom Ján

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 11/2008

Galéria všetkých fotografií

 

Napíšte komentár