Kráľova hoľa – cykloturistická špička Slovenska

Napísal(a) jan 10, 2013 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Horehronie, Liptov | 1 komentár

Kráľova hoľa – cykloturistická špička Slovenska

Výstupy do výšok s panoramatickými výhľadmi sú pre cykloturistu najcennejšími zážitkami. Našťastie je na Slovensku dostatok kopcov a sediel, ktoré ponúkajú úchvatné scenérie. Dnes si podáme vrch, na ktorý vedie pätnásť kilometrový stupák, prekonáme prevýšenie tisíc metrov a pri pohľade do diaľav na všetky svetastrany pochopíme, prečo toľkí umelci spievajú ódy naň – na Kráľovu hoľu a kraj vôkol nej.

Popis trasy:
Prameň Hrona – Telgárt – Červená Skala – Šumiac – Kráľova hoľa – Šumiac – Telgárt

Táto cyklotrasa je najvyššie položenou spevnenou cestou na samotný vrchol a najvyšším miestom na Slovensku, kam sa dá dostať na bicykli. Uznajte, že takejto výzve sa nedá odolať. Vybrali sme sa na Horehronie, kde sme za dedinou Telgárt, od prameňa rieky Hron, vyrazili na náročnú cestu, za ktorú nás čakala obrazne i vskutku kráľovská odmena.

Kde sa rodí Hron

Prameň Hrona sa nachádza na rozhraní regiónov  Horehronie, Gemer a Spiš, v mieste dotyku troch národných parkov – Muránska planina, Nízke Tatry a Slovenský Raj. To všetko napovedá, že Hron si vybral za rodisko prekrásny kútik. Po Váhu je druhou najväčšou slovenskou riekou. Na jeho prameň upozorňuje tabuľa pri ceste, ktorá naviguje k drevenému prístrešku a odpočívadlu. Z jednej strany rieky, ktorá je tu ešte len potôčikom, vedie asfaltová vozovka a úpätím kopcov sa šinie železničná  trať. Premávka tu nikdy nie je rušná. Vlakov prejde zopár za deň a cestu využívajú hlavne domáci a tí, ktorí pred rýchlou jazdou uprednostnia kochanie sa krásami prírody. Koniec-koncov kvalita povrchu ani neumožňuje príliš sa ponáhľať. Kráľova hoľa, hrdo sa vypínajúca nad touto oblasťou, je hlavným končiarom východnej časti Nízkych Tatier, ktoré sú podľa nej i pomenované – Kráľovohoľské. Cesta Horehronským podolím v obkľúčení hôr Muránskej planiny a Nízkych Tatier patrí k mimoriadnym turistickým i cykloturistickým zážitkom. My po Horehroní absolvujeme len pár kilometrov od Telgártu na Šumiac, ale aj na nich je čo vidieť. Hlavne tie stromy! Veď to poznáte: „Najkrajšie stromy sú na Horehroní…“

Technické pamiatky Telgártu

Ovlažení ľadovou vodou Hrona vysadáme  na bicykle a vydávame sa na západ k dedine Telgárt. Ešte skôr, ako vojdeme medzi domy, upúta náš zrak výnimočné stavebné dielo – železničný viadukt. Jeho členená oblúková konštrukcia bola prvá na československých tratiach. Odhliadnuc od tejto odbornej charakteristiky, výnimočná je fotogenickosť tohto mosta. Prírodnú scénu dokonale dopĺňa a pri pohľad naň si pripadáte ako v historickou filme alebo na impresionistickom obraze. Na trati Červená Skala – Margecany, nie je jedinou raritou. Na železničný oblúkovitý most nadväzuje špirálovitý tunel Kornela Stodolu dlhý vyše kilometra. V zemi sa otočí o 360°, čím naberie potrebnú výšku a vyústi šestnásť metrov vyššie. Vytvára tzv. Telgártsku slučku, ktorou sa podarilo pôvodne plánovanú trať skrátiť o štrnásť kilometrov. Okrem železnice sa v Telgárte kľukatí aj Hron, ktorý meandruje po lúkach v hustej tráve. Prejdeme okolo jeho meandrov a pokračujeme na Červenú Skalu. Je to miesto, kde sa cesta rozdvojuje: na juh odbočuje cez Muránsku planinu do Revúcej a hlavný ťah pokračuje po prúde Hrona do Brezna. My prejdeme ešte dva kilometre Horehroním. Pod kamenným mostom zahneme vpravo na rázovitú slovenskú obec Šumiac. A začíname cítiť, ako nám Kráľova hoľa rastie pod kolesami.

Šumiac – šumná to dedina

Úsek trasy do Šumiaca je kratučký, no začína zostra. Cesta sa vinie po terasovitom teréne. Trávnaté stráne sú ako z plyšu. Sem-tam ostrovčeky stromov a nízke kríky, ale inak iba holé pahorky. Nečudo, veď ideme na hoľu. V Šumiaci pri kostole krátko postojíme a popozeráme sa okolo seba. V dedine sa nachádza múzeum so zbierkou zvonov, občerstviť sa dá v niekoľkých krčmách a v zopár domoch poskytujú ubytovanie. V dedine stojí veľa dreveníc a pekných chalúp. Vďaka turistickej trase zo Šumiaca na Kráľovu hoľu to tu v letných mesiacoch pulzuje životom. Napriek tomu je tu božský kľud a pokoj. Kde-tu sa vo dvore pasú kozy, ovce, koník. A hore dedinou sa ťahá stužka potoka. Vydáme sa proti jeho prúdu. Kým prídeme za hranice dediny, sme už riadne udýchaní. Malebné zákutie pri potoku, na ktorom voda žblnkoce v kaskádach a prepadáva cez skalnú priehradu, je vďačným miestom pre nabratie dychu k náročnému výstupu na vrchol hole. Máme pred sebou takmer tisíc výškových metrov a riadnu štreku. Spodná, teda úvodná časť cesty, je kamenistá a miestami rozbitá. Krátky úsek ideme medzi stromami, potom vyjdeme na chrbát kopca a otvorí sa nám prvý čarovný výhľad. Zatiaľ iba na Horehronské podolie a oproti sa rozprestierajúcu Muránsku planinu. Nad nami sa premávajú našuchorené oblaky a striedavo sťahujú slnku roletu. Páľava je preto nesúvislá a znesiteľnejšia. Pohľad smerom k vrcholu nás trochu vystraší. Vysielač, ktorý je symbolom Kráľovej hole, sa stráca v búrkovej čierňave. Dúfame, že vietor ju rozfúka, kým tam prídeme. Nechce sa nám obracať nazad, keď sme už tu. A na odkladanie štartu nemáme dosť času. Preto vytrvalo a s nádejou šliapeme do pedálov.

Čučoriedkovo a svišťovo

Je nám horúco, preto celkom uvítame, keď sa po chvíli cesta vnorí do lesa. Turistická značka vedie strmo nahor, našu serpentínovú cestu pretne na niekoľkých miestach. Túra na Kráľovu hoľu je obľúbená a frekventovaná. Okrem zo Šumiaca sa tam dá vyjsť aj po značke z Telgártu, z horehronských obcí Heľpa a Pohorelej, z liptovskej strany z Liptovskej Tepličky z východu z Vernáru či Pustého poľa. Jedine zo Šumiaca však vedie cesta pre cyklistov. Po úseku v lese znova vychádzame na lúčnaté priestranstvá a dostávame sa do Predného sedla. Sme už v nadmorskej výške 1.451m, čiže zhruba v polovici stúpania. Dobrou správou je, že cesta zo sedla je už asfaltová. Vyvedie nás na opačnú stranu hole obrátenú smerom k Vysokým Tatrám. Nevieme sa dočkať, kým uvidíme ich končiare. S každým výškovým metrom stromov ubúda. Ihličnany vystriedajú brezové porasty, nasleduje kosodrevina a neskôr už dokonale holé stráne obrastené trávou. My tú vymoženosť nemáme, no turisti si môžu po ceste zamaškrtiť na tunajšej lesnej lahôdke – čučoriedkach. Nám sa však dostane inej kráľoholskej výsady. Zbadáme svišťa. Je v dostatočnej vzdialenosti, takže nás nepostrehne a v pokoji si snorí v tráve. Ak zoberieme do úvahy, že je to jedno z najplachších zvierat, je to naozaj darček.

Koniec dobrý, všetko dobré…

Posledné stovky metrov sú drsné. Lysý kopec neposkytuje žiadnu zábranu vetru a nechceme si ani predstaviť, čo by sa stalo, keby skutočne prišla búrka. Tu sa naozaj niet kam skryť. Pre turistov, ktorí prikvačí nečas, alebo sú na prechode celým pásmom Nízkych Tatier, je na vrchole Kráľovej hole zriadené núdzové útočisko. My ho, našťastie, nebudeme potrebovať. Vzduch je studený, nechce sa veriť, že dolu bolo sparno a slnečno. Kusisko Slovenska máme ako na dlani. Pri vysielači je kosa ako v ruskom filme. Bundy na seba a rýchlo sa poobzerať na všetky strany! Tatry Vysoké sú akoby za závojom, no vidno ich. Nízke Tatry sa vzdúvajú smerom na západ. Smerom na východ sa tmavo zelenejú lesy plné roklín Slovenského Raja. A na juhu je čarokrásne horehronské údolie, z ktorého sme sem prišli. No paráda! Výhľad, ktorý skutočne stojí za tú námahu. Výhľad, ktorý želáme každému cykloturistovi. Cesta nadol nie je ani tak o rýchlosti, ako skôr o zime, ktorú sa snažíme v sebe prekričať vizuálnymi zážitkami. Rovnakou cestou sa dostaneme naspäť do Šumiaca. Nad dedinou nachádzame značku cyklotrasy Zelená stuha Pohronia, ktorou po lesných chodníkoch prídeme do Telgártu a k prameňu Hrona, odkiaľ sme vyštartovali.

Prečo kráľovská?

Vyhliadka, akú sme mali my, sa iste naskytla aj kráľovi Matejovi Korvínovi, podľa ktorého dostala hoľa svoj prívlastok. V pätnástom storočí tu vraj bol v lesoch Muránskej planiny na poľovačke a pri sledovaní jeleňa sa dostal až na vrchol holého kopca vysoko čnejúceho nad krajinou. Na počesť kráľa tu vraj býval i nápis na skale. Dávno ho však zavial prach dejín a i skala podľahla erózii. Mladšia historka tvrdí, že tieto hory navštívil v roku 1.800 bulharský cár Ferdinand z rodu Coburgovcov. V osade Pusté pole nechal postaviť poľovnícky kaštieľ a aj jeho brat tu vraj mal v prenájme poľovnícky revír. Všetky stopy po pobyte týchto významných šľachticov však boli zničené počas bombardovaní v druhej svetovej vojne. Reputácii Kráľovej hole to však určite neublížilo. Veď piesní a básní na počesť jej kráse už vzniklo dosť a ich zbierka iste nie je ukončená. Možno do nej pribudne i dáka z pera nadaného cykloturistu…

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa č. 3: Tatry, Spiš, Zamagurie

Doprava do Telgártu:

Autom:

  • z Banskej Bystrice na Brezno, Červenú Skalu – tu smer Poprad

Vlakom:

  • cez Telgárt prechádza železničná trať Červená Skala – Margecany. Do Červenej Skaly vedie spojenie zo Zvolena a Banskej Bystrice a jedenkrát denne priamy spoj z Bratislavy s možnosťou prepravy bicyklov.

Ubytovanie:

Kempingy:

  • autokemping v obci Dedinky v Slovenskom Raji,
  • autokemp Podlesok, Hrabušice, Slovenský Raj

Penzióny:

  • Chalupa Kováč, Telgárt
  • Penzión Hanka, Telgárt
  •  Apartmány pod vlekom, Telgárt
  • Vernár: Penzión Suchá, Sabina, U Šimona

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Chalupa Kováč, Telgárt
  • Požičovňa bicyklov v obci Vernár,
  • Penzión František, Polomka
  • Hotel Mlynky, Slovenský Raj

Turistické informácie:

  • TIC Revúca, Muránska 18, 050 01 Revúca
  • TIC Dobšiná, Námestie Baníkov 384, 049 25 Dobšiná
  • TIK Brezno, Brezno, Námestie M.R.Štefánika 3, 977 01 Brezno

Web sites:

  • www.kralovahola.sk
  • www.nizketatry.sk
  • www.muranskaplanina.sk
  • www.slovenskyraj.sk
  • www.sumiac.sk
  • www.telgart.eu
  • www.napant.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Prameň Hrona a meandre Hrona v Telgárte
  • Železničný most s oblúkovou konštrukciou v Telgárte
  • Jazda vlakom na trati Červená Skala – Margecany cez tunely a hlavne špirálovitý tunel Kornela Stodolu
  • Rázovitá obec Šumiac
  • Výstup na Kráľovu hoľu s kruhovým výhľadom

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. /2012

Galéria všetkých fotografií

Jeden komentár

  1. Vďaka za perfektný report. Pri prameni Hrona som bol vlani počas krátkeho pobytu v Dedinkách, na Kráľovu hoľu sa len chystám. Uvažujem o bývaní v Telgárte, takže by to bolo o kúsok kratšie a hlavne o nejakú stovku výškových metrov menej. Môj najvyšší výkon je doteraz 1200 metrov pri 60 kilometroch, tak to snáď dám. Samozrejme foťák nesmie chýbať a sám potom napíšem článok, ako sa mi darilo. Starosti mi robí práve možnosť zatiahnutia sa nad Hoľou.

Napíšte komentár