Listovanie v histórii kláštora a zlatonosných baní

Napísal(a) nov 17, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Štiavnické vrchy, Pohronie | 0 komentárov

Listovanie v histórii kláštora a zlatonosných baní

Prostredie kláštora pôsobí nanajvýš tajomne. Temné chodby, strmé schody, šero v chráme a za každým stĺpom tieň mnícha s kapucňou na hlave. Áno, tento obraz vo mne vymaľovalo kultové dielo Meno ruže, no pri návšteve kláštora v Hronskom Beňadiku som mala pocit veľmi podobný. A pri jazde po Štiavnických vrchoch, ktoré sú prevŕtané nespočetnými šachtami a štôlňami, zimomriavky vystriedala zlatá horúčka.  

Popis trasy:

Hronský Beňadik – Orovnica – Nová Baňa – Brehy – Teplá Voda – Majere – Pod Hlinkou – Banište – Kopanice – Banská Hodruša – Hodrušské jazero – späť na Banskú Hodrušu – Hodruša – Hámre – Voznica – Rudno nad Hronom – Brehy – Hronský Beňadik

Hronský Beňadik je dedina nachádzajúca sa v údolí rieky Hron medzi výbežkami dvoch pohorí – Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Dejiny a osudy obce sú úzko previazané s benediktínskym opátstvom, ktoré v Hronskom Beňadiku stojí. Už pri príchode zaujme dominanta dvoch veží týčiacich sa na kopčeku uprostred dediny. Tu začneme naše putovanie za históriou spísanou mníchmi, ktorí tu žili celé stáročia a postupne sa presunieme do hôr, ktorých minulosť je ukrytá v kilometroch baníckych chodieb. Trošku ponurá predstava, no uvidíme, aká bude realita.

Hronský Beňadik – Perla Pohronia

Naše prvé kroky smerujú k areálu Benediktínskeho kláštora, vďaka ktorého kráse si Hronský Beňadik vyslúžil titul Perla Pohronia. Opátstvo bolo v Hronskom Beňadiku založené v jedenástom storočí, kedy vznikla stará románska bazilika. Tú o tristo rokov prestavali do gotickej podoby. Kláštor sa stal strediskom kultúry a vzdelanosti Uhorska. Kráľ Matej Korvín dostal od Pápeža Pavla II. Relikviu Kristovej Krvi – kúsok Veronikinej šatky s kvapkami krvi Ježiša a tú sa rozhodol uložiť práve v kláštore v Hronskom Beňadiku. Dnes sa relikvia nachádza v kaplnke Božej Krvi. Keď vchádzame popod klenbu kamennej brány do areálu kláštora, zmocňuje sa nás zvláštna bázeň. Napriek tomu, že len pár metrov od nás pulzuje súčasný život, akoby sme sa presúvali v storočiach dozadu. Košaté lipy lemujúce cestu pôsobia ako tunel a v chráme je prítmie rušené len mozaikovými sklami okien. Bazilika patrí k najkrajším a najvýznamnejším gotickým stavbám Slovenska.

Vedľa vchodu do chrámu sa nachádza vstup do kláštora. Vojdeme do jednej z jeho chodieb, z ktorej je vstup do kaplnky s jednoduchou výzdobou v podobe plastiky Ukrižovaného a sviec. Chodba s rebrovou klenbou nás vedie ku schodisku, za ktorým sú zamknuté dvere, a tak naša expedícia končí (ak by ste pri návšteve kláštora mali viac času a záujem, je možné dohovoriť si jeho prehliadku so sprievodcom). Krížové chodby vytvárajú štvorcové nádvorie kláštora, ktoré kedysi slúžilo ako cintorín. Dnes na ňom rastie bujná tráva, kvety a je zaliate slnkom. Nepoznať pôvodný účel nádvoria, cítili by sme sa ako v pôvabnej záhrade. Celé okolie Hronského Beňadika je presiaknuté religióznosťou. Smerom na obec Psiare, je na kopci postavená morová kaplnka sv. Krvi. Postavili ju pred tristo rokmi na pamiatku zažehnanej morovej epidémie. Dnes slúži ako pútnické miesto. Neďaleko Hronského Beňadika nájdeme pri ceste príjemné zakvitnuté zákutie s krížom. Duchovný život tu evidentne pulzuje na každom kroku. Uberáme sa smerom  na Novú Baňu. Súbežne s bývalou hlavnou cestou vyrástla diaľnica, takže premávka je tu veľmi riedka. Pozdĺž rieky Hron sa presúvame do Novej Bane. Tu prejdeme nadjazdom do obce Brehy. Sme na druhej strane Hrona a pred nami sa tmavo zelenejú chrbty Štiavnických vrchov.

Z Brehov na Kopanice

Cez Brehy preteká potok s prozaickým názvom – Obecný. Na najbližšom úseku okruhu nám bude robiť spoločnosť. Štveráme sa proti jeho prúdu kľukatou cestou na hrebeň hôr. Stúpanie je jemné, priostruje sa asi po piatich kilometroch, keď sa cesta začína skrúcať. Ideme asfaltkou lesom, auto vôbec nestretneme, je tu úplné ľudoprázdno. Vo vrcholovom bode sa nám síce nenaskytne výhľad, no cesta nadol poteší a odmení dvojnásobne. Vezieme sa štyri kilometre, potom odbočujeme vľavo a pokračujeme popod les na Majere. Osady domov sú roztrúsené po kopcoch a stráňach, pocit samoty a ticha nik a nič neruší. Na ďalšej križovatke sa vydávame znova vľavo (smer Banská Štiavnica) a znova dostaneme zabrať. Musíme sa popasovať so stúpaním od sedem do jedenásť stupňov a ten boj trvá viac než štyri kilometre. Tesne pred odbočkou na Voznicu začneme znova klesať. Jazdu prudkým kopcom prerušíme asi po dvoch kilometroch, keď zahneme vpravo na Kopanice. Dostávame sa do jednej z  častí dediny Hodruša – Hámre. A tu sa tešíme na dotyk s históriou zakopanou hlboko v chodbách baní a štôlní.

Dolnohodrušský tajch

Obec Hodruša-Hámre je rozťahaná po Hodrušskej doline a priľahlých kopcoch. Patrí medzi najdlhšie obce Slovenska. Jednou z jej súčastí sú Kopanice ležiace na náhornej plošine Štiavnických vrchov. Na Kopanice sa dostaneme po náročnom, no nie dlhom stúpaní, a potom rýchlym zjazdom klesáme do Hodrušskej doliny. Rozhodli sme sa, že sa najskôr vyberieme k jednému z tajchov, ktoré sú tu roztrúsené. Dolnohodrrušký tajch je vnorený do zalesnených kopcov. Priamo pri ňom stojí chata s možnosťou ubytovania a občerstvenia a len kúsok poniže zasa kemping. Kým sme sa k Hodrušskému jazeru (aj tak ho zvyknú volať) vyškriabali, poriadne sme sa zadýchali. Pri jazere sa zvalíme do trávy na hrádzi a pookrejeme. Cesta stúpa ešte vyššie do lesa, kde sa nachádza novovybudované lyžiarske stredisko. Kus od neho je štôlňa Rozália, ktorá je poslednou činnou baňou v tomto kraji. Funguje už tristo rokov. Ťažila sa v nej meď a neskôr drahé kovy. Do konca roka 2001 sa v nej vraj vyťažilo drahokovnej rudy na vyše tritisíc kilogramov zlata. Sme teda v kraji zlatokopov! A za pôvodom tajchov stojí taktiež zlatá horúčka.

Tajchy sú umelé vodné nádrže, ktoré boli vybudované na podporu rozvoja baníctva. Ľudská a zvieracia sila už nepostačovala na pohon banských zariadení hlboko v zemi, a tak ju bolo treba niečím nahradiť. Energia vody bola ideálnym riešením, až na to, že v Štiavnických vrchoch jej nebol dostatok. A tak sa začalo s budovaním nádrží – tajchov, do ktorých sa zachytávala zrážková voda a tá potom slúžila ako zdroj energie pre banícke zariadenia. V minulosti bolo tajchov až stotridsať. Spolu s vodnými napájacími jarkami tvoria unikátny technický systém. Dnes slúžia na rekreačné účely a na bicykli sa dá dostať takmer ku všetkým z nich. Ak by ste mali záujem dozvedieť sa viac, odporúčame stránku www.bikomktajchom.sk, kde je téma tajchov a hlavne cykloturistiky k nim vyčerpávajúco rozvedená. A ak vás nadchlo skôr baníctvo a dobývanie drahých kovov, odporúčame vám navštíviť Štiavnické banícke múzeum v prírode pri Banskej Štiavnici.

Hodruša – Hámre – dlhá a hlboká dedina

Po obednej prestávke sa vydávame do dediny. Po ceste sa zastavujeme pri štôlni Zlatý štôl. Na hlavnej ceste odbočujeme vľavo a užívame si dlhý zjazd dlhokánskou dedinou. Územie Banskej Štiavnice a jej okolie sú zapísané do Zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva. V Banskej Hodruši, Dolných Hámroch a Kopaniciach (tri časti obce Hodruša – Hámre) sa nachádza viac ako dvadsať technických objektov výnimočnej hodnoty. Z tohto dlhého zoznamu spomenieme napr. Štôlňu Prostrednú bane Všetkých svätých, štôlňu Birnbaum, Štôlňu Ján Krstiteľ, Dedičnú štôlňu cisára Františka I. Lotrinského. Do tejto fáral dokonca i manžel Márie Terézie, podľa ktorého je pomenovaná. Ďalšie pamiatky z Hodruše – Hámrov sú štôlňa Lill, banská klopačka, starodávne kostoly sv. Mikuláša a evanjelický kostol… Za zmienku stojí i závod Sandrik stojaci v nižšej časti obce. Z vyťaženého striebra sa tu vyrábali strieborné príbory, tepané čajové súpravy, ale aj sakrálne predmety ako kalichy, monštrancie a svietniky. Významnou osobnosťou bol prvý riaditeľ – Čech Ján Peterka, ktorému sa podarilo úspešne prezentovať výrobky zo Sandriku na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Získali za ne striebornú medailu. Avšak najdôležitejším rozhodnutím pána Peterku bolo, aby sa v Sandriku vyrábali nielen predmety z čistého striebra, ale aj z jeho zlúčenín, ktoré boli určené pre širšie vrstvy. A tak Sandrik zachránil svoju výrobu a daroval prácu mnohým rodinám v tomto kraji.

Po prúde Hrona

Na konci dediny, pri koryte Hrona, sa uberáme vľavo smerom na Voznicu. Pri nej vyúsťuje Voznická dedičná štôlňa – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II. Razili ju skoro sto rokov a svojou dĺžkou vyše šestnásť kilometrov sa stala v 19. storočí najdlhším banským dielom na svete. Ohúrení faktami o tunajšom podzemí sa vraciame kolesami i nohami späť na zem. A je to príjemný návrat. Zvyšok cesty do Hronského Beňadiku ideme v miernom klesaní po prúde Hrona. Zlato-stiebronosné Štiavnické vrchy sú oporou pre oči po ľavej ruke, po pravej zasa pásmo Pohronského Inovca. Do Hronského Beňadiku prichádzame múdrejší o množstvo poznaní a v úprimnej úcte ku všetkým dielam usilovných ľudských rúk, ktoré boli pri vzniku technického a historického bohatstva tohto regiónu.

Praktické informácie

 

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 8, Pohronie

 

Doprava do Hronského Beňadika:    

Autom:

  •  diaľnicou z Bratislavy smer Nitra, odtiaľ pokračovať v smere Žiar nad Hronom – Zvolen. Približne 7km za Zlatými Moravcami odbočiť vpravo na Čaradice a Tekovské Nemce, 3km za nimi leží obec Hronský Beňadik
  • dá sa sem docestovať i z juhu od Levíc, odkiaľ sa treba vydať na smer Tlmače a za nimi odbočiť na Novú Baňu – Žarnovicu

Vlakom:

  • Hronský Beňadik leží na trati vlakov Zvolen –Levice – Nové Zámky

 

Ubytovanie:

  • Autokemping Horduršké jazero, Dolnohodrušský tajch, Hodruša – Hámre
  • Drevenica Revište a Kemping, Revištské Podzámčie

 

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Tanad Sport Radničné námestie 11 Banská Štiavnica

 

Turistické informácie:

  • Informačné centrum, Námestie sv. Trojice 6, Banská Štiavnica

 

Web sites:

  • www.hodrusa-hamre.sk
  • www.bajkomktajchom.sk
  • www.hronskybenadik.sk
  • www.benadik-klastor.sk
  • www.villa-aida.sk
  • www.banskastiavnica.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Benediktínsky kláštor a gotický kostol v Hronskom Beňadiku
  • Kaplnka Božej Krvi na svätobeňadickej skale
  • Dolnohodrušský tajch
  • Technické pamiatky v obci a v okolí obce Hodruša – Hámre – banské štôlne, šachty, klopačka…
  • Kultúrne pamiatky v Horduši – Hámre – katolícky a evanjelický kostol
  • Kopanické jazero
  • Dedičná štôlňa cisára Jozefa II. pri obci Voznica

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 9/2011

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár