Dobrou Vodou pokropená cyklotúra

Napísal(a) jan 10, 2012 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Malé Karpaty | 0 komentárov

Dobrou Vodou pokropená cyklotúra

Jarný výlet do okolia Vrbového sa na prvý pohľad zdal byť skvelý nápad pre rekreačnú cykloturistiku s niekoľkými zastávkami na doposiaľ nenavštívených miestach. Z tohto skromne sa tváriaceho okruhu sa nakoniec vykľula cyklotúra plná silných zážitkov z dosahovania nenápadných, no jedinečných miest. Dobrá Voda, ktorá bola z jedným z nich, sa stala symbolickým i doslovným požehnaním našej jazdy. Popis trasy:
Vrbové – Šterusy – Kočín – Lančár – Dolný Lopašov – Chtelnica – Dechtice – Dobrá Voda – Dechtice – Katarínka – Dechtice – Kátlovce – Nižná – Chtelnica – Vrbové

Vrbové sa nachádza na západnom Slovensku v podhorí Malých Karpát, len sedem kilometrov od známeho kúpeľného mesta Piešťany. Je tak trochu v jeho tieni, a možno práve preto je cykloturistika v jeho okolí taká príjemná: nerušia vás davy ľudí, premávka ani pretlak reklamy (tie sa sústredia na Piešťany), a pritom program, aký okolie ponúka, je bohatý a pestrý.  Vyhliadli sme si približne päťdesiatkilometrový okruh, na ktorom boli v rovnomerných intervaloch rozmiestnené historické pamiatky, ktoré sme zatiaľ nespoznali a sľubovali fajn vybočenie z rutiny. Cez Piešťany a Trebatice sme sa dostali do mestečka Vrbové a skôr, ako sme s plnou vervou sadli na bicykle, porozhliadali sme sa po jeho zaujímavostiach.

Vrbové – rodisko kráľa Madagaskaru

 

Na okraji námestia v centre mesta sa vypína vrbovská šikmá veža. Pravdupovediac, keby sme neboli vedeli, že je šikmá, nezastavili by sme sa pri nej. No s vedomím, že žltá zvonica je vychýlená od svojej osi takmer o celý meter, sme si ju prehliadli s obdivom. Za svoju unikátnosť sa môže poďakovať intenzívnym a dlhotrvajúcim dažďom v roku 1930 a svojim priúzkym základom. Z nedostatku veže sa stala jej prednosť, vyniesla ju na piedestál turistickej atrakcie a Vrbovému prisúdila prívlastok „slovenská Pisa“. Za vežou stojí najstarší kostol Vrbového a neďaleko veže, zastrčenú medzi domami lemujúcimi hlavnú ulicu, nájdete židovskú synagógu. Jej oranžovohnedá farba na mnohých miestach praská a olupuje sa, a tak priečelie pôsobí vráskavo ako tvár starého rabína. Najvýznamnejším rodákom mesta Vrbové je suverénne Móric Beňovský. Narodil sa v polovici osemnásteho storočia a za štyridsať rokov svojho života stačil toho dosť. Stal sa prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku, prvým Slovákom, ktorý navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika), prvým človekom, ktorý preskúmal Ostrov sv. Vavrinca, bol významným výskumníkom Madagaskaru a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru, prvý slovenský autor celosvetového bestselleru a prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín (minimálne Poľska, USA, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru). Úctyhodný životopis. I keď, prvenstvo asi nikdy nekráča sólo, vždy so sebou nesie výnimočnosť na viacerých „frontoch“. Za rodný dom Beňovského je označovaná šľachtická kúria, ktorá je sídlom knižnice a historických expozícií.

Lančarský kostolík s borovicovou arómou

 

Okruh, na ktorý sme sa z Vrbového vydali, vo svojej prvej časti kopíruje značku Malokarpatskej cyklomagistrály – Za krásami podhoria Malých Karpát. Jazdu po mierne zvlnenom teréne nám miestami znepríjemňoval, miestami uľahčoval prudký nárazový vietor. Dúfali sme, že sa postupne utíši a nepremení celý deň len na veľký boj so vzdušnými prúdmi. Vychutnávali sme si výhľady na sýto sfarbenú nížinu rozťahujúcu sa po ľavej strane cesty. V diaľke na obzore sa črtali siluety komínov elektrárne v Jasovských Bohuniciach. Po pravej strane cesty začínali za pásom poľnohospodárskej pôdy vyrastať prvé kopčeky Malých Karpát. Polia pod nimi vo vetre predvádzali mexické vlny. Akoby sa obilné steblá postupne v húfoch presúvali z jedného kraja poľa na opačné. Našťastie utekali v našom smere. Po šiestich kilometroch sme odbočili na dedinu Lančár, kde sme mali vytýčenú prvú zastávku na okruhu. Bol ňou Lančársky kostolík, ktorý sa týči za dedinou na vrchu obrastenom borovicovými lesmi. Za dedinou skončila asfaltová cesta a po strmom svahu sme sa prepracovávali lesnou cestou ku kostolu. Borovice okolo nás neuveriteľne voňali a vietor v ich korunách svišťal ako divý. Kostol sv. Michala Archanjela je obklopený kamenným múrom so strielňami a vežou. Okolo kostola býval cintorín a náhrobné kamene zarastené trávou dodávali obrazu riadnu dávku dramatickosti. Asi preto tu bolo natočených niekoľko starších slovenských filmov. My sme na kostolíku a jeho polohe ocenili hlavne preďaleký výhľad na nížinu ležiacu pod nami. Lány sýtozelenej prerušovali prúžky žltej repkovej farby a cesta vinúca sa krajom spájala dediny utopené v tomto úrodnom kraji.

 

Pod ochranou Dobrej Vody

 

Z Lančára sme sa vrátili späť na Malokarpatskú cyklotrasu a ňou sme sa prepracovali cez Chtelnicu do Dechtíc. V Chtelnici sme prechádzali okolo schátraného kaštieľa. Kedysi to bývalo honosné sídlo urodzených šľachtických rodov Uhorska. Zastúpilo hrad Dobrá Voda po tom, čo stratil svoju obytnú funkciu. Kaštieľ i jeho park pôsobia veľmi zanedbane, napriek tomu sú jasnou dominantou obce. Nezastavujeme sa pri nich, pokračujeme v ceste na obec Dobrá Voda, ktorá za svojim pozitívne ladeným názvom skrýva nejednu pre turistu atraktívnu métu. Celý osemkilometrový úsek do Dobrej vody ide jemne do kopca pomedzi listnaté háje prerušované poľami a lúkami. Mraky na nebi začali počas jazdy riadne hustnúť a tmavnúť. Podľa predpovede dážď ani búrky v tento deň nehrozili, no nás si na Dobrej Vode napriek všetkým prognózam vystopovali – v tej najlepšej dobe a na najlepšom mieste. Presne, keď sme prišli na námestie, strhla sa hrmavica a začalo liať. Hneď oproti kostolu stála dôveryhodná reštaurácia, kde sme sa skryli a „dobrovoľne nasilu“ si dali nedeľný teplý obed, i keď vôbec nebol v pláne. O to lepšie nám padol. Medzičasom sa vyjasnilo a cesty narýchlo osušilo snaživé slnko. A tak sme vyrazili za krásami Dobrej Vody, ktorá našu cyklotúru vyumývala a symbolicky požehnala.

Dobrovodský kras a hrad

 

Dedina sa nachádza v oblasti Dobrovodský kras, ktorý je tvorený dolomitovými vápencovými ostrovmi, nachádza sa v ňom viacero jaskýň, škrapov, jám a vyviera niekoľko prameňov. Z nich najvýdatnejší a najkvalitnejší je práve prameň Dobrej Vody – Blavy.
Najvýznamnejšou osobnosťou Dobrej Vody je básnik Ján Kollár, ktorý býva označovaný ako slovenský Vergílius. Prežil tu záverečných šesť rokov, na fare je mu venovaná pamätná izba a na cintoríne sa hrdo týči pamätník s jeho bustou. Dobrovodský cintorín je sám o sebe raritou. Prechádza cezeň turistická značka na hrad Dobrá Voda, a preto je na pietne miesto až príliš frekventovaný. Práve v čase našej prítomnosti sa  cez cintorín vydala celá tlupa českých cykloturistov. Groteskne-morbídny obrázok: pomedzi hroby sa šinul celý cykloklub a obdivoval starodávne náhrobky s motívmi smrti. Cítili sme sa (až na tie hroby) ako na Václaváku… Za bránami cintorína sme pokračovali do kopca cez borovicový les s výčnelkami vápencových skál. Miestami sme kvôli prudkému svahu i kvôli sypkému kameňu na ceste zosadli. Búrka les obišla, bolo tu sucho a prašno. Hrad je ukrytý hlboko v lese, z dediny ho nevidno. Prekvapuje svojou rozľahlosťou a impozantnosťou. Slúžil ako ochranná pevnosť na dopravnej trase cez Malé Karpaty, no keď sa panstvu zažiadalo pohodlnejšieho sídla v Chtelnickom kaštieli, hrad opustilo a on začal podliehať času, poveternostným vplyvom a nakoniec bola značná časť rozobraná na stavbu domov v dedine. Dokonca bol materiál z neho využitý i pri budovaní dobrovodského kostola. A ešte jedna zaujímavosť sa týka Dobrej Vody: je to na Slovensku miesto s najčastejším výskytom zemetrasení. Úradujú tu zhruba raz za päťdesiat rokov a vo svojom epicentre majú silu až šesť stupňov richterovej stupnice. Najsilnejšie otrasy (8,5 supňa) boli zachytené v roku 1906 a naposledy sa tu zem chvela v 1955, takže každú chvíľu by sa mohla znova. Nie vo všetkom je na Dobrej Vode dobre.

Katarínka zbúraná, no živá

 

Zo zrúcaniny sme sa spustili nadol do dediny, odtiaľ späť do Dechtíc a z nich sme sa vydali na ďalšiu zachádzku – k zrúcaninám kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej familiárne nazývaným Katarínka. Prvé kilometre sme sa ťahali v miernom stúpaní asfaltovou cestou, z nej sme odbočili na poľnú cestu, ktorá nás vyhodila do lesa. Listnatý les voňal nezvyčajne – cesnakom. Guľaté hlávky cesnaku medvedieho premenili zem na koberec s hustou bielou vzorkou. Popri chodníku sa vystrkovali na pníkoch pripevnené tabuľky s náboženskými výrokmi a citátmi z biblie oslovujúcimi dnešného človeka. Červené múry kláštora Katarínka sme objavili asi po kilometri jazdy. Prešuchli sme sa popri nich a vyšli na čistinu, kde sa v celej kráse zaskvelo vyhlodané torzo kostola. Kláštor bol založený pred štyristo rokmi na mieste, kde sa údajne zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. V toku času sa tu odohralo viacero dramatických aj tragických udalostí, o ktorých informuje tabuľa pri kostole. Dnes je kláštor vďačným výletným cieľom, konajú sa tu koncerty a stretnutia mladých – znovu žije, i keď modernejším životom.
Záverečnú fázu okruhu sme absolvovali kus po rovnakej ceste z ktorej sme si urobili okľuku cez dedinu Kátlovce. Z rozmýšľania nad tým, čo všetko nové sme videli a dozvedeli sa, nás prebrala posledná potešiteľná udalosť – vetrisko ustal a nám sa bicyklovalo hladučko až do cieľa vo Vrbovom. Dostali sme záverečný dôkaz o tom, že výlet do okolia Vrbového bol dobrou, požehnanou voľbou.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 6, Záhorie a Považie

Doprava do Vrbového:

  • Autom – diaľnicou z Bratislavy smer Trenčín, odbočka na Piešťany, pokračovať na Vrbové (7km)

– z Moravy sa dá do Vrbového dostať cez  Myjavu – Starú Turú – Nové Mesto nad Váhom  –  tu odbočiť na Čachtice a cez ne prísť do Vrbového

  • Vlakom – z Bratislavy osobné vlaky do Piešťan, do Vrbového ostáva 7km

– rýchliky a osobné vlaky medzi Bratislavou  a Trenčínom majú zastávku v Piešťanoch

Ubytovanie – kempingy:

  • Autokemping Čerenec,
  • Camping Pullmann – Piešťany,
  • ATC Lodenica,
  • ATC Zelená Voda Nové Mesto nad Váhom,
  • Rekreačné stredisko Dubník Stará Turá

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Požičovňa bicyklov Ivco Travel, Nálepkova 2, Piešťany
  • Piešťany – Hotel Máj, penzión Zachej

Turistické informácie:

  • Piešťanské informačné centrum, Pribinova ul. 2

Web sites:

  • www.vrbove.sk
  • www.picpiestany.sk
  • www.hrady.sk/dobra-voda.php
  • www.katarinka.sk
  • www.skonline.sk
  • www.kocin-lancar.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Vrbové – šikmá veža, synagóga, rodný dom Mórica Beňovského
  • Lančárský kostolík
  • Dobrá voda – Pamätná izba Jána Hollého, cintorín s pamätníkom Jána Hollého
  • Zrúcaniny hradu Dobrá Voda
  • Zrúcaniny kláštora Katarínka
  • Kaštieľ Chtelnica
  • Vodná nádrž Čerenec

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 6/2011

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár