Kvačianska dolina – spojnica Oravy a Liptova

Napísal(a) aug 1, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Liptov, Orava | 3 komentáre

Kvačianska dolina – spojnica Oravy a Liptova

Orava a Liptov sú našimi najobľúbenejšími lokalitami, preto sa sem často vraciame obdivovať krásy už spoznané a objavovať stále nové. Keď sme študovali cyklomapu a plánovali zatiaľ neprejdený okruh, oslovila nás Kvačianska dolina, ktorá je odpradávna spojnicou medzi Oravou a Liptovom. Skvelé! Mohli sme v rámci jedného dňa prejsť z Oravy na Liptov a späť a jednou cestou zviazať krásy a zaujímavosti oboch regiónov do obrovskej kytice.


Popis trasy:

Zuberec – Biela skala – Liptovské Matiašovce – Kvačany – Kvačianskou dolinou k mlynom Oblazy – Malé Borové – Huty – Zuberec

Cyklovýlet Kvačianskou dolinou sme podnikli z obce Zuberec, ktorá je akýmsi oravským turistickým centrom. Všetko krásne je odtiaľto na dosah. Západné Tatry a ich nádherné Roháče sú čo by kameňom dohodil a po ceste k nim ešte aj Múzeum oravskej dediny; pár kilometrov na východ Oravice s termálnou vodou a aquaparkom; o kus severnejšie Oravská priehrada; pol hodinu jazdy na západ Oravský Podzámok s hradom a smerom na juh je hneď za kopcom rovnako čarovný Liptov, z ktorého sa dá dostať späť na Oravu Kvačianskou dolinou. A to bol náš cieľ. Keď sme do Zuberca prichádzali autom, šli sme cestou, ktorú sme mali teraz absolvovať v sedle ako úvodný úsek okruhu. Z pozície autoturistu sa nám zdala nekonečne dlhá, strmá, náročná, no zároveň nádherná. Predchádzali sme vtedy viacerých cyklistov a závideli sme im, že majú možnosť splývať bezprostredne s okolitou krásou. Teraz sme mali tú istú príležitosť aj my, akurát z opačného smeru. S rešpektom a s odhodlaním sme za včasného rána vyrazili.

Cyklistika z Oravy na Liptov

Úvod cesty bol skutočne „mastný“ a ocenili sme, že túto najnáročnejšiu časť sme mohli zdolávať oddýchnutí s plnou zásobou síl. Od Zuberca sa tiahne súvislé stúpanie v dĺžke desať kilometrov. Asfaltová cesta má pomerne udržiavaný povrch, veď je hlavnou  komunikáciou z Liptovského Mikuláša na Oravu. Napriek tomu tu však premávka nie je príliš rušná. Väčšina motoristov uprednostní pred strmými serpentínami na Huty širšiu cestu z Ružomberka na Dolný Kubín. Našou trasou sa premávajú viac motorkári a cykloturisti. Stúpanie bolo naozaj príkre, v najstrmších pasážach až 14%-né. Zákruty nás točili raz vľavo, raz vpravo. Po ľavej ruke sa dvíhala hora a takmer kolmé skalnaté steny tvoriace hranicu Západných Tatier. Po pravej ruke sa otvárali výhľady na rozľahlé, mohutné chrbty Skorušinských a Chočských vrchov, jasnozelené kopce, hlboké doliny a tmavé fľaky ihličnatých lesov. Po ceste neboli žiadne dediny, iba zhruba po piatich kilometroch v sedle Pod Bielou skalou odbočka na obec Huty (tou sa vrátime naspäť). Za týmto sedlom sme sa kúsok viezli, no prekonanie nasledujúceho vyše stometrového prevýšenia do sedla Ostrý vrch dalo znova zabrať. Pred nami sa zrazu otvoril prekrásny pohľad na Liptov. Na dne kotliny sa rozlievali vody Liptovskej Mary, okolo sa striedali zelené a žlté pásy polí a za nimi bolo cítiť v hmle zahalené končiare Nízkych Tatier.  Na vyhliadkovom odpočívadle sme sa týmito pohľadmi odmenili a dobili baterky, aby sme mohli pokračovať v ceste. Nasledujúce kilometre už boli rýchle. Museli sme však dávať pozor na zákruty a korigovať nabratú rýchlosť. Po asi šiestich kilometroch sme sa po prvý raz stretli s domčekmi.  Liptovské Matiašovce rozťahané na niekoľkokilometrovom úseku obohatili zbierku obrazov z cesty o fotogenický kostolík s panorámou hôr v pozadí. Za Matiašovcami sme už čakali na smerovku Kvačany. Cez ne sme sa mali dostať do Kvačianskej doliny.

Kvačianska dolina

Po odbočení na Kvačany sme šli proti prúdu potoku Kvačianka až do dediny. Udržiavané ulice, pekné predzáhradky domov a hudba znejúca z ampliónov vytvárali idylickú atmosféru. Poloha Kvačian v srdci prírody s bohatými možnosťami výletov, dlhších aj kratších peších túr či cyklotúr vytvára ideálne podmienky pre rozvoj turizmu. Nečudo, že v mnohých domoch poskytujú ubytovanie v súkromí. Rázovitosť dediny zvýrazňujú malebné drevenice, drobné dielka ľudovej architektúry a čerstvo zrekonštruovaný gotický kostol z 13. storočia.  Nemali sme kde poblúdiť. Nechali sme sa viesť hlavnou cestou, až sme došli za dedinu. Turistické značky na záchytnom parkovisku upozorňovali na začiatok Kvačianskej doliny. Koruny stromov nad nami vytvorili klenbu poskytujúcu príjemný chládok a my sme sa začali vnárať do útrob Chočských vrchov. Kvačianska dolina má charakter tiesňavy. Dva a pol kilometra sme stúpali stále vyššie a vyššie po miestami skalnatom, miestami lesnom a sem-tam kamenistom chodníku. Kvačianskou dolinou vedie pôvodná trasa spájajúca Oravu a Liptov. Zaujímavosťou je, že cesta sa nevinie popri potoku dnom rokliny, ale po svahoch brál a kopcov pokrytých lesmi. Hluk zurčiacej vody sa stále vzďaľoval, až k nám doliehal zo sedemdesiat metrovej hĺbky. Pôvab doliny sme mohli obdivovať z vtáčej perspektívy. Stúpajúc hore sme neprehliadli šípku upozorňujúcu na skalu Jánošíkovu hlavu, ktorá na nás pozerala z opačnej strany rokliny. Každý so štipkou fantázie nájde v šedom masíve tvár, ktorá vraj za daždivého počasia dokonca plače. Po približne dvadsiatich minútach jazdy striedanej s chôdzou (na skalných úsekoch) sme dorazili k drevenej tabuli navigujúcej k mlynom v Oblazoch. Bolo treba zísť dolu k potoku po nespevnenej strmej ceste plnej zákrut, koreňov a kameňov. Zosadli sme z bicyklov a o desať minút sme už obdivovali kúzelné zákutie.

Mlyny v Oblazoch

V mieste zvanom Oblazy sa stretávajú tri potoky: Borovianka, Ráztočianka a Hutianka a vytvárajú riečku Kvačianku, ktorá má dostatočný prietok vody na to, aby na nej mohli byť postavené drevené mlyny. Kedysi boli tri, dodnes sa zachovali dva – horný a dolný. Je možné vidieť tu zrekonštruované mlynské zariadenie, ale aj starý typ píly, ktorá bola taktiež poháňaná vodou. V areáli mlynov pracujú aktivisti, ktorí poznania chtivých návštevníkov informujú o histórii mlynov. Spev kaskádami rozšanteného potoka sa miešal s mékotom kôz pasúcich sa na brehu. Stretla sa nás tu celkom slušná skupina cykloturistov i turistov. Oblazy sú vyhľadávaným cieľom túr a hlavne, dá sa sem dostať z viacerých smerov. Jednak z Kvačianskej doliny, odkiaľ sme prišli aj my, prípadne dolinou Borovianka  z Veľkého Borového alebo od Západných Tatier z dediny Huty. Tam sme pokračovali aj my. Po dlhšej prestávke spojenej s doplnením energie sme sa vydali na výstup hore. Od drevenej návesti sme sa spustili po značke Kvačianskou dolinou späť na Oravu. Tunelom zmiešaných stromov sme ukrajovali kilometre nadol. Les voňal lístím aj ihličím, farebne ho osviežovali vysoké steblá bielo zakvitnutých astílb a žlté hlávky iskerníkov. Klesali sme kus na bicykloch, kus po svojich, až sme narazili na koryto potoka. To sme už boli tesne pred Hutami. Z jednej strany sa dvíhala kolmá skala a z druhej strany žblnkala voda.

Mikroregión Svorad – koniec sveta krásny

Dedina Huty vďačí za svoj vznik ložiskám kremeňa, ktorý sa kedysi hojne vyskytoval v tunajšom okolí. Kvôli nemu sem prišli sklári zo Slovenska, Poľska aj Moravy a založili tu sklárne. Husté lesy vyrúbali robotníci, stavali z nich chalupy, privádzali sem celé rodiny a vznikli tu osady, takzvané hŕby. Svoje mená dostávali podľa zakladateľov. Postupne sa z hŕb rozvinula celá dedina, ktorá dostala meno Huty. Škoda, že zásoby kremeňa vydržali len na šesťdesiat rokov. Skláreň zanikla začiatkom devätnásteho storočia. Huty však ostali. Spolu s dedinkami Veľké a Malé Borové vytvára mikroregión Svorad rozprestierajúci sa pod náhornou plošinou Svorad. Je to taký rozprávkový koniec sveta. Úzka asfaltka síce sprístupňuje obydlia, ale svahy kopcov sú také strmé, že sme si nedokázali predstaviť, ako sa sem ľudia dopravujú v zime, keď primrzne a napadnú záveje snehu. Drobné chalúpky mali na dvoroch tony dreva na kúrenie, v záhradkách kolísali hlavami práve kvitnúce pivónie, vlčie bôby a čerkáče, medzi nimi sa pásli sliepky a husy. Čas tu stál. Lepšie povedané, čas ešte vôbec nenašiel tieto zabudnuté, driemajúce oázy pokoja a ticha. Napriek tomu, že väčšina domcov už slúži len ako chalupy, nájde sa zopár skalných domorodcov, ktorí tu žijú životom síce ťažkým, no bez stresu a náhlenia. Keď sme sa za Hutami vynorili na hlavnej ceste vedúcej na Zuberec, ostalo nám akosi clivo, že civilizácia je tak blízko. Rýchla jazda z kopca nám však vyfúkala z hláv myšlienky nostalgie a túžby po živote kdesi mimo reality dneška. Ktovie, ako dlho by nám nadšenie z bývania v končinách, kde sa aj muchy otáčajú, vydržalo. Možno do prvého snehu, možno len na týždeň či víkend ako tunajším chalupárom. Jedno je ale isté. Prejazdiť to tu na bicykli je nezabudnuteľný zážitok. Doprajte si ho aj vy!

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 2, Orava, Liptov, Horehronie

Doprava do Zuberca:

Autom:

  • diaľnicou D1 do Žiliny, pokračovať na Martin – Kraľovany (smer Poprad), tu odbočiť na Dolný Kubín, pokračovať na Oravský Podzámok, Podbiel, tu odbočiť do Zuberca
  • prípadne ísť zo Žiliny cez Martin do Ružomberka, odtiaľ do Liptovského Mikuláša, tu odbočiť na cestu č. 584 a cez Liptovský Trnovec – Liptovskú Sielnicu – cez Liptovské Matiašovce prísť do Zuberca

Vlakom:

  • zo Žiliny do Kraľovian, prestup na smer Dolný Kubín – Podbiel

Ubytovanie:

Kempingy:

  • ATC Liptovský Trnovec pri Liptovskej Mare
  • Kemping Stará Hora pri Oravskej priehrade
  • ATC Slanická osada, Oravská priehrada

 

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • CYKLO BEJ, Peter Bebej, Radová 315, 027 32 Zuberec, tel:00421 43 5395 378

Turistické informácie:

  • Turistická informačná kancelária, Hlavná 289, 027 32 Zuberec, tel: 00421 43 5320 777

Web sites:

  • www.kvacianska-dolina.sk
  • www.huty.sk
  • www.kvacany.sk
  • www.mojliptov.sk
  • www.oblazy.sk
  • www.zuberec.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Kvačianska dolina
  • Mlyny v Oblazoch
  • Dedinu Kvačany
  • Zabudnuté dedinky Malé a Veľké Borové
  • Okružná pešia túra Kvačianskou a Prosieckou dolinou
  • Kostol v Liptovských Matiašovciach

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 9/2010

Galéria všetkých fotografií

3 komentáre

  1. Pozdravujem Vas z Prievidze, prvykrat som sa nahodou dostal na Vasu stranku.
    Vase skusenosti z jazd a ubytovani na Slovensku su neocenitelne.Ihned som si Vasu stranku pridal medzi oblubene zalozky – Cyklistika.
    Tiez jazdim na bicykli uz dlhe roky,najprv na cestnom a teraz uz nejake desatrocie na horskom.
    Vase jazdy su skor po cestach, aj napriek tomu, ze jazdim viac po horach su velmi inspirujuce . Taktiez s ponukou na ubytovanie. Nema to chybu,uz planujem letne cyklojazdy aj podla Vasej predlohy,napr. Kvacianska dolina- Zuberec a pod.
    Aj ked jazdim dlhe roky a vela,v zahranici som bol len v Rakusku aj to na 1 den okolo Nizederskeho jazera,preto by som chcel na buduci rok ist na cyklozajazd niekde do zahranicia,este neviem kde,rozhodnem sa.

    Este raz dakujem za dobre navody na cykloturistiku a prajem Vam vela peknych cyklistickych zazitkov.

    Jan Cmarko, Prievidza

  2. Ján, veľmi nás teší, že naša stránka získala ďalšieho verného návštevníka, ktorému bude môcť poslúžiť pri cyklovýletoch ako zdroj rád a inšpirácie. Presne to bolo našim zámerom pri zakladaní a tvorbe stránky. Cykloturistika je nádherná záľuba, a viac než len šport. Je to akási životná filozofia, a preto je pre nás obrovskou satisfakciou, keď sa na cyklovýlete pretnú „dráhy“ nadšencov našej krvnej skupiny, ktorí si postupne možno budú môcť radiť a zdieľať skúsenosti a zážitky.
    A budeme len radi, keď sa niekedy v budúcnosti na nás obrátiš – z akéhokoľvek dôvodu. Či už s nejakou referenciou na trasu, ktorú si absolvoval po našich stopách, s cyklo-zážitkom alebo odporúčaním nového cyklookruhu, ktorý nám do zbierky chýba a Ty by si nám ho doprial ako cykloturistickú „delikatesu“.
    Prajeme všetko dobré!

  3. Ďakujem za podrobné informácie pri spoznávaní krás Slovenska z bicykla.

Napíšte komentár na Ján Cmarko