Po stopách zlatokopov v okolí Banskej Štiavnice

Napísal(a) okt 31, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Štiavnické vrchy, Pohronie | 0 komentárov

Po stopách zlatokopov v okolí Banskej Štiavnice

Hľadači pokladov, ktorí v dávnych vekoch zakladali na skalnatých svahoch nehostinnej krajiny Štiavnických vrchov mesto Banská Štiavnica, iste netušili, aký skvost tým odovzdajú ďalším generáciám. A už vôbec nemysleli na cykloturistov, ktorí teraz musia za každou zaujímavosťou šliapať do poriadneho kopca. Im šlo o dolovanie zlata a striebra v podzemí týchto hôr a toho tam bolo neúrekom. Banská Štiavnica vydávala z útrob svojej zeme štedrými priehrštiami. Rozdávala, kým mala, aby nakoniec ostala bohatá len na históriu a spomienky. To, že jej bola udelená výsada figurovať v Zozname svetového dedičstva UNESCO, je za to správnou satisfakciou. A nápad vybrať sa sem na bicykloch objavovať pozoruhodnosti mesta i jeho okolia, je skutočne výborný.

Popis trasy:

Banská Štiavnica – Banská Belá – Sklená – Sklené Teplice – Hliník nad Hronom – Bzenica – Vyhne – Vindištajtňa – Banská Štiavnica 

Ulicami Banskej Štiavnice sa potúlame trošku dlhšie. Stojí to za to. A bicykle pritom oddychovať vôbec nebudú, lebo mesto je postavené v členitom teréne. Urobíme aj pekný vyše sedemdesiat kilometrov dlhý okruh v Štiavnických vrchov. Na to, že sme v horách, máme k dispozícii pomerne dosť asfaltových ciest a takmer každá z nich je cyklomapou odporúčaná ako cyklocesta. Po kľukatých serpentínach štiavnických kopcov sa veľa áut nepremáva. Náš okruh nebude skúpy na prevýšenia, krásne výhľady na mesto, nespočetné vodné nádrže zvané tajchy a farebný pokoj.

Banskú Štiavnicu nájdete v juhozápadnej časti stredného Slovenska. Vedie sem niekoľko odbočiek z južného cestného ťahu spájajúceho Bratislavu s východným Slovenskom. Či už sa sem vydáte zo Žarnovice, Bzenice, Hliníka nad Hronom, či od Zvolena budete musieť prekonať úsek serpentín strmých ako nahor tak i nadol. Panoráma mesta je úchvatná, no môcť si ju vychutnať, t.j. opustiť jeho hranice, je pre cyklistu drina. Kamkoľvek (až na jednu výnimku – smer sv. Anton) sa odtiaľto vyberiete, bude to makačka do kopca. Preto ešte skôr ako ponamáhame prehadzovačky, poďme načúvať dychu svedkov minulosti Banskej Štiavnice.

 

Jašterice z Banskej Štiavnice

Raz pri paši kôz na kamenistých strminách tunajších hôr si pastier všimol na slnku sa ligotať dve jašteričky. Jedna žiarila striebrom, druhá zlatom. Rozbehol sa za nimi, odvalil kameň, pod ktorý sa ukryli a tu ho omráčil jas striebornej a zlatej rudy. Takto bolo podľa povesti odhalené bohatstvo banskoštiavnického podzemia.  A potom sa sem začali valiť šíky zlatokopov, ktorí začali budovať mesto v teréne, ktoré keď človek nemusí, radšej neosídľuje. A dve jašteričky sa natrvalo dostali do erbu mesta Banská Štiavnica.

V období stredoveku bola Štiavnica najvýznamnejším banským mestom v strednej Európe. K jeho osobitostiam patrilo, že banské prevádzky vznikali priamo v obytnej časti mesta. V podzemných priestoroch mnohých budov sa nachádzajú vstupy napojené priamo na banícke štôlne. Historickému centru dominuje Trojičné námestie s morovým stĺpom. Z obdobia ohrozenia tureckými vpádmi pochádza systém opevnenia, ktorého súčasťou je Starý a Nový Zámok a Piagrská brána. Výrazným objektom je banská budova Klopačka. V jej veži bolo umiestnené zariadenie, ktorým sa zvolávali baníci do práce, vyhlasoval sa poplach pri nešťastí v bani, pri živelnej pohrome, jej zvuk vítal vzácne návštevy. Každá udalosť mala osobitný rytmus klopania. Podstatnú úlohu zohrala Banícka akadémia, ktorá je považovaná za prvú vysokú školu technického charakteru vo svete. Bola zriadená na pokyn Márie Terézie v roku 1762 a fungovala vyše stopäťdesiat rokov. Štiavnici dominuje okrem zámkov aj komplex kalvárie, ktorá priam svieti z kopca nad mestom. Za zmienku stojí i miestna botanická záhrada s obrovskými jedincami sekvojovca mamutieho. Nasýtení poznaním a ohúrení videným teraz vysadnime na bicykel a zaprime sa do pedálov. Vydávame sa na sever – smer Banská Belá.

 

Tajchy v okolí Banskej Štiavnice

no images were found

8-9% pohodovým stúpaním opúšťame mesto. Ešte dlho máme na dohľad banskoštiavnickú Kalváriu, ktorá akoby dávala pozor, či to neflákame. Mesto sa kúpe v zeleni s chumáčikmi zakvitnutých ovocných stromov. Asi po dvoch kilometroch sme na kopci a zjazdom sa púšťame dolu na Podhorie. Pre okolie Banskej Štiavnice je typické, že sa tu nachádza veľmi veľa vodných nádrží či nádržiek zvaných tajchy. Niekedy jazda pripadá ako slalom medzi nimi. Tajchy boli umelo vytvorené za účelom odčerpávania vody zo zatopených baní. Pomocou zariadení, ktoré získavali energiu z vody tajchov sa podarilo vyčerpať vodu z baní, ktorým hrozilo zatvorenie. Ťažba v nich potom bola obnovená a mohla prenikať do čoraz väčších hlbín. Tajchov sa v tunajších kopcoch skrýva viac než šeťdesiat. Skrýva je správny výraz. Často prekvapia znenazdania za zákrutou, blysnú sa odrazom hladiny medzi vetvami stromov alebo v hĺbke pod cestou.  Pri šliapaní nahor to celkom osvieži. A vo veľa z nich sa dá i okúpať, takže osvieženie v lete nemusí byť iba  fiktívne. Po krátkom zjazde pôjdeme do kopca znova (približne tri kilometre) až k odbočke na dedinu Teplá.

 

Nepriehľadné Sklené Teplice

Teraz nás čaká 14km úsek stále z kopca. Cestu lemujú z času na čas zakvitnuté stromy, a tak si jazdu vychutnávame o to viac. Sprievodcu nám robí potok Teplá, ktorý nás dovedie do kúpeľného mesta Sklené Teplice. Nedajte sa mýliť ich názvom, určite ich neprehliadnete. So sklom majú spoločné iba to, že sa tu kedysi vyrábalo. V kúpeľoch sa dá v letných aj zimných mesiacoch zaplávať na termálnom kúpalisku. Je tu tiež rozsiahly lesopark ideálny na odpočinok. Prestávku si však možno odložiť aj na neskôr. Asi dva kilometre za Teplicami je koliba s príjemným posedením a fantastickou kuchyňou. Po pravej ruke sa dvíhajú lesnaté svahy, z ktorých vytŕčajú strmé Kapitulské bralá. Okrem nich sa kúsok pred Hliníkom nad Hronom v lesoch nachádza prírodná rezervácia Szabóová skala. Tu budeme musieť z vedľajšej cesty odbočiť na hlavnú a prejsť po nej štyri kilometre do Bzenice.

 

Nie sú Vyhne ako vyhne

V Bzenici odbočujeme vľavo na pokojnejšiu komunikáciu smerom na Vyhne. Po dlhej etape ustavičného klesania nastupuje stúpanie. Prvých päť kilometrov je prevýšenie jemné. V dedine sa priostrí, ale nie príliš. Horúco nám zatiaľ byť nemusí. Vyhne sa hadia Vyhnianskou dolinou v povodí potoka. Sú starou baníckou, pivovarníckou, železiarskou i kúpeľnou obcou. Železnú rudu tu vraj ťažili už barbarskí Kelti pred naším letopočtom. Nájdete tu termálne kúpalisko, novovybudovaný aquapark, niekoľko hotelov, chát a kemping. Nad dedinou sa nachádzajú prírodné výtvory ako Kamenné more a Vyhniansky travertín.. Uberáme sa von z dediny a asi po troch kilometroch sa doposiaľ „o.k.“ stúpanie sa zmení „k.o.“ stúpanie. Zlomí sa vo Vindištajtni (na ktorej mene si možno veľmi ľahko polámať jazyk). Nasledujúcich päť kilometrov do priesmyku Červená studňa nám bude teplejšie než v naozajstných vyhniach.

 

Štiavnica na obzore

Počas jazdy do sedla prechádzame okolo pekného tajchu Štiavnické jazero. Kúpanie v ňom nie je dovolené, ale je tu skutočne krásne. Dokiaľ máme jazero na očiach, na mysli máme skôr obdiv voči tunajšej prírode a nie túžbu byť už konečne hore. Z najvyššieho bodu sa nám výhľad na Banskú Štiavnicu neotvorí. Počas prudkého zjazdu späť do mesta však budeme mať dosť času i príležitostí vpísať si jeho nezameniteľnú siluetu do pamäte. Sem-tam musíme hodiť očko i na tachometer, aby sme náhodou neprekročili predpísanú päťdesiatkovú rýchlosť. Rútime sa z poriadneho kopca, takže to vôbec nie je umenie

 

Čo neobísť v Banskej Štiavnici

Keď už sme v Banskej Štiavnici, nemalo by našej pozornosti ujsť zopár ďalších zaujímavých miest. Jedným z nich je Banské múzeum v prírode, kúsok za mestom smerom na Štiavnické Bane. Múzeum prezentuje mnohé technické pamiatky a staré banícke zariadenia. Unikátnou je možnosť absolvovať prehliadku niektorej zo starých štôlní. Vyfasujete prilbu s baterkou, banícky plášť a gumáky a hor sa do bane! Na múzeum upozorňuje plochý maskot – figurína baníka v dobovom oblečení pri ceste. Na päť kilometrovej zachádzke z Banskej Štiavnice smerom na Banský Studenec za návštevu stojí Arborétum Kysihýbel a tiež malebné Studenské jazero, okolo ktorého sa rozprestiera rekreačná oblasť.

A keby sa vám stále málilo architektonických skvostov, zájdite si do blízkeho sv. Antona. V tejto obci stojí barokový kaštieľ s expozíciou poľovníckych trofejí, s pôsobivo zdobeným interiérom a velikánskym parkom.

Tu svoju pozvánku na cyklovýlet do Banskej Štiavnice a jej okolia ukončím. Som presvedčená, že akokoľvek lačná po poznaní, krásach prírody, histórii i pohybe by bola duša cykloturistu, po prejdení odporúčaného okruhu by mala na istý čas pocítiť zasýtenie.

 

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 7-8/2007

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár