Korálky Pohronského Inovca

Napísal(a) okt 31, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Štiavnické vrchy, Pohronie | 0 komentárov

Korálky Pohronského Inovca

Nepamätám sa, že by som sa niekedy najedla viac malín a černíc ako na ceste po dedinách a štáloch Pohronského Inovca. V ten horúci augustový deň sme mali sakramentské šťastie. Nebyť zmienených lesných plodov, asi by sme skolabovali od smädu. Zásoby vody sme podcenili a svoje sily precenili. Osídlenie je tu riedke, nebolo koho pýtať o vodu, kopce zato hojné, vyžmýkali nás až do špiku kosti. Maliny a černice nás zachránili a to mi utkvelo z prvej cesty po Pohronskom Inovci v pamäti najviac. Teraz, keď sme sa sem vybrali znova, uvedomila som si iné veci. Napríklad to, že dedinky a lazy, ktorými sme prechádzali, sú akoby korálky navlečené na šnúrke cesty. A korálky pestré, vtipne prestriedané: Nová Baňa a Stará Huta sú si priamymi susedkami. Rovnako i Malá a Veľká Lehota a Horná a Dolná Šajba. A tých štálov, čo sa tu rozsypalo…od výmyslu sveta.  Štále sa volajú kopanice roztrúsené po tunajších výbežkoch dolín. A okrem nich sa tu nájde i zopár iných zaujímavostí.

Popis trasy:

Nová Baňa – Stará Huta – Veľká Lehota – Malá Lehota – Štrbov Štál – Brezinovci – Horné Hámre – Ostrý Grúň – Kľak – späť na Ostrý Grúň  – Horné Hámre – Brezinovci – Sečiansky – Nová Baňa

Nová Baňa – Zlatá Baňa

Nová Baňa je mestečko ležiace na hlavnom cestnom ťahu z Bratislavy smerom na Banskú Bystricu. Nachádza sa v malebnom prostredí Pohronia, na styku pohorí Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Na dosah je to odtiaľto i Vtáčnik, takže výber odporúčaných cyklotrás je naozaj bohatý. Nová Baňa bývala významným banským mestom s ložiskami zlata. Architektonickou dominantou je budova mestskej radnice. O jej pôvodnom účele existuje viacero dohadov a povestí, no najpravdepodobnejším sa zdá, že budova bola kráľovským domom, ktorý musel stáť v každom banskom meste. Doň mali baníci odovzdávať drahé kovy a tu sa potom overovala rýdzosť zlata. Dnes v radnici sídli Pohronské Múzeum.

Priamo z centra Novej Bane sa vydávame popri Starohutskom potoku smerom na západ.

 

Starohutský vodopád – prírodná pamiatka

Začíname zostra – 8% stúpaním na obec Stará Huta vzdialenú päť kilometrov. Fučíme popri lese s holými stromami a v ušiach nám znie žblnkot potoka. Vďaka tohtoročnej zime, ktorá nebola štedrá ani na mrazy ani na sneh, pôsobí les neoddýchnuto a pochmúrne. Ale niet kedy podliehať jeho depresívnemu vplyvu, máme čo robiť s trasou, na ktorú sme sa dali. Od Starej Huty sa stúpanie dvíha až do 10%. Ešte pred tým, ako vyjdeme na vrchol cesty, máme nárok na prestávku pri Starohutskom vodopáde. Je vysoký päť metrov a najpôsobivejší býva v jarnom období, kedy má najsilnejší prietok. V jeho vodách žije vzácny rak čierny, salamandra a v okolí množstvo chránených vtákov. Je len päť vodopádov na Slovensku, ktoré predstavujú prírodné dedičstvo a Starohutský vodopád je jedným z nich. Sadáme späť na bicykle a šliapeme do strmého kopca, ktorý nás na najbližších dvoch kilometroch znova preskúša príkrym stúpaním.  Keď sme konečne na vrchole (tzv. Chotár), poriadne si vydýchneme. Bundy zapneme až  ku krku, aby nám cestou dole nebola zima. Čaká nás prudký a dlhý zjazd.

 

Veľká Lehota – dedina gájd a tradícií

Dediny a obce s názvom Lehota sú na Slovensku také početné, že uzatvorili akúsi alianciu Lehôt a každoročne sa stretávajú v jednej z nich, aby svoju mennú príbuznosť upevnili. Domnievam sa, že v minulosti sa tento spolok týkal i českých Lhot, ktorých je v ČR rovnako nespočetne. Prechádzať budeme Lehotami dvoma – Malou a Veľkou. Prvá v ceste je Veľká. Rozprestiera sa v objatí lesov Pohronského Inovca na zvlnenej vysočine. Obec tvorí päť štálov a dve osady vzdialené od centra až dva kilometre. Názvy štálov boli odvodené od priezvísk ich obyvateľov a polohy a používajú sa dodnes. Nájdete tu Smondrkovcov, Gábrišovcov, Dolných Gajarovcov, Vaškovcov, Hudcovcov, Mihálovcov a neviemakých – ovcov. Zaujímavé turistické trasy vedú z Lehoty na Inovec, Starohutský vodopád, na Sedlovú Skalu, odkiaľ je krásny výhľad na Novobanskú kotlinu. Lesy sú v lete a na jeseň plné húb a teda aj hubárov. Je to tu celé tak trochu pánubohu za chrbtom a možno i vďaka tomu sem civilizácia nevtrhla príliš bezočivo a neprevalcovala všetky tradície a zvyky. Zachoval sa ľudový kroj, páračky, fašiangy, výroba tkaných kobercov, spievanie vianočných kolied. Najpozoruhodnejšou tradíciou je výroba gajd (dudy). Cech slovenských gajdošov tu má zriadenú gajdošskú cechovú izbu. Slovenské gajdy už zneli na Sicílii i na severe Európy. Cez dedinu prefičíme dolu kopcom a v rýchlej jazde pokračujeme  až do osady Dolná a Horná Šajba. Prenikáme do kraja malín, černíc, ďalších štálov a obrovských kameňov.

 

Ovocné a kamenné more v okolí Malej Lehoty

Znova je na čase oprieť sa riadne do pedálov. Čaká nás 2km strmý úsek, ktorý sa končí na Adamcovom Štále. Je to jeden zo sedemnástich štálov, ktoré tvoria dedinu Malá Lehota.

V úvode som sa zmienila, že nám v tomto kraji jedného letného dňa zachránili život šťavnaté plody. Na hlavu nám vtedy pražilo slnko a pred očami sa nám zahmlievalo od únavy a dehydratácie. Keď  sme objavili popri ceste husté porasty malinčia a černičia, kašľali sme na to, že budeme celí dodriapaní od ich tŕňov. Vrhli sme sa do kríkov a hádzali do seba černice a maliny plnými priehrštiami. V ročnom období, kedy sme sa sem vrátili (február), by nám takéto osvieženie vedela zabezpečiť leda tak rozprávková Maruška s dvanástimi mesiačikmi. Keď teraz pozerám na pustú, zo zimy neprebudenú prírodu, nechce sa mi veriť, že o pár mesiacov sa to tu zmení na ovocné more. Ale pozor, nebude to jediné more v okolí Malej Lehoty. Okrem tohto je tu i more kameňov – Andezitové kamenné more. Vyzerá, akoby na plochu 30x100m niekto navozil nákladnými autami obrovské balvany, každý z nich vážiaci aspoň pol tony. Podľa odborníkov vzniklo vo štvrtohorách počas mohutnej sopečnej činnosti bez prispenia zemskej gravitácie (tomuto úplne nerozumiem, ale znie to záhadne…).

Pri prejazde Malou Lehotou nás značka upozorní na možnosť zastávky pri prameni riečky Žitavy. Za malolehotským Adamcovým Štálom začína klesanie rovnako prudké a dlhé, ako bolo stúpanie, ktoré nás sem dostalo. Zbiehame do údolia, odbočujeme vľavo a jemným stúpaním prejdeme do dediny Horné Hámre.

 

Horné Hámre – dedina so smutnou históriou

Z Horných Hámrov si urobíme dlhšiu zachádzku do obce s veľmi smutnou vojnovou skúsenosťou. Volá sa Kľak a leží v pohorí Vtáčnik. Je to pamätné miesto protifašistických bojov. 21.januára 1945 tu bola vypálená časť Dolný Kľak a vyvraždených bolo osemdesiat šesť obyvateľov, z toho tridsaťosem detí. Vedie sem cyklomapou odporúčaná trasa Do Kľaku za pamätnými miestami SNP. V Horných Hámroch odbočujeme vľavo a miernym brehom stúpame na rázcestie Pilkovci. Sme presne v polovici cesty. Tu sa pustíme smerom vľavo na Ostrý Grúň, stále do kopca, ktorý sa na poslednom kilometri, keď sme už v dedine, zmení z ľudského na zabijacky (miestami až 17% sklon). V Kľaku sa nachádza pamätná izba SNP a okrem toho odtiaľto vedie i krásna pešia túra na vrch Vtáčnik (1.345m). Vďaka poznaniu tragických udalostí, ktoré sa tu odohrali a vďaka šedivému dňu na nás dedina pôsobí trúchlivo. Z pietnej nálady nás preberie až rýchly zjazd nadol, späť cez Ostrý Grúň, Horné Hámre až k osade Brezinovci, kde sa znova napojíme na okruh Pohronským Inovcom.

 

Pohronský Inovec – šnúra dedinských korálok

Po zvyšok cesty na Novú Baňu nám spoločnosť bude robiť potok Kľak. Od Brezinovcov k horárni Kajlovka nás čaká ešte jedna etapa, na ktorej sa zahrejeme. Máme pred sebou posledných pár kilometrov, a tak si to vychutnávame. Prudký zjazd, ktorý od Kajlovky vedie, preskúša naše brzdy a mrazuvzdornosť. Trielime okolo domčekov roztratených po stráňach a podľa mapy tušíme, kedy asi míňame rybník Tajch momentálne utopený v hmle. Cesta vyústi do Novej Bane, odkiaľ sme vyrazili.

Na námestí pred bývalou radnicou zosadáme z bicyklov a nostalgicky spomíname, akí sme boli spotení, teplom zmorení a od černíc ulepení v ten horúci deň pred rokmi, keď sme korálky Pohronského Inovca navliekali po prvý raz. Teraz sme skôr skrehnutí, vyštípaní od chladu a z toho, čo je po ruke, má k lesnému ovociu najbližšie ovocný čaj. Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Ani ten istý kraj nebudeš vidieť dvakrát rovnako. Preto sa nikdy nebojíme prejsť rovnakú trasu viackrát. Nikdy nás nesklame, vždy si na nej nájdeme nejakú novú, ligotavú a vzácnu korálku.

 

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 5/2007

 

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár