Okolie Topoľčianok obľúbené velikánmi

Napísal(a) nov 22, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Ponitrie | 2 komentáre

Okolie Topoľčianok obľúbené velikánmi

Sú mestá, ktoré sú takými zapadákovmi, až v nich máte pocit, že tu zdochol nie jeden, ale celá svorka psov. A sú dediny, ktoré sa hrdia toľkými pokladmi a priťahujú podujatiami, že status mesta by si zaslúžili dokonale. Jednou z takých obcí sú Topoľčianky. Zo zdrobneniny názvu prekypujú historické, kultúrne i prírodné hodnoty, vďaka ktorým sú Topoľčianky v kladom význame slova veľkomestom.

Popis trasy: Topoľčianky – Hrušov – Skýcov – Brodzany – Partizánske – Malé Uherce – Topoľčianky

Topoľčianky sa nachádzajú na západnom Slovensku, v tesnom susedstve mesta Zlaté Moravce, približne tridsať kilometrov západne od krajského mesta Nitra. Región, do ktorého spadajú, sa nazýva Požitavie. Vďaka pohoriu Tríbeč, na úpätí ktorého Topoľčianky ležia, sa tu už vôbec necítite ako na dolniakoch. Veľa lesov, zvlnený terén a dediny poriedko, to je horné Požitavie.

Bol priezračný posledný februárový deň. Balansoval na hranici zimy a jari, akoby sa nevedel rozhodnúť, na čiu stranu sa prikloniť. Svetlo, vône a zvuky šíriace sa vzduchom už boli jarné, no ostré povetrie, dlhé tiene a neprebudená príroda prezrádzali, že oficiálna jar ešte neprišla. Po príchode do Topoľčianok sme sa zastavili pred mapou cyklotrás Požitavia, kde sme našli aj náš okruh. Vyratúvali sme, čo nesmieme pri prehliadke dediny obísť: kaštieľ s parkom, Národný žrebčín, poľovnícky zámoček, národopisné a hipologické múzeum, kostol sv. Kataríny, ochutnávka vín v miestnych vinárskych závodoch. Rozhodli sme sa, že prehliadku absolvujeme hneď v úvode. Čo keby nám po ceste neostalo už dosť síl.

 

Kto a čo v Topoľčiankach

Okolo kaštieľa s klasicistickým priečelím a štvorcovým renesančným nádvorím sa rozprestiera veľký lesopark. Pri pohľade na jeho bielo svietiacu budovu dávame za pravdu tým, ktorí ho radia medzi najkrajšie ukážky staviteľstva na území Slovenska.

Od roku 1923 bol sídlom prezidentov ČSR a  na tento účel si ho vybral sám Tomáš Garique Masaryk. Do Topoľčianok prichádzali oddychovať aj Beneš, Tiso, Gottwald, Zápotocký, Novotný, Svoboda, Husák, či už za svojej prezidentskej alebo ministerskej éry. Okrem nich tu pobývali aj iní diplomati a politici, ktorých sem ťahala hlavne poľovačka. V priestoroch zámku je v súčasnosti hotel, reštaurácia, vináreň, ale aj múzeum, ktoré umožňuje návštevníkom zoznámiť sa s honosným vnútrom budovy. Lesopark je prístupný verejnosti, ale bez bicykla. Oplatí sa však pešo po ňom potúlať, objaviť štyri umelé jazierka a prezrieť si poľovnícky zámok s bronzovými sochami jeleňa, diviaka a medveďa. V priamom susedstve zámku sa rozkladá areál Národného žrebčína, neďaleko ktorého je i dostihová dráha. Táto Národná kultúrna pamiatka zachováva pre Slovensko a Európu génový fond koní plemien Lipican, Arab, Hucul a Slovenský teplokrvník. V súvislosti chovom koní si možno prezrieť hipologické múzeum a objednať jazdu na koči po parku a okolí dediny. Vždy prvého mája prebieha v žrebčíne deň otvorených dverí a na amfiteátri sa koná slávnostný program s prehliadkou najkrajších koní. Vtedy to tu je beznádejne preplnené a na bicykloch sa oplatí Topoľčiankami len prefrngnúť.

Ochutnávku vo vinárskych závodoch produkujúcich svetovo uznávané druhy vín, sme si odpustili a kostol bol zatvorený. Za Topoľčiankami sme urobili bodku. Ani tri páry koní by nás už neudržali na mieste – tak sme sa tešili na zašportovanie si v sedle našich tátošov.

 

Masarykov Hrušov

Asfaltkou vedúcou hore dedinou sme sa vydali smerom na Skýcov. Čakalo nás bezmála desať kilometrové súvislé stúpanie. Po pravej ruke nás dlho sprevádzal areál lesoparku. V lete spod korún stromov dýcha osviežujúci vzduch a park je tmavý – až nepreniknuteľný. Na sklonku zimy sme vďaka odpočinku vegetácie mohli cezeň vidieť krížom na stráne a lúky. Od jari do jesene tu vidno aj popásajúce sa kone. Dodávajú krajine atraktívny odtieň divokého západu. V poslednej tretine stúpania na Skýcov sme narazili na odbočku k zrúcanine Hrušov. Približne dva a pol kilometrová zachádzka sa naozaj oplatí. Aj prezident Masaryk sem chodieval najradšej, no on v sedle koňa. Po kilometri a pol prešla kľukatá asfaltka do penetrovanej cesty a my sme uprednostnili chôdzu popri bicykli. Cesta bola hrboľatá, miestami bahnistá a našli sa aj fľaky mokrého snehu. Po ďalšom kilometri sme prišli na lúku pod zrúcaninou, ktorá bola Masarykovým najobľúbenejším miestom. Tu bol vzduch najčistejší a pohľad na okolité kopce a lesy veľkolepý. Na prezidenta Masaryka tu majú pekné spomienky. Nie náhodou už devätnásť dní po jeho smrti odhalili skauti na lúke pod Hrušovom pomník, ktorý tu stojí dodnes. Prešli sme okolo a dofučali k ruinám. Hrušov pochádza z trinásteho storočia a to, čo z neho ostalo, je naozaj fotogenické. Slnko na nás nakúkalo cez štrbiny po oknách a vytváralo pôsobivé odlesky. Od zrúcaniny sme sa vybrali nadol najskôr pešo, a keď sme dorazili k miestu, kde začínal asfaltový povrch, vytiahli sme zipsy na bundách až ku brade, sadli na bicykle a fičali nadol s vetrom opreteky.

 

Pod Vápenným vrchom

Po zbehnutí späť na cestu sme odbočili vpravo a na poslednom úseku k dedine Skýcov sme sa stihli riadne zapotiť. Skýcov sa objavil po ľavej ruke v údolí medzi kopcami. Polovicu cesty dedinou sme šli prudko nadol a druhú polovicu strmo nahor. Prešli sme okolo zrenovovanej zemianskej kúrie, okolo pamätníka obetiam vojny a za hranicami dediny sme našli ďalšie zaujímavé miesto. Skýcov býval chudobnou obcou sklárov a vápenkárov. Stará uzavretá vápenka pri ceste je jednou zo zastávok na náučnom chodníku Vápenný vrch. Priamo pri nej je drevený prístrešok pre turistov, v ktorom sme aj my chvíľu pobudli. Mali sme za sebou poriadny stupák a vedeli sme, že nás čaká ešte pár desiatok metrov hore kopcom a potom už zaslúžený zjazd. Nebyť chladného vzduchu, vychutnali by sme si ho stonásobne viac. Ale aj tak padol po nekonečnom stúpaní veľmi dobre. Dolu brehom sme leteli cez Ješkovu Ves a v Janovej vsi sme odbočili vpravo na Turčianky. Vynorili sme sa na hlavnej ceste, odbočili sme na Partizánske. Boli sme v polovici cesty a čakala nás príjemná zastávka v ďalšom mieste spájajúcom sa s menami velikánov.

 

Puškinove Brodzany

Brodzany sú akýmsi predmestím Partizánskeho. Známe sú hlavne renesančným kaštieľom, okolo ktorého sa rozkladá čarovný park. Kaštieľ patril v devätnástom storočí rakúskemu diplomatovi Gustávovi Friesenhofovi, ktorý pôsobil v Petrohrade. Tu sa oženil so sestrou manželky A.S. Puškina Alexandrou Gončarovovou. Usadili sa v Brodzanoch. Sem za nimi chodievala Natália Puškinová aj s deťmi ale aj s významnými predstaviteľmi ruskej literatúry. Už tridsať rokov je vďaka tomu v kaštieli múzeum A.S. Puškina. Cez anglický park brodzianskeho kaštieľa preteká potok s vodnými kaskádami. Ponad vodný tok vedie niekoľko mostov, z ktorých sa možno pokochať výhľadom na kaštieľ, ale najmä na koruny stromov skláňajúce sa až k zrkadlovej hladine. Pri prechádzke po zákutiach parku  sme našli pamätník Puškinovi a busty viacerých významných osobností slovenskej a ruskej literatúry. V parku nás zaujali aj mohutné platany, ktoré sú jeho hlavnou pýchou. Svoje holé fľakaté konáre vystierali voči sýtomodrej oblohe, akoby sa tiež dovolávali príchodu jari.

 

Skrz lesy naspäť

Za Brodzanmi sme pokračovali smerom cez Partizánske na Malé Uherce. Šesťkilometrový úsek po hlavnej sme museli preglgnúť, no nebolo to až také hrozné. Bol víkend, premávka pokojná a cesta dostatočne široká. Za mestom sme odbočili z hlavnej cesty na Veľké Uherce. Za zmienku a zastavenie tu stojí veľká vodná nádrž, pri ktorej sa dá v lete stanovať i vykúpať sa a ďalší kaštieľ. Slnko sa už znižovalo, poriadne sa schladilo, no nám zima nebola ani najmenej. Desať až dvanásťstupňové stúpanie serpentínami po kopcoch za Uhercami nás zahrialo dostatočne. Blankytná obloha prepožičala krajine dostatok pestrosti a života na to, aby aj bezfarebné lesy vyzerali pôvabne. Cyklomapa nás poslala na odbočku so zákazom vjazdu pre autá,  kde sme sa konečne dočkali klesania. Pustou, tichou horou sme leteli nadol tak rýchlo, ako to len bolo príjemné. Dolinou Hostianskeho potoka sme prefrngli okolo horárne v Koborne, Skýcovského mlyna a vrátili sme sa späť do Topoľčianok.

 

Začiatočnícky – nielen pre začiatočníkov

Na rozbehnutie novej sezóny sme si vybrali okruh, ktorý si v našich spomienkach spájame s termínom „začiatočnícky“. Niežeby boli terén, či jeho dĺžka také nenáročné, práve naopak. Začiatočníckym je pre nás z prostého dôvodu, túto trasu sme absolvovali raz – dva razy ročne v časoch, keď sme ako cykloturisti boli púhymi zelenáčmi. Tu sme sa, zoznamovali s niekoľkokilometrovými stúpaniami, odmeňovali sa nevídane dlhočiznými zjazdmi, tlačili do pedálov zopár hodín v kuse a hlavne – budovali si závislosť na spoznávaní sveta zo sedla bicykla. Vďaka všetkým krásam, ktoré sú tu tak pekne na hromádke, sme si cykloturistiku osudovo zamilovali.

 

Praktické informácie

 

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 8, Pohronie

 

Ubytovanie:

  • autokemping Jelenec (smer Nitra)
  • vodná nádrž na Duchonke (smer Topoľčany)
  • vodná nádrž Veľké Uherce

 

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Hotel Národný dom, Topoľčianky
  • Predajňa bicyklov Velosprint, Nitra

 

Turistické informácie:

  • Turistická informačná kancelária Zlaté Moravce, Námestie Hrdinov
  • Turistická informačná kancelária Topoľčany, Mestský úrad
  • Zámok Topoľčianky

 

Web sites:

  • www.topolcianky.sk
  • www.zamok-topolcianky.sk
  • www.zitava.sk
  • www.regionnitra.sk
  • www.muzeum.sk
  • www.brodzany1.szm.com

 

Nezabudnite navštíviť:

  • Zámok, park, Národný žrebčín, múzeá, vinárske závody v Topoľčiankach
  • Zrúcanina Hrušov
  • Pomätník T.G.Masaryka
  • náučný chodník Vápenný vrch nad Skýcovom
  • Park a kaštieľ s Múzeom A.S. Puškina v Brodzanoch
  • Kaštieľ vo Veľkých Uherciach
  • Vodná nádrž vo Veľkých Uherciach

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 4/2010

Galéria všetkých fotografií

2 komentáre

  1. Priznám sa, novinky na vašej stránke mi chodia pravidelne, ale čítanie si nechávam na inokedy. Asi až na jar, kedy budem zase hľadať inšpiráciu. No na tieto Topoľčianky som bola veľmi zvedavá. Keďže poznám tú trasu, po ktorej ste išli, vzdávam vám hold. Ja sa do takých kopcov vôbec nepúšťam.

  2. Mimi, ďakujeme za reakciu aj za vzdaný hold 🙂 Sme radi, že našu stránku pravidelne registrujete a veríme, že na jar, keď sa k článkom vrátite, budú pre Vás tým správnym štartovacím výstrelom do novej cykloturistickej sezóny. Je toho naozaj nespočetne, čo sa dá na bicykli objaviť a spoznať. Sledujte nás ďalej, články budú naďalej pribúdať. A možno sa na nejakom cyklovýlete aj stretneme… Ja sa už teraz teším!

Napíšte komentár