Krásnohorská srdcervúca romantika

Napísal(a) jún 25, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Gemer | 0 komentárov

Krásnohorská srdcervúca romantika

Ste romantická duša? Skúste si predstaviť nasledujúci obraz: nad dedinou v zelenom údolí sa akoby vznáša pôvabný hrad, pod ním sa bielo skvie budova mauzólea postaveného z úprimnej lásky a celé je to zasadené do útulnej pahorkatiny zdobenej nebrúsenými drahokamami Slovenského krasu. Ak sa vám čo i len trochu rozbúchalo srdce, tak romantik ste a v okolí Krásnohorského Podhradia sa vám bude páčiť.

Popis trasy:

Krásnohorské Podhradie – Drnava – Bôrka – Zádielska tiesňava – späť tou istou cestou do Drnavy – Lipovník – Krásnohorská Dlhá Lúka – Jovice – Rožňava – Krásnohorské Podhradie

Krásnohorské Podhradie je prvá obec za mestom Rožňava smerom na východ. Ideálne miesto na podnikanie výjazdov za pokladmi Slovenského krasu. Našli sme si ubytovanie v príjemnom penzióne s priamym výhľadom na hrad a nevedeli sa dočkať rána, kedy prevetráme duše na bicykli a svojim romantickým dušiam poskytneme tú najvýdatnejšiu potravu. Keď sa ranná hmla rozostrela ako svadobný závoj, stáli sme už pripravení na štarte a vydali sa na hrad Krásna Hôrka.

Naozaj krásna

Cesty v dedine sú ešte zarosené nočným dažďom a vo vzduchu už cítiť jeseň. Zahrievame sa jazdou do kopca smerom na hrad. Prechádzame okolo kempingu a cítime, ako sa stúpanie priostruje. Smerovka nás posiela vľavo. Záverečné desiatky metrov sú riadne strmé. Pred hradnou bránou, stojí veľké bronzové delo. Krásna Hôrka bola stavaná v niekoľkých etapách. Najstaršia časť pochádza už zo štrnásteho storočia a plnila strážnu a obrannú funkciu. Neskôr boli dobudovávané obytnejšie časti zámku. S hradom je spojené meno spisovateľa Móra Jókaiho, ktorý ho navštívil a zbieral tu podklady pre svoj historický román o Levočskej bielej panej. Legenda láka ku sklenenej truhle niekdajšej hradnej panej Žofii Serédyovej. Jej telo je mumifikované vápencovou vodou a suchým prievanom, ktoré naň pôsobili desiatky rokov a zachovali ho takmer neporušené. Pravá ruka mŕtvej je zodvihnutá. Podľa legendy ju zodvihla, aby stisla srdce svojho syna a zabránila tak otcovražde. Pravdepodobnejšie je však vysvetlenie, že pod ňou mala bibliu a tá sa rozpadla. Okrem tohto emotívneho príbehu je s hradom zviazaný aj príbeh nezlomnej lásky manželov Andrássyovcov. Dionýz Andrássy si vzal za ženu opernú speváčku Františku, ktorá nemala náležité spoločenské postavenie, a preto bol svojim otcom vydedený. Jeho city k Františke boli natoľko úprimné a silné, že ho to neodradilo a prežil s ňou v šťastnom, i keď bezdetnom manželstve tridsaťšesť rokov. Chorý otec ho tesne pred smrťou prijal naspäť do rodiny. Pani Františka bola veľkodušná, dobrotivá dáma a starala sa o núdznych v tomto kraji. Je považovaná za patrónku chudobných. V Rožňave i v Krásnohorskom Podhradí na námestí pripomínajú jej ľudomilnosť pamätníky. Zomrela v Mníchove, no po dvoch rokoch jej manžel nechal priviezť telesné pozostatky do Krásnohorského Podhradia, kde pre ňu postavil mauzóleum. Pohrebný koč, ktorý bol použitý na prevoz rakvy, je vystavený na hrade. Rovnako je tu zriadené i  Františkino pietne múzeum s expozíciou mnohých predmetov bezprostredne zviazaných s jej osobou a smrťou. Pre Krásnu Hôrku je podstatné, že nikdy nebola dobytá: odolala útokom Turkov i dvom svetovým vojnám. O tom, že jej meno nie je len planá samochvála, sa presvedčte na vlastné oči.

