Pookrejte na tele i duši v okolí Piešťan

Napísal(a) nov 22, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Považie, Biele Karpaty | 1 komentár

Pookrejte na tele i duši v okolí Piešťan

Keď sme sa na sklonku minulej cykloturistickej sezóny rozhodovali, kam vyraziť, napadol nás okruh spájajúci dedinku Radošina a najznámejšie slovenské kúpele Piešťany. Dve miesta, ktoré sú pre nás synonymami uzdravovania. V piešťanských kúpeľoch sa od nepamäti lieči telo a z Radošiny pochádza divadelný súbor, ktorý svojou tvorbou a špecifickým druhom humoru už niekoľko desaťročí oblažuje duše divákov. Zvyčajne si vyjdeme na trasu v okolí Piešťan na jar, keď sa chceme po zime riadne naštartovať. Tentokrát nám tu do nostalgie zahalená jeseň ponúkla ideálnu bodku za ďalším cyklistickým rokom.

Popis trasy:

Radošina – Teplička – Koplotovce – Sokolovce – Sĺňava – Piešťany – Moravany nad Váhom – Piešťany – Banka – Čertova Pec – Radošina

Okruh začíname v dedinke Radošina, ktorá sa nachádza uprostred trojuholníka miest Piešťany, Hlohovec, Topoľčany. Absolvovať sa dá kľudne aj z Piešťan či Hlohovca, ktoré sú dostupné z diaľnice vedúcej od Bratislavy smerom na Trenčín. Ak by ste chceli ísť v našich šľapajach, zoberte si radšej mapu. Radošinu by ste bez nej hľadali zložito.

Mám rada, keď sa na túto trasu vyberieme bicyklami skoro ráno priamo z Nitry. Biela veža kostola Radošiny sa z diaľky blýska a až sem je to v podstate po rovine. Jazdu môže znepríjemniť akurát vietor, ktorý sa vie na nížinách rozbehnúť do prvoligovej sily. V jesenný deň, kedy sme na túru vyrazili, sme si povedali, že 90km na okruh z Nitry by bolo priveľa. Skrátili sme ich na príjemných a pri tom slušne kondičných 50km.

 

Radošina a jej Radošinské Naivné Divadlo

Dedinka Radošina leží na úpätí pohoria Považský Inovec. Smerom na Piešťany sa tu cesta dvíha do tiahleho, päť kilometrov dlhého a serpentínového stúpania, ktoré končí v sedle Havran. Odtiaľ sa možno spustiť cez obec Banka až do Piešťan. My sme sa rozhodli, že sa do Piešťan vydáme inou cestou, typickou svojim húsenkovým charakterom. Prvých pätnásť kilometrov budeme striedavo makať do kopca (8-14%) a vzápätí sa strmhlav rútiť nadol.

Ešte predtým, však venujme pár slov Radošine. Človeku, ktorý sa nikdy nestretol s fenoménom Radošinského naivného divadla (RND) sa môže stať, že ňou prefrngne bez známky husej kože či pocitu hrdosti, že práve odtiaľto vzišlo toľko múdrosti, nezameniteľného humoru a hlbokých odkazov. To, čím je pre Čechov divadlo Semafor, tým je pre Slovákov Radošinské naivné divadlo. Jeho ústrednou postavou je radošinský rodák pán Stanislav Štepka, no z Radošiny pochádza i veľa ďalších umelcov pôsobiacich v RND. Možno i českému čitateľovi niečo povedia tituly ako Jánošík, Človečina, Ženské oddelenie, či nedávno uvedený Generál. Každá ich nová hra je pre nás výzvou a kultúrnym cieľom. Stála scéna RND je už dlhé roky v Bratislave, no duch a korene zostali v Radošine.

V dedine sa tiež rozkladá pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia obklopený parkom. Posledným za zmienku stojacim pojmom spájajúcim sa s Radošinou je ich legendárne víno Radošinský Klevner. O ňom si ešte povieme, ale až v posledných riadkoch, keď nám v nohách bude brnieť celý cyklookruh a dúšok osvieženia si zaslúžime.

 

Cyklistika v okolí Radošiny

Z Radošiny sa uberáme na juhozápad smerom na Hlohovec. Zhruba v dvojkilometrových intervaloch sú na nej porozkladané dedinky, do ktorých treba vždy prekonať nejaký krátky, za to riadne strmý kopec. Cesta vedie pomedzi zorané role hnedej farby. Háje pretínajúce polia spestrujú zemitú farbu odtieňmi jesenných listov, ktoré stromy ešte nestihli stratiť. Na jar, keď svieže polia zdobia zakvitnuté koruny, je to oku lahodnejšia cyklistika. No a začiatkom leta snáď úplne najlepšia – s čerešňovou príchuťou. Okruh síce vďaka prestávkam pod obťažkanými haluzami trvá dlhšie, ale energia z fruktózy roztáča motory cyklistu na plné otáčky bez mimoriadnej námahy. Profil trasy pripomínajúci sínus – kosínus si vtedy nestíhame ani uvedomiť. Ani teraz neprekáža, aspoň sa zahrejeme.

V dedine Teplička sa zastavujeme pri ukážke historického hasičského vozu a z mapy sa dozvedáme, že v nasledujúcej dedine Koplotovce vyviera sírno-sádrový prameň a nachádza sa tu kaštieľ s mohutnými hradbami. V Koplotovciach sa charakter jazdy  mení z húsenkovej na plochú. Dostávame sa do údolia Váhu a pätnásť kilometrov do Piešťan pôjdeme po rovine.

 

Sĺňava – vtáčí a rekreačný raj

Z vedľajšej cesty sme sa napojili na trošku frekventovanejšiu komunikáciu, no pre cyklistov nie je nepríjemná či nebezpečná. Drvivá premávka sa odohráva na paralelne idúcej diaľnici. Tok Váhu vo veľkých zákrutách plynie po našej ľavej ruke a dovedie nás až do Piešťan. Miestami jeho koryto vidíme, miestami sa vzďaľuje. Riadime sa radou dobrého kamoša, ktorý nás navigoval do dedinky Sokolovce, kde vraj stojí taký unikátny kaštieľ, že v ňom budeme chcieť ostať. Kaštieľ sme našli a odhalili dôvod jeho neodolateľnosti: sídli tu psychiatrická liečebňa. Fór vyšiel!

Z hlavnej cesty odbočujeme vľavo k Váhu, kde sa rozprestiera najväčšia vodná nádrž širšieho okolia Piešťan – Sĺňava. V ročnom období, kedy sme sem prišli, pôsobí pusto a šedivo. Od neskorej jari do skorej jesene tu však panuje čulý turistický ruch. Na oboch brehoch sa nachádzajú kempingy a rekreačné zariadenia. Koncom prázdnin sa vždy koná veľký hudobný festival a aj počas leta nie je núdza o rôzne atrakcie a podujatia. Sĺňava je rajom nielen pre dovolenkárov, športovcov, ale aj pre vtáky. Vyskytujú sa tu zriedkavé druhy vodného vtáctva, preto bola nádrž vyhlásená za chránené územie. Operencom sa páči aj na Váhu, hlavne na úsekoch, kde má rieka prirodzený tok s ostrovčekmi, plytčinami a porastami na brehoch. Popri Váhu sa dostávame za brány Piešťan a naša cyklistika na pár chvíľ a kilometrov úplne zmení prostredie i ráz.

 

Piešťany – domov Barlolámača

S Piešťanmi sa u mňa spájajú spomienky ešte z detstva. Pamätám sa, ako sme v nemom úžase sledovali zahalené arabské ženy, počerných pánov s turbanmi na hlavách a cítili sme sa viac než exoticky. Už v bývalom Československu boli Piešťany najvyhľadávanejším a najznámejším kúpeľným mestom na liečenie pohybového ústrojenstva. Hrnuli sa sem zástupy pacientov zo všetkých kútov sveta. Ázijskí šejkovia ich mali zvlášť v obľube, alebo aspoň svojim zjavom najviac udierali do očí. Tradícia kúpeľníctva v Piešťanoch siaha do konca 17. storočia. Začiatkom 19. storočia boli vybudované prvé murované kúpeľné budovy a koncom toho istého storočia vzniká symbol mesta tzv. barlolámač. Čierna socha muža lámajúceho na kolene barlu stojí na začiatku Kolonádneho mosta, ktorý spája centrum mesta s Kúpeľným ostrovom. Mám rada starý vtip, podľa ktorého vraj tento chlapík zlomil svoju barlu a vykríkol: „Počujem!“ Medzi excelentných návštevníkov Piešťan patrili cisár František Jozef s manželkou Sisi, bulharský cár Ferdinand I., nemecký cisár Wilhelm II., maharadžovia z Indie a Malajzie, prezidenti a diplomati z najrozličnejších štátov sveta. Spomedzi umelcov možno spomenúť maliara a tvorcu plagátov Alfonza Muchu. Cykloturistom neodporúčam návštevu tohto mesta z dôvodu, že by podľa mňa tak zúfalo potrebovali procedúry v bahne a v horúcej vode. Piešťany sú jednoducho podmanivé, fotogenické a atmosférou jedinečné miesto.

Hlavne Kúpeľný ostrov je skutočne malebným kútikom. Nachádza sa tu množstvo hotelov, komplexov a kúpeľných budov. Francúzske záhrady, parky, jazierka so zlatými rybkami, množstvo zelene, liečivých studničiek, ľudí, ktorí sa nikam neponáhľajú. A na Váhu plávajú labute, škriekajú čajky a cyklisti posedávajú na lavičke a týmto všetkým sa kochajú…

 

Čertova pec a čertovsky dobré víno

Z Kúpeľného ostrova sa dá popri Váhu dostať do obce Moravany nad Váhom. V miernom stúpaní sa pred nami objaví krásny kaštieľ. Prezrieme si jeho okolie a vydávame sa nazad, neodbočíme však k Váhu, ale pokračujeme smerom na obec Banka, kde sa začína dlhé stúpanie do sedla Havran. Popasujeme sa s prevýšením 12% miestami až 14%. Serpentínami sa šplháme vyššie a vyššie a banujeme, že je už pokročilá jeseň. Polia a lúky pôsobia ponuro, stromy sú už takmer holé. Ponáhľame sa do sedla, kde sa trochu pomotáme po lesných cestičkách. Do ticha sa ozýva len šuchot lístia spopod kolies našich bicyklov. Vydýchaní a teplo oblečení sa spúšťame smerom na Radošinu, kde sa náš okruh uzavrie. Po ceste nás čaká ešte jedna zastávka. Odbočka na stredisko Čertova pec je cestou nielen k reštaurácii, ale aj k jaskyni pračloveka. Je to údajne najstaršie známe jaskynné osídlenie na Slovensku. Jaskyňa leží pol kilometra od motorestu a vyzerá ako tunel prevŕtaný do vápenca. Neandertálec sa tu vraj potuloval už 8000 rokov pred n.l.. Takú dávnu dobu si sotva možno predstaviť. Okrem Čertovej pece sa však tešíme na posledný čertovsky dobrý bod dnešného výletu – Radošinský Klevner. Radošina je známa svojim vinohradníckym majstrovstvom a práve Klevner je cenený zo všetkých vín najviac. Legendárnym bol najmä ročník 1947, ktorý sa údajne dostal aj na svadobný stôl anglickej kráľovnej Alžbety II. (tak o tom presvedčivo hovorí jedna z hier RND). My zdegustujeme ročník 2006 a vôbec nie je zlý. Aj vy, ak sa sem dostanete, ochutnajte Klevner a pripite si na množstvo vydarených cyklovýletov po Slovensku.

Praktické informácie:

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 6, Záhorie a Považie

 

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autocamping Sĺňava II.,
  • Camping Lodenica,
  • Chatky a apartmány pri kúpalisku Sĺňava

 

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Hotel Máj,
  • penzióny Zachej, Bodona, Solid

 

Turistické informácie:

  • Piešťanské informačné centrum, Pribinova ul. 2
  • V Piešťanoch v strede Winterovej ulice oproti Výstavnej sieni v Starej lekárni máte možnosť využívať Internetové informačné terminály pre rýchlejší a ľahší prístup k informáciám.

 

Web sites:

 

Nezabudnite navštíviť:

  • Kúpeľný ostrov v Piešťanoch
  • Promenádny kúpeľný most v Piešťanoch
  • Kúpalisko Eva
  • Vodná nádrž Sĺňava
  • Obec Radošina
  • Jaskyňa Čertova Pec
  • Motorest Čertova Pec
  • Reštaurácia Lodenica, Koliba Pltník, koliba „U Samuela“

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 4/2008

Galéria všetkých fotografií

Jeden komentár

Napíšte komentár