Na východ od Slovenského Raja

Napísal(a) jan 15, 2013 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Spiš, Slovenský Raj | 0 komentárov

Na východ od Slovenského Raja

Sedíme pri priehrade Palcmanská Maša v Slovenskom Raji a dumáme, kam sa vydať na cyklotúru. „Poďme tadiaľto, smerom na východ,“ navrhuje Dušan. Pri pohľade do mapy hodnotím vybranú trasu:  kopce, lesy, pustatina a osady v správnom pomere, kus cesty po Hnileckej cyklomagistrále. Súhlasím, vyrážame! Neskôr, pri bicyklovaní ma napadne, že smerujeme „na východ od Raja“. A ten pocit zvláštne pošteklí…

Popis trasy:

Mlynky – Zimná dolina – Hnilčík – Nálepkovo – Hnilec – Mlynky

Naplánovaný cyklookruh začína v dedine Mlynky, ktorá susedí s Dedinkami ležiacimi na brehu Palcmanskej Maše. Mlynky sa skladajú z viacerých osád a častí, sú to také „Spojené štáty slovensko-rajské“. Majú svoju banícku históriu, zopár šácht a hámrov zaviatych prachom času, no okrem nich i veľmi živé a akčné lyžiarske stredisko. Do Mlyniek sa dostanete dokonca i rýchlikom priamo z Bratislavy. Jedenkrát za deň tu stojí vlak, ktorého hlavným poslaním je zrejme práve preprava turistov. Od železničnej zastávky sa pohýname smerom von z dediny po prúde rieky Hnilec. Prvé štyri kilometre ideme po značke Hnileckej cyklomagistrály, ktorá kopíruje trasu železnice. Hnilecká cyklomagistrála bude hlavnou súčasťou nášho okruhu v záverečnej etape, teraz sa od nej odkloníme smerom vľavo, hlbšie do vnútra Hnileckých vrchov.

Kľukato a strmo

Cesta vedie lesom. Asfalt nie je v najlepšom stave, no pozitívne je, že nás neobťažujú takmer žiadne autá. V podstate je tu pusto. Stúpame dosť prudko a dlho. Potešíme sa, keď sa zrazu môžeme spustiť rýchlou jazdou nadol, no vzápätí nadávame, že sme si to mohli odpustiť. Teraz musíme všetko opäť vyšliapať nahor a k tomu ďalších pár desiatok metrov. Keď dorazíme do sedla Grajnar, sme už v nadmorskej výške vyše tisíc metrov. Ihličnaté lesy nám na pár miestach dovolili pokochať sa výhľadom na prírodu, no väčšinou sme v zomknutí hustých porastov. Spoliehame sa, že aspoň cestou zo sedla nás čakajú otvorené vyhliadky a ponáhľame sa kľukatou a strmou cestou nadol. Na najbližšej križovatke sa vydáme vpravo smerom na dedinu Hnilčík.

Zvony v Zimnej doline

Z absolútneho ľudoprázdna sme von. Vchádzame do Zimnej doliny, a i keď jej názov znie trošku nehostinne, všade navôkol ľudské obydlia. Je zjavné, že chaty a chalupy slúžia skôr na rekreačné účely ako na trvalé bývanie. Domy sú rozsiate v malých hlúčikoch a krajinu  nerušia, skôr obrusujú hroty jej divokosti. Blížime sa do Hnilčíka. Je to stará banícka obec, ktorá sa skladá z viacerých osád. Najstaršie domy bývali umiestňované v blízkosti baní a ústí štôlní. Dolovala sa tu napr. meď, nikel, ale i železná ruda. Zásluhou ťažby týchto kovov sa tu rozmohlo i remeslo kovolejárstvo, ktorého diela (krstiteľnice, zvony) majú vysokú umeleckú hodnou a dodnes zdobia kostoly na Spiši. Veľa zvonov bolo počas novovekých vojen barbarsky pretavených na delá. No zvonom v Hnilčíku sa podarilo uchrániť pred týmto trpkým osudom. Zvonárstvo je viac než len remeslo. Zvon by sme mohli nazvať i hudobným nástrojom, ktorého zvuk sa  na dlhú dobu stáva súčasťou miestneho koloritu. Dobrý zvonár vraj vedel do zvuku zvona zašifrovať správu, posolstvo, ktoré pozorný poslucháč vedel v jeho ustavične sa opakujúcom zvuku nájsť a odčítať. Zvonom sa dokonca pripisovala magická schopnosť zahnať búrku. Okolím Hnilčíka sa dodnes  nesie hlahol prastarých zvonov, ktoré dokonca majú svoje mená: Šľachtic a Štefan. Visia vo zvonici tunajšieho kostola. Mimoriadnu hodnotu má najmä zvon umiestnený v bývalej správnej budove baní v osade Ráztoky. Ako rok jeho vzniku sa uvádza 1445, čo z neho robí skutočnú pamätihodnosť.  Nezabudnite, že pri jazde touto krásnou krajinou treba mať nastražené nielen oči, ale aj uši. Hnilčícke zvony vám možno budú chcieť niečo „vyzvoniť“.

Nálepkovo a jeho história

Za Hnilčíkom sa terén cesty vyrovnáva a nastupuje pozvoľné klesanie. Naozaj príjemná cyklistika. Údolie je trošku širšie, preto si môžeme hory navôkol obzrieť dôkladnejšie.

Po troch kilometroch sa blížime k odbočke na dedinku Závadka, v ktorej sa nachádza viacero tradičných dreveníc a tiež prírodná pamiatka Závadské skalky. Ak sa rozhodnete pozrieť si ich naživo, rátajte s náročným štvorkilometrovým úsekom, ktorý do dediny vedie. My pokračujeme priamo do Nálepkovo. Cesta, po ktorej ideme, má povrch samá „nálepka“. Asfalt je fľakatý, zaplátaný na nespočetne veľa miestach. Nálepkovo je väčšou dedinou, ktorá vznikla pred mnohými stáročiami osídlením tunajšieho územia nemeckými prisťahovalcami. Dôvodom vzniku práve na tomto mieste bolo nerastné bohatstvo ukryté v horách. Pred 2. svetovou vojnou sa obec volala Vondrišeľ, po vojne ju premenovali na Nálepkovo, a to podľa kapitána Jána Nálepku, ktorý bojoval a padol v tunajších horách. Kapitán Nálepka sa teší v týchto končinách veľkej úcte. Pôsobil tu totiž nielen ako vojenský dôstojník, ale i ako učiteľ na Bielych Vodách (časť dediny Mlynky). Sú podľa neho pomenované aj vodopády v Zejmarskej rokline.

V centre dediny sa zastavíme na námestí. Na upravenom priestranstve stojí pekná radnica a malá zvonica. Ktovie, možno aj jej zvony majú nejaké tajomstvo. Pri našej prestávke nám ho nestihnú prezradiť. Z námestia sa pohýname smerom k rieke. Znova sme pri Hnilci. Teraz sa ho už nepustíme. Až do cieľa pôjdeme po cyklistickej magistrále s prívlastkom Hnilecká.

Hnileckou cyklomagistrálou

Cyklochodník vedie paralelne so železničnou traťou spájajúcou Margecany s Červenou Skalou na Horehroní. Zopár vlakov okolo nás prehrmí a vtedy si pripadáme ako figúrky na obrovskom modeli železnice. Sme takí mrňaví a hory dokonalé a majestátne… Dolina okolo rieky Hnilec je pomerne úzka. Po pravej ruke sa ťahá pásmo Hnileckých vrchov a za riekou Hnilec vyrastajú Volovské vrchy. Ich úpätia sa takmer dotýkajú hladiny vody v rieke. Prechádzame chalupárskymi osadami. Domce sú zrenovované, dvory zušľachtené. Vysoké smreky obrastajú chrbty kopcov, no časté sú i rúbaniská či pováľané úseky. Na nich sa tuho zelená  farba lesa zrazu zmení na hnedú. Kýpte vyvrátených stromov vyčnievajú zo zeme ako pichliače. Akoby sa nimi chcela hora brániť a pobodať každú silu, ktorá by mala v úmysle ju ničiť. Na veľa miestach sa pasú čriedy oviec a les nahradia terasovité lúky a pastviny. Je deň, akých tu nebýva veľa: teplý a jasný, s blankytnou oblohou.  V pohoriach sú rýchle zmeny počasia a dažde na dennom poriadku, preto si o to viac vážime, že máme šťastie a spoznávame povodie Hnilca v takýto čas.