Okolo Plešiveckej planiny

Od hradu sa pohneme smerom nadol a približne na úrovni kempingu v Krásnohorskom Podhradí odbočujeme vľavo na poľnú cestu, ktorou sa dá dostať do susednej dediny Drnava. Sme na trase Cyklomagistrály Slovenský kras – Okolo Plešiveckej planiny. Vozovka s nízkou premávkou nás bude viesť okrajom Slovenského krasu cez dedinky Drnava, Kováčová, Bôrka až do Zádielskej tiesňavy. Autoritatívna blízkosť tmavozelených svahov a ostrých brál dáva jazde dramatický nádych. Navyše aj klenba oblohy sa premaľovala na tmavosivú, a tak sa zrazu cítime ako v gotickom chráme s nie príliš vľúdnou atmosférou. Okolo kostolíka v Drienave sa presúvame po členitej krajine do dediny Kováčová. Nezastavujeme sa, chceme prejsť čo najdlhší úsek bez zmoknutia. V Bôrke si robíme pauzu kvôli sakrálnym pamiatkam i spŕške. Nachádzajú sa tu staré kostoly, barokový kaštieľ a celkom priestranná búda na zastávke autobusu, kde prečkáme dážď. Našťastie sa mračná rozostrú a môžeme znova vysadnúť na bicykel. V dedine je ponurá a spavá nálada. Cítime sa ako v spomalenom filme. Akoby sme bicyklovali po žuvačkách. Za Bôrkou už cesta končí. Avšak iba cesta pre motoristov. Naša pokračuje a to do svojho najkrajšieho úseku.

Zádielska tiesňava

Dosť dlho ideme naprieč lúkami a poľnohospodársky využívanou pôdou. Potom vchádzame do lesa, až sa dostaneme ku Zádielskej chate. Pred nami sa už črtá vstup do jednej z najkrajších slovenských tiesňav. Cykloznačka pokračuje smerom na Havraniu skalu po penetrovaných a lesných cestách do obce Hačava. Je to prekrásna, no náročná trasa. Ak by sme sa rozhodli pre ňu, poriadne by sme si predĺžili cestu, a tak uprednostňujeme radšej kratšiu vychádzku do Zádielskej tiesňavy. Je dlhá tri kilometre a široká približne desať metrov. Vjazd na bicykli je do nej zakázaný. A tak si odkladáme bicykle v chate a kráčame po ceste pozdĺž potoka. Asfaltku tu skúša nielen čas, ale aj poveternostné podmienky a rozliate vody, takže jej povrch je miestami naozaj zdemolovaný. Nechávame sa oblievať chladným vzduchom sálajúcim z perejí a dvíhame zrak ku kolmým stenám kaňonu. V Zádielskej tiesňave sa zdržíme dlhšie, ako sme plánovali. Jej zovretie je také mocné a opojné, že sa z neho nedá len tak vymaniť. Až keď v jednom z pokojnejších úsekov potoka objavíme drevené koliesko mlyna, povieme si, že prišiel čas otočiť sa. Vraciame naspäť ku Zádielskej chate. Rovnakou cestou cez Bôrku a Kováčovú prichádzame do Drnavy.

Netradičná jaskyňa

Z Drnavy pokračujeme rovno, prejdeme cez hlavnú cestu smerujúcu do Košíc a vojdeme do dediny Krásnohorská Dlhá Lúka. Aj tu zurčí pozdĺž hlavnej ulice potok. Šípky nás navádzajú k ústrednej zaujímavosti tejto dediny – ku Krásnohorskej jaskyni. Jej prehliadka sa v mnohom líši od klasickej návštevy iných sprístupnených  jaskýň. Vnútorné priestory nemajú elektrické osvetlenie, návštevníci používajú lampy na prilbách, ktoré vyfasujú od sprievodcu spolu s nepremokavým overalom a patričnou inštruktážou. Zhruba po hodinke pomalého postupu vpred po chodbách a rebríkoch sa objavia prvé signály, že sa blíži vytúžený cieľ. V Krásnohorskej jaskyni sa nachádza jeden z najväčších stalagmitov na svete. Jeho výška presahuje tridsaťdva a obvod dvanásť metrov. Čas, voda a iné sily prírody na jeho tvorbe pracovali dvanásť až trinásťtisíc rokov. Jaskyňa bola objavená ako jedna z posledných v Slovenskom krase a dlho nebola verejnosti sprístupnená. Avšak svojou výnimočnosťou sa i ona zaradila do zoznamu UNESCO ako viacero iných tunajších jaskýň.

Slovenský mini-Tádž Mahal

Cez Dlhú Lúku prechádzame ku komunikácii spájajúcej Brzotín a Rožňavu. Naša cesta vedie vpravo na Rožňavu, cez ktorú tentokrát iba prebehneme. Minule sme sa tu zdržali dlhšie a pozreli si jej námestie a niekoľko najvýznamnejších pamiatok. Teraz nás však láka iná méta. Je v konečnom bode nášho okruhu. Vraciame sa do Krásnohorského Podhradia, aby sme obrátili posledné stránky romantického príbehu o Františke a Dionýzovi Andrássyovcoch, ktorých životy veľmi ovplyvnili dianie v tomto kraji. Smerujeme do areálu mauzólea na konci dediny. Nakoľko Františka Andrássyová nebola šľachtičná, nemohla byť pochovaná v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke. Dionýz sa preto rozhodol postaviť pre ňu samostatné mauzóleum, v ktorom bol pochovaný neskôr i on. Mramorovo biela budova je inšpirovaná mauzóleom v talianskej Ravenne a stojí uprostred upraveného parku hneď pri hlavnej ceste. Za hrobkou je umiestnená socha verného jazvečíka manželov Andrássyovcov. V ich vzťahu zrejme zastával úlohu dieťaťa, ktoré nikdy nemali, a tak i on nesmie chýbať na mieste ich odpočinku. Na stavbu tohto veľkolepého panteónu a jeho dokonalú výzdobu stačilo umelcom z mnohých európskych krajín neuveriteľne krátkych osemnásť mesiacov. Mauzóleum je úchvatné zvonka a zvnútra ešte viac. Každý máme nejaký cestovateľský sen. Ja ich mám slušný zástup a na jednom z popredných miest je práve indický Tádž Mahal. Kým sa mi tam podarí dostať, bude jeho miesto v mojich spomienkach a emóciách zastávať tento slovenský pomník veľkej manželskej láske, oddanosti a úcte. Za okruhom preplneným krásou každého druhu sme si romantickejšiu bodku nemohli priať.

Informačný blok

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č.3, Tatry, Spiš, Zamagurie

Doprava do Krásnohorského podhradia:

  • Autom:

Krásna Hôrka leží na hlavnom južnom cestnom ťahu (E571) spájajúcom Bratislavu – Zvolen – Lučenec – Rožňavu – Košice.   Nachádza sa hneď za Rožňavou

  • Vlakom:

do Rožňavy idú priame železničné spoje zo Zvolena a z Košíc

Ubytovanie:

  • Kempingy:

Autokemping v Krásnohorskom podhradí, autokemping Teplý Vrch pri vodnej nádrži Teplý Vrch,

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Penzión Žaneta Krásnohorské Podhradie
  • Penzión Sedliacky dom Krásnohorské Podhradie
  • Hotel Selfness Rožňava

Turistické informácie:

  • Turistické informačné centrum Námestie baníkov 32 048 01 Rožňava

Web sites:

Nezabudnite navštíviť:

  • Hrad Krásna Hôrka
  • Obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí
  • Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí
  • Zádielska dolina
  • Kostolíky v Bôrke
  • Krásnohorská jaskyňa

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 4/2011

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár