Mozaikou javorníckych Kysúc – Turzovskou vrchovinou

Napísal(a) jún 14, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Kysuce | 0 komentárov

Mozaikou javorníckych Kysúc – Turzovskou vrchovinou

Keď raz privoniate k cykloturistike na Kysuciach, len tak ľahko vás neomrzí. My sme ako prvú prebicyklovali ich východnú beskydskú časť. Cykloznačky však lákali i na západ do Javorníkov. Prebádanie ich javorníckej časti sľubovalo odhalenie jedinečných úkazov ako ropa voľne vytekajúca na zemský povrch či kamenné gule, o ktorých sa dodnes nevie, ako vznikli. Keď sme si k  tomu predstavili mäkké oblé kopce, rôznozelené záplaty lúk a lesov na stráňach, žblnkajúce potoky a pokojné cesty, začali sme tušiť, že nás čaká riadna „bikerská fajnšmekrina“.

Popis trasy:

Čadca – Raková – Staškov – Olešná – Klokočov – Korňa – Vyšný Kelčov – Vysoká nad Kysucou – Staškov – Čadca

Vychádzame z Čadce. Dostať sa sem je najľahšie od Žiliny, ktorá má výborné cestné aj železničné spojenie. Zo Žiliny do Čadce vedie cyklistická modro vyznačená  trasa prechádzajúca Kysuckým Novým Mestom a Krásnom nad Kysucou. Z Moravy sú Kysuce jednoducho dosiahnuteľné cez Makovský priesmyk, Bumbálku alebo Kasárne. V prípade, že prídete takto od západu, Čadca, by pre vás mohla predstavovať nie východiskový, ale konečný bod Vážsko-Hornokysuckej časti Kysuckej cyklomagistrály.

Po Hornokysuckej časti Kysuckej cyklomagistrály

Prvých dvadsať kilometrov nám robí spoločnosť rieka Kysuca. Je akousi tepnou východnej polovice regiónu. Jej koryto od seba oddeľuje pohoria Turzovská vrchovina a Javorníky. Prechádzame obcami Raková a Staškov. Staškov je rodiskom známeho slovenského herca, spisovateľa a náruživého rybára Jozefa Krónera. Svojimi príbehmi z detstva, ktoré prežil na svojich Kysuciach, v mnohých ľuďoch zapálil plamienok sympatií voči tomuto chudobnému, no na krásy a ľudské charaktery pestrému kraju. Priznám sa, že jedným z motívov, ktoré ma sem viedli, bola aj túžba spoznať miesta, o ktorých pán Króner tak pútavo rozprával. Pri moste v Staškove odbočujeme vpravo. Žblnkot nám v ušiach znieť neprestane, i keď teraz jeho pôvodcom nebude tok Kysuce ale potoka Olešianka. Stúpanie hore prúdom sa priostruje. Nečudo, veď z údolia vystupujeme do Turzovskej vrchoviny.

Klokočovské skálie

Za obcou Olešná sa s civilizáciou načas rozlúčime. Nasledujúcich osem kilometrov musíme prekonať prevýšenie cez dvesto metrov, no nepozastavujeme sa nad tým. Myseľ odpočíva tak, ako je to možné len v tichu, ktoré nás obklopuje. Okolo cesty sú rozsypané ľudské usadlosti, no v zelenej až po obzor sa akoby strácajú. Človek vníma len prírodu, jej farby, tiene a odtiene. Približujeme sa k prvej méte našej trasy – k prírodnému výtvoru Klokočovské skálie. Turistická značka vedie cez les, kde sa schladíme a oddýchneme si v chládku stromov. Klokočovské skaly sú kamenné pieskovcové gule staré tridsať až štyridsať miliónov rokov. Najväčšia z nich má priemer až 2,6m a je ukotvená v stene bývalého lomu. Ďalšie gule treba hľadať po jeho vonkajšom obvode. Ich pôvod zostáva zatiaľ neobjasnený. Kamenné gule sa nikde inde na Slovensku nenachádzajú.
Keď sa znova vynoríme na ceste, vychutnáme si výhľad na dedinu Klokočov a hurá na  zjazd. V Klokočove je možnosť napojiť sa na Kysucko-českú trasu ústiacu v colnom prechode Konečná. Ak sa pre ňu rozhodnete, klesanie musíte vymeniť za stúpanie do kopca s 9% prevýšením. My ale pokračujeme nadol vedení riečkou Predmieranka a značkou Kysuckej cyklomagistrály.

Korniansky ropný prameň

Po päť kilometroch relaxu odbočujeme vpravo k európskemu unikátu – Kornianskemu ropnému prameňu. Nachádza sa poblíž osady Muchovci pred dedinou Korňa. Je to ojedinelý prirodzený výver ropy s jej odtokom. Podobných prameňov sa v tejto oblasti nachádzalo niekoľko (Papradno, Olešná, Turzovka), no zachoval sa len tento jediný. V roku 1984 bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Dokumentuje jednu z vlastností flyšového pásma tvoriace tunajšie pohoria – roponosnosť. V tráve na lúke vyviera škaredá, mastná, hnedo sfarbená a nevábne páchnuca tekutina, ktorá dokáže riadne zakývať svetovou ekonomikou i medzinárodnými vzťahmi. Ešte šťastie, že na ňu nie sme momentálne odkázaní. Jazdíme na nealko, sušienky a müsli tyčinky. Na ropný prameň hľadíme len so záujmom, bez postranných úmyslov, ako z neho „doplniť chýbajúcu šťavu“. Aj keby sme rovno takéto zámery mali, nič z toho. V roku 1898 až po obdobie druhej svetovej vojny sa tu síce realizovalo niekoľko vrtov, no ložiská sa ukázali ako neperspektívne a s ťažbou sa nepočíta.

Natankovaní novými poznatkami sa škriabeme hore kopcom cez Korňu. Tu prechádzame na nespevnenú lesnú cestu s turistickou značkou, ktorá nesie názov Romantická jazda Zátokou. O romantike niet pochýb nielen tu, ale vôbec na celých Kysuciach. Po dosiahnutí vrcholového bodu nasleduje prechod späť na asfaltku a zjazd do Vyšného Kelčova. Pomaly opúšťame hory Turzovskej vrchoviny. Narážame na údolie so širšou vozovkou kopírujúcou tok riečky Kysuce. Červený symbol Kysuckej cyklomagistrály sa tu stretá s modrou značkou na Makov, odkiaľ sa ponúkajú nasledujúce zaujímavé túry.

Tipy na cyklotrasy z Makova do Čiech

Pre horské bicykle je výborná trasa vedúca na horský prechod Bumbálka. Je dlhá deväť kilometrov, využíva penetrované a lesné cesty a prekonáva prevýšenie až do päťsto metrov. Takmer po tretine dĺžky traverzuje hrebeň Beskydu. Vyúsťuje priamo pri hraničnom priechode Makov – Bumbálka. Tu je možnosť nadviazať na českú regionálnu trasu do Hornej Bečvy.

Inou možnosťou, ako mať zo Slovenska Moravu na dohľad i na dosah, je 14km Makovská trasa s prevýšením štyristo metrov. Prechádza osadou Kopanice, škriabe sa do osady Lemešné a v závere ponúka výhľady na Vsetínske vrchy a Moravskosliezske Beskydy. Končí sa pod Veľkým Javorníkom, odkiaľ vedú serpentíny do priesmyku Kasárne. Stadiaľto sa dá pokračovať českou regionálnou trasou do Veľkých Karlovíc.

Turzovskou cyklotrasou späť

Úsek Kysuckej cyklomagistrály, ktorý nám predstavil západnú časť Kysúc, sa volá Vážsko-Hornokysucký. Z toho je jasné, že musí smerovať až k Váhu. Keďže my sa potrebujeme vrátiť do Čadce, vo Vysokej nad Kysucou sa s červenou značkou rozlúčime. Ona vedie ďalej cez masív Javorníkov na juh až takmer do Bytče. Presedlávame na modrú farbu Turzovskej trasy. Je dlhá pätnásť kilometrov a vcelku nenáročná. Začína pod osadou Gušpierovci, klesá do doliny Kysuce, krajom obchádza Turzovku a končí v Staškove. Návrat k rieke nás teší obzvlášť. Znamená jazdu po jej prúde s vetrom v chrbte až do Čadce. Predstava zaslúženej odmeny, ktorou okruh zalejeme v niektorej zo záhradných reštaurácií, nás poháňa viac než intenzívne. Odvážime sa pri orosenom pohári skonštatovať, že teraz už Kysuce poznáme dobre? Vzhľadom na prejdené kilometre a videné miesta by sme snáď aj mali nárok. Keď ale nazrieme do cykloturistickej mapy, skromne priznávame, že Kysuce majú v zálohe ešte veľa zákutí,  ktoré sme zatiaľ neodhalili. Určite sa sem ešte musíme vrátiť.

Praktické informácie

Mapa:

  • Cykloturistická mapa Slovenska č. 1, Kysuce, Horné Považie, Turiec

Doprava do Čadce:

  • Diaľnicou D1 (zo smeru Bratislava, Trenčín) do Žiliny, pokračovať cestou č. E75 na Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou, až do Čace
  • Do Čadce vedie i železničné spojenie zo Žiliny – osobné vlaky smer Makov, Zwardoň a Mosty u Jablunkova

Ubytovanie:

  • Najbližší kemping je v obci Nižné Kamence – Varín (pred Terchovou)

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Penzión Alpinka, Oščadnica
  • Penzión HM, Oščadnica
  • Penzión Domes, Čadca

Turistické informácie:

  • TIK – Rača, Námestie Martina Bernáta 1797, Oščadnica
  • Informačná kancelária mesta Čadca, Námestie Slobody 30, Čadca
  • Medzinárodné informačné cetrum Turzovka, 041-43 53 806, 420 93 71

Web sites:

  • www.velkaraca.sk
  • www.kysuce.sk
  • www.turistika.e-kysuce.sk
  • www.mestocadca.sk
  • www.turzovka.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Lanový park, bobová dráha, bikepark v Oščadnici
  • Sudopark Klokočov
  • Kaplnky v okolí Oščadnice
  • Kalvária v Oščadnici
  • Trojmedzie troch štátov – Česka, Poľska, Slovenska v Čiernom pri Čadci
  • Kaštieľ Kysuckej galérie a Kysucké múzeum v Čadci
  • Staškov – rodný dom Jozefa Krónera
  • Korniansky ropný prameň
  • Klokočovské skálie

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 2-3/2006

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár