Voňavými javorníckymi dolinami

Napísal(a) júl 3, 2011 v kategórii Horné Považie, Kysuce | 0 komentárov

Voňavými javorníckymi dolinami

Vydať sa do Javorníkov v horúcom lete bolo veľmi správne rozhodnutie. Pred slnečnou páľavou vtedy lesy javorníckych dolín poskytnú bezpečný a príjemný chládok. V teplom vzduchu sa vône živice, ihličia, hríbov, lúčnych tráv a kvetov zintenzívnia a spolu s cvrlikaním a čvirikaním všetkého živého namiešajú zmes, pôsobiacu na cyklistu ako ten najúčinnejší, no zároveň dovolený, priam povinný doping.

Popis trasy:

Udiča – Dolná Maríková – Horná Maríková – Vlkov – zachádzka na Ráztoku – späť na Vlkov – pod Malý Javorník – Dukát – Podjavorník – Majer – Papradno – Jasenica – Udiča

Kysuce ležiace na severozápade Slovenska sme pred troma rokmi prebádali z pozície cykloturistov pomerne dôkladne. Avšak vtedy sme sa zamerali na ich severnú časť patriacu do Kysuckých Beských a Turzovskej vrchoviny. Tá na svojom spodnom okraji hraničí s pohorím Javorníkov a obidve horské pásma tvoria hranicu s Českou republikou. Výlet do Javorníkov je pre českých cyklistov dostupným a atraktívnym programom hoci len tak  na otočku – na jeden deň. A obdivovať je čo. My sme sa rozhodli, že v Javorníkoch absolvujeme trasu nazvanú Javorníckymi dolinami. Marikovská a Papradnianska dolina nám urobili prehliadku zamestnávajúcu okrem nôh aj oči, uši, nos a na svoje si prišli aj chuťové poháriky.

Z Udiče Marikovskou dolinou

Okruh Javorníkmi  začneme v dedine Udiča ležiacej naľavo od Váhu, na brehu vodnej nádrže Nosice (Priehrada mládeže). Smerovky na Udiču hľadajte v mestách Považská Bystrica alebo Púchov, lebo práve medzi nimi leží. Neďaleké kúpele Nimnica sú najmladšími na Slovensku a skombinovať cyklotrasu s ich návštevou je ideálne. Podľa údajov miestneho obyvateľstva meno dediny Udiča súvisí s rybolovom, ktorému sa na rieke Váh a Marikovskom potoku predkovia venovali. Má to logiku, no podľa znalcov je pravda inde, i keď pri jedle zostaneme. Slovo Udiča nie je odvodené od slova udica, ale údiť. Udica či údenie, ryba či klobása, všetko jedno – štartujeme! Marikovská dolina je najdlhšou dolinou Javorníkov, má až dvadsaťsedem kilometrov a tie všetky si budeme musieť vyšliapať do kopca. Peknou asfaltkou obklopení poliami a rozkvitnutými lúkami sa rovnomerným tempom vnárame do hôr. Súvislé stúpanie ani nevnímame. Zrak nám zamestnávajú krásne zelené stráne a potom si naše sympatie razom získava les so svojimi zvukmi, no predovšetkým vôňami.

Marikovské kopanice

Dolina Mariková je po celej dĺžke relatívne husto osídlená. Susediace obce Dolná a Horná Mariková sa skladajú z množstva osád a samôt. V jednotlivých obciach i na kopaniciach sa dodnes zachovali ukážky typickej ľudovej architektúry. Charakteristické sú zrubové drevenice pokryté šindľovou strechou postavené na kamennej podmurovke. Dediny sú tvorené najmä starými chalúpkami, ktoré pôsobia ako z rozprávky. Niektoré sú pôvabne ohlodané zubom času, iné zrenovované s citom pre zachovanie rázovitého a klasického. Sem-tam sa objaví i rušivo pôsobiaci murovaný dom, no tých je našťastie málo. Na uchovaní ľudových zvyklostí, remesiel a celkového folklóru tu ľuďom veľmi záleží. Dôkazom toho sú i folklórne slávnosti, ktoré sa každoročne konajú v Hornej Marikovej. Do tejto dediny prichádzame asi po štrnástich kilometroch cesty. Len sto metrov od hlavnej ulice tu nájdeme akýsi súkromný raj. Umelé jazierko obkľúčené trávnatými brehmi s niekoľkými chatkami a opustenými drevenicami. Život v Marikovskej doline pulzuje hlavne vďaka chalupárom, dovolenkárom oddychujúcim v záhradách a dvoroch. Pôvodného obyvateľstva je už poriedko. Predsa len – kopaničiarsky spôsob života natrvalo vyhovuje len málokomu. Prechádzame bujnou prírodou pomedzi roztrúsené obydlia. Les okolo nás raz umožní širší výhľad, raz zastrie pred krajinou tmavozelenú oponu, no cyklistika je to stále o panenskosti, tichu a pokoji v duši.

Cez Vlkov do Ráztoky

Naďalej ideme hore kopcom a pochvaľujeme si prijateľné stúpanie. V osade Vlkov narazíme na odbočku do dediny Ráztoky. Pred sebou máme najnáročnejší kus cesty. Strmšie prevýšenie je však dlhé len tri kilometre. V Ráztokách pri ceste na nás čaká osviežujúca voda v studničke. Podobných prameňov sme videli viacero. Za Ráztokami pramení i Marikovský potok, ktorý je autorom celej prekrásnej Marikovskej doliny. Potokov v Javorníkoch je preveľa, no väčšinou sú slabé a na vodu skúpe. Aj z nášho prameňa voda tečie tenkým cícerkom. Napijeme sa, ovlažíme a vydáme sa k malebným dreveniciam stojacim povyše cesty. V osade je zachovaný drevený kostolík a pôvodná zrubová ľudová architektúra, ktorá je v súčasnosti premieňaná na rekreačné objekty. Po krátkej jazde Ráztokami sa spustíme nadol smerom na Vlkov. Mimochodom, susedná osada sa volá Medvedinec… Ktovie, či chcú osady svojimi názvami naznačiť, na akých predátorov možno naraziť v tunajších lesoch. Ak aj áno, my sme mali šťastie len na srnčiu zver a, aby som nezabudla, na záplavy sladkých malín, ktoré tu všade rastú a tušeným medveďom sme z nich asi kilko odjedli.

Pod Malým Javorníkom

Za Vlkovom sa vozovka s dobrým povrchom končí. Najskôr sa zmení na poškodenú asfaltku a postupne sa rozbije až na drť drobných kameňov. Bez crossového či horského bicykla sa sem, veru, neoplatí vydať. S civilizáciou sa tu už vôbec nestretávame. Všade len stromy, lesy a na dostrel česká hranica. Roztrasení, vydrgľovaní sa posúvame kilometer za kilometrom až k úpätiu kopca Malý Javorník. Otvorí sa nám jeden z mála ďalekých výhľadov na prekrásny kraj. Kúsok poniže si na križovatke viacerých ciest nájdeme drevený prístrešok, kde sa rozhodneme dať si obedňajšiu prestávku. Náročnejšiu polovicu cesty máme za sebou. Čaká nás už len zjazd Papradnianskou dolinou. Bude dlhý cez dvadsať kilometrov. Práve keď študujeme mapu, vyruší nás známy zvuk bicyklových pneumatík na kamenistom povrchu. Pristavuje sa pri nás cyklista z Moravy, ktorý sa vybral do Javorníkov na celodennú túru. Pozná to tu vraj ako vlastnú dlaň, nakoľko chodí bicyklovať výlučne na Slovensko. Keď schádzame dolu brehom k chate Podjavorník, radšej sa s ním rozlúčime. On ide bez batožiny a na horskom bicykli, preto sa odvážne púšťa dolu brehom, hoci aj po nekvalitnej ceste. My s cyklotaškami na crossových bicykloch radšej zosadáme zo sedla a približne dva kilometre odkráčame po svojich.

Papradnianska dolina

Po krátkom úseku sa znova objavujú chatky, chalupy, osady – tie isté kopanice ako v Marikovskej doline. Až po hotel Podjavorník je však cesta na figu. Pri tomto horskom hoteli to v porovnaní s divočinou, z ktorej sme sa pred okamihom vynorili, priam vrie. Plné parkovisko, turisti, návštevníci sediaci na terase hotela, vychutnávajúci si nápoje, zmrzlinu a modré nebo nad hlavou. Ešte živšie tu musí byť v zime, nakoľko toto celé je lyžiarske stredisko. My sme mali prestávku nedávno, a tak nákazlivo labužníckej atmosfére odolávame. Keď sa povrch vozovky umúdri a my sa znova oprieme do pedálov, je to paráda. Cesta je hladká, rovná, navyše ide z kopca, takže si nádheru Javorníkov vychutnávame plnými dúškami. Pokračujeme popri potoku Papradnianka. V dedine Papradno nás na potoku prekvapí zvláštna kamenná hrádza. Opúšťame les a zrazu nás v náručí zovrú rozľahlé stráne a lúky. Oči si postupne zvykajú na jasnejšie odtiene zelenej zdobenej priehrštiami pestrých lúčnych kvetov. Aj v nose zrazu začne prevládať nad ihličím, živicou a hríbmi sladká vôňa trávy a slnka. Prichádzame na koniec (alebo začiatok?) Papradnianskej doliny do dediny Jasenová. Jej pýchou je biely barokový kaštieľ, v ktorom dnes sídli múzeum. Z Jasenovej už stačí urobiť štvorkilometrovú spojku do Udiče a sme tam, odkiaľ sme za spoznávaním Javorníkov vyrazili.

Po jednom dni strávenom v tomto čarovnom kraji sa neodvážim zosumarizovať dojmy a poznatky o Javorníkoch vlastnými slovami. A preto som si na rozlúčku prepožičala myšlienku, ktorá pre mňa najvýstižnejšie charakterizuje to, čo som sa o Javorníkoch za tých pár hodín naučila: „Nie je to zabudnutý región, ani sa tu nezastavil čas, ako by sa mohlo na niektorých samotách na prvý pohľad zdať. Tým prvým pohľadom práve všetko začína…“

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 1; Kysuce, Horné Považie, Turiec

Doprava:

  • Autom:

Diaľnicou D61 z Bratislavy na Trenčín, odbočiť na Púchov, prejsť cez rieku a pokračovať cez kúpele Nimnica do Udiče Z Moravy a Čiech cez hraničný prechod Kasárne alebo Makov

  • Vlakom:

Z Bratislavy a Žiliny osobné vlaky a rýchliky do Považskej Bystrice alebo Púchova

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Manín – Manínska Tiesňava, Autocamp Súľov

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Cykloservis – X – Šport Cykloservis, Považská Bystrica
  • Cykloservis Velo – Velits, Púchov
  • Agropenzión Grunt, Papradno (pre ubytovaných)

Turistické informácie:

  • PX CENTRUM, Štúrova 5/9, Považská Bystrica
  • Púchovské informačné centrum, Námestie Slobody 1404, Púchov

Web sites:

  • www.tikpb.sk
  • www.povazska-bystrica.sk
  • www.puchov.sk
  • http://priroda.kpr.sk/javorniky/
  • www.turistikaonline.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Kaštieľ v Jasenici
  • Kopaničiarsky kraj a malebné osady v javorníckych dolinách
  • Dedinka s typickou drevenou architektúrou Ráztoka
  • Krásne zákutia na potoku Papradnianka
  • Kúpele Nimnica

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 9/2009

Galéria všetkých fotografií

 

 

 

Napíšte komentár