Až po železničnú zastávku v Peklisku ideme po penetrovanej ceste, ktorá sa následne zmení na poľnú. V takejto kvalite pokračuje, ruka v ruke s tokom Hnilca až do rovnomennej dediny. Rozkladá sa po oboch stranách rieky. Vedie cez ňu štátna cesta, ktorou sa dá dostať až do Mlyniek. Opačným smerom vedie do sedla Súľová vo Volovských vrchoch. Ako cyklisti máte na výber. Možno vyjsť na asfaltovú cestu a pokračovať po nej do cieľa v Mlynkách, alebo využiť značku cyklomagistrály, ktorá naďalej kopíruje železničnú  trať. My ideme po cykloceste. Ešte dve železničné zastávky a sme na konci. Keďže počasie sa drží a vzduch je horúci, vyskúšame, aké je kúpanie v najchladnejšej vodnej nádrži Slovenska –  v Palcmanskej Maši. Lepšiu bodku za pekným okruhom si nevieme predstaviť.

Smer východ – trest či odmena?

Pri jazde sa rozmýšľa skvelo. Myšlienky majú voľný priechod, lebo robotu majú nohy, a tak sa mi neraz stalo, že som pri cyklotúre našla riešenie k dlho odležanej otázke, či prišla na zaujímavú paralelu . Nebolo tomu inak ani teraz. Hlavou sa mi naháňali myšlienky súvisiace so smerom „východne od Raja“ a ja som ich premieňala na drobné. Keď Adam s Evou porušili Boží zákaz a ochutnali ovocie zo stromu poznania, boli za trest vykázaní z Raja a na jeho východnej strane stáli stráže, aby sa doň nemohli vrátiť. Keď Kain zabil svojho brata Ábela, bol za trest vyhnaný do kraja Nod na východ od Edenu. Zrejme i bývalí mocnári v socialistickom zriadení sa inšpirovali knihou kníh a vysťahovali do končín na východe Slovenského Raja množstvo našich rómskych spoluobčanov (a my im tíško závidíme, že môžu žiť v takom prekrásnom kraji…). Zdá sa,  že východ od Raja je lokalitou,  kam sa posiela za trest. Avšak, výnimky potvrdzujú pravidlá: ak sa cyklistovi stane, že sa ocitne na východe Slovenského Raja, môže si gratulovať. Čaká ho jazda krajinou priam stvorenou na cykloturistiku: zelenou divou nádherou, ktorá má pozitívny vplyv nielen na ľudské fyzično, no často i duchovno.

Praktické informácie:

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa č. 3: Tatry, Spiš, Zamagurie

 Doprava do Mlyniek:

Autom:

  • z Banskej Bystrice na Brezno, Červenú Skalu, tu smer Poprad, pokračovať na Pusté Pole, odbočiť na Dobšinú a následne na Dedinky – Mlynky.

Vlakom:

  • trať Červená Skala – Margecany má zastávku aj Mlynkách.  Do Červenej Skaly vedie spojenie zo Zvolena a Banskej Bystrice a jedenkrát denne priamy spoj z Bratislavy s možnosťou prepravy bicyklov.

Ubytovanie:

Kempingy:

  • autokemping v obci Dedinky v Slovenskom Raji,
  • autokemping Podlesok, Hrabušice, Slovenský Raj

Penzióny:

  • Dedinky – chatka Barbora, Dedinky 45, 0907 461 566
  • Havrania dolina – Chata Eglantína, Chata Viktória
  • Mlynky – turistická ubytovňa Nita, hotel Mlynky, penzión Pod Guglom

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Ranč pod Ostrou skalou, Stratená – Dobšinská ľadová jaskyňa
  • Hotel Mlynky –  Mlyky-Biele Vody
  • Penzión Pod Guglom – Mlynky
  • Penzión Salamander – Palcmanská Maša

Turistické informácie:

  • Mestské informačné centrum Poprad, Nám. Sv. Egídia, Poprad, 052/16 186
  • Informačné centrum Hrabušice, Hlavná 110, 053/429 9854
  • TIC Dobšiná, Námestie Baníkov 384, 049 25 Dobšiná

Web sites:

  • www.slovensky-raj.sk
  • www.slovenskyraj.sk
  • www.slovenskyraj-info.sk
  • http://www.slovenskyraj-org.slovakparadise.sk/
  • http://www.slovenskyraj-juh.sk
  • http://www.visitslovakia.com/cyklomagistrala-slovensky-raj/

Nezabudnite navštíviť:

  • Obec Mlynky – veľa možností na turistiku do Slovenského Raja
  • Obec Dedinky pri priehrade Palcmanská Maša – možnosť rybolovu, kúpania, člnkovania, vodné bicykle
  • Zejmarská roklina  – vchod do rokliny z časti dediny Mlynky – Biele Vody
  • Jazda železnicou na trati Červená Skala – Margecany, ktorá premáva popri Hnileckej cyklomagistrále

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 3/2012

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár