Cykloturistika malokarpatským krajom gurmánov a vinárov

Napísal(a) okt 14, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Malé Karpaty | 0 komentárov

Cykloturistika malokarpatským krajom gurmánov a vinárov

Cykloturistika sa väčšinou spája s poznávaním krás prírody, kultúry, histórie či budovaním kondície a preverovaním fyzických síl. Niekedy však padne vhod, ak sú zámery a ciele cyklovýletov spojené i so zážitkami z iného súdka, napríklad vínneho alebo kulinárskeho. Práve takéto míľniky bude mať i okruh, ktorý priblížime v nasledujúcich riadkoch. Do oblasti malokarpatských vinohradov  v okolí Pezinka sme sa vybrali v čase najpríhodnejšom – na jeseň, kedy sú plody práce vinárov najšťavnatejšie a vôňa burčiaku sa miesi s neodolateľnou vôňou pečenej husaciny a lokší. Naštartujme bicykle a chuťové poháriky a zaželajme si nielen šťastnú cestu, ale aj dobrú chuť a na zdravie!

Popis trasy:

Svätý Jur – Tri Bresty – Limbach – Pezinok – Viničné – Slovenský Grob – Chorvátsky Grob – Bernolákovo – Slovenský Grob – Svätý Jur

Svätý Jur

Svätý Jur je mestečko ležiace na severovýchod od Bratislavy. Dostať sa sem dá jednak priamo z Bratislavy (smer Rača, Pezinok), Senca (smer Pezinok), alebo zo Záhoria od Stupavy či Lozorna. Na prvý pohľad sa zdá, že Svätý Jur je akési predmestie Bratislavy, no nie je tomu tak. Je to samostatné mesto s bohatou históriou a mnohými krásnymi zákutiami. Mesto bolo obohnané opevnením, z ktorého sa zachovali už len malé bránky vedúce do vinohradov, štyri bašty so strieľňami  a niekoľko zvyškov starých bášt bez strieľní. Kúsok od centra s pekne upraveným námestím sme našli budovu prvej konskej železnice v Uhorsku, zaujímavú drevenú zvonicu a romantické zákutie s historickou studňou v tieni ihličnanov. Najosobitejší nám ale pripadal pohľad z brány v hradbách smerom na vinohrady farbiace sa jesennými tónmi. Toto je typický obrázok malokarpatských viníc. Prv, ako sa vydáme po vínnej ceste, sa však ponoríme do lesov Malých Karpát.

Limbach – malokarpatské Beverly Hills

Zo Svätého Jura stúpame do kopca smerom na zrúcaninu Neštich. Turisticky vyznačená trasa tvorí spojnicu cyklotrás na Záhorí a v podhorí Malých Karpát. Každoročne na sklonku letných prázdnin sa tu zvykne konať bratislavská cyklistická časovka Neštich – Javorník. Štart je pri horárni Neštich nad Svätým Jurom a cieľ pri meteorologickom radare na Malom Javorníku. Míňame horáreň Neštich a cestou na hrebeň Malých Karpát sa pasujeme s prevýšením 8-9%. Okolo nás sú lesy, spomedzi ktorých kde-tu vykukne obrázok vinohradov rozprestierajúcich sa kam oko dovidí. V mieste zvanom Tri Bresty sa napája žltou značená cyklotrasa smerom na Pezinok, po  ktorej budeme pokračovať. Cesta vedie malebným listnatým lesom. Vychutnávame si jazdu z kopca najskôr po penetrovanej ceste neskôr po asfaltke vyúsťujúcej do chatovej oblasti Limbach. Limbach je známou vinohradníckou obcou, no zároveň akýmsi slovenským Beverly Hills. Vzhľad viliek a chatiek spolu s ich upraveným okolím dávajú tušiť, že obyvateľmi tejto lokality nebudú bežní smrteľníci. Uprostred dediny sa rozkladá park s maketami zvonice, vodného mlyna a záplavou kvetov. Vládne tu pokoj, akási vznešená atmosféra. Dobre sa v nej bicykluje, kochá, no keďže si nechceme pripadať ako zvedaví „čumilovia“, príliš sa tu medzi domami nemotáme. Nedozerné vinohrady nás sprevádzajú celou cestou z Limbachu až do Pezinka, v ktorom končí žltá trasa i klesanie.

Pezinok – mesto naložené vo víne

Vchádzame do Pezinka. Cestou do centra objavujeme zvyšky hradieb, za ktorými leží rozľahlý park. V centre mesta sa nachádza budova starej radnice s námestím a mariánskym stĺpom, zámok, viacero renesančných meštianskych domov a kostolov. Objekty sú chvályhodne zrekonštruované, celkovo Pezinok pôsobí veľmi fotogenicky a čisto. Drevený vyrezávaný lis umiestnený uprostred trávnatej plochy naznačuje,  že vinárstvo a vinohradníctvo je tu cenené skôr ako umenie, než remeslo. Jeho tradícia sa v Pezinku píše už od trinásteho storočia a z tohto obdobia pochádzajú aj prvé zmienky o oberačkových slávnostiach. Zvláštnosťou Pezinka je, že vo väčšine renesančných pezinských domov sú pivnice a niekedy aj celý podzemný priestor upravené na výrobu vína. Navonok stavby pôsobia meštiansky, no ich hlavné využitie predsa len súviselo s vinohradníckym remeslom, pardón – umením. Dlhšiu prestávku si robíme v parku pri zámku. Jasný jesenný deň si okrem cyklistov, ktorých sme tu zopár stretli, užívajú aj detváky naháňajúce sa po chodníkoch a rodinky na vychádzkach. Veľa z Pezinka sme už videli, ale to najpodstatnejšie si nechávame na záver.

Malokarpatská vínna cesta

Pezinok je súčasťou turistického projektu Malokarpatská vínna cesta, ktorý spája mestá a obce Malokarpatského regiónu s vinárskou a vinohradníckou tradíciou. Mestá lákajú návštevníkov programom tzv. vínneho turizmu: ochutnávkami vína a gastronomických špecialít, Vínnymi trhmi v apríli, Vinobraním v septembri, Svätomartinským požehnaním mladého vína a Dňom otvorených pivníc v novembri. Žiadnemu cykloturistovi by nemala ujsť návšteva Malokarpatského vinárskeho múzea a degustácia zlatistých mokov v niektorej z vyhlásených vinární, ktorých je v meste až päťdesiat. Počas potuliek uličkami sa nevieme rozhodnúť, v ktorom podniku zakotvíme. Podmienkou je, pochopiteľne, terasa s prístupom pre bicykle. Jednu útulnú viechu nájdeme a pohárik vína sa snažíme vychutnať ako správni znalci. Nakoľko však pred sebou máme ešte nejaký ten kilometer, s konzumáciou to nepreháňame. Radšej si odtiaľto odnesieme suvenír v podobe fľaše s jednou z najtypickejších odrôd. Rozhodujeme sa medzi Rizlingom vlašským, Müller Thurgau, Veltínskym a Silvánskym zeleným. Ťažká voľba… Škoda, že preprava na bicykloch je dosť riskantná, inak by sme asi kúpili po fľaške z každého. Takto aspoň máme motiváciu vrátiť sa sem aspoň štyrikrát a zakaždým odísť s inou odrodou.

Slovenský Grob a Chorvátsky Grob

S optikou priostrenou pohárom kvalitného moku sa z Pezinka vydávame smerom na obec Viničné. Tri kilometre sme nútení ísť po dosť frekventovanej ceste, ale ideme po rovine s vetrom v chrbte, takže tých pár minút sa dá vydržať. Vo Viničnom odbočujeme vpravo na dedinu Slovenský Grob, za ktorým nasleduje Grob Chorvátsky. Ak by chcel niekto overiť fungovanie Pavlovovho reflexu u gurmána, kľudne by mohol na experiment použiť jeden z názvov spomínaných dedín. Dám ruku do ohňa, že testovaný jedinec by nestíhal pregĺgať sliny. Snáď každý milovník dobrého jedla (česť vegetariánskym výnimkám) na Slovensku vie, že od leta do neskorej jesene sa z dvorov v týchto dedinách šíri omamná aróma pečenej husaciny, zemiakových lokší a všetkého, čo k tomu neodmysliteľne patrí. Reštaurácie tu vznikali priamo z obývačiek miestnych chovateľov husí a kačíc. V počiatkoch totiž vítali svojich hostí tu. Až neskôr zriadili osobitné miestnosti pre pohostenie a v nich ponúkali výborné mäso, pečienku, lokše s husacou masťou, burčiak a malokarpatské víno. Pripravenie takej husaciny je tiež hotový kumšt. Používajú sa na to špeciálne misy, pece, husi musia byť precízne vybrané od najlepších chovateľov z južného Slovenska. No hotová veda. Počas husacích hodov je veľakrát potrebné si v reštauráciách miesto vopred rezervovať, lebo by sa kľudne mohlo stať, že sa na vás nedostane. Ročne sem priemerne príde až päťdesiattisíc návštevníkov. V niektorých podnikoch majú dokonca celú dokumentáciu o tom, ktoré celebrity a známe osobnosti u nich hodovali.

Ozdoby Bernolákova

Z Chorvátskeho Grobu sa skôr kotúľame, ako bicyklujeme do Bernolákova. Na túto zachádzku nás vylákala príležitosť uvidieť jeden z najkrajších barokových kaštieľov na Slovensku, okolo ktorého sa rozprestiera park a golfové ihrisko. Škoda, že kaštieľ je práve v rekonštrukcii. Keď nadobudne svoju pôvodnú krásu, stane sa skutočnou ozdobou golfového areálu. Pre skromných cykloturistov našej kategórie bola už husacia hostina dosť prepychová záležitosť. Partička smotánkovitého golfu by už bola prisilná  káva. Po okolí kaštieľa sa len porozhliadneme a obraciame bicykle späť na Slovenský Grob. Rýchlou jazdou po rovine sa vrátime do Svätého Jura.

Rozbicyklovaní, nasýtení, opojení

Okruh, ktorí sme absolvovali, nepatril medzi dlhokánske. Slabých štyridsaťpäť kilometrov (z toho dve tretiny po rovine) je nám inokedy dobrých na akurátne rozbicyklovanie. V absolvovanej vzdialenosti sme tento raz svoj rekord určite nepokorili. No skóre prijaté verzus spálené kalórie sme mali iste vyššie ako zvyčajne. A okrem štedrosti v tomto ohľade bola prejdená trasa skutočne veľkorysá v množstve prírodných krás, kultúrnych i historických pamiatok, ktoré sme na nej vzhliadli. Zodpovedne môžeme prehlásiť, že ten, kto sa nechá zlákať na potulky malokarpatským krajom v okolí Pezinka (ideálne koncom leta a v jeseni), odtiaľto odíde príjemne nasýtený a opojený – a to nielen po stránke duševnej ale i fyzickej.

Praktické informácie

 

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa č.7, Bratislava Podunajsko, 1:100.000

 

Ubytovanie:

Kempingy:

  • najbližšie kempingy sú v Bratislave na Zlatých Pieskoch a v Senci pri Slnečných    jazerách

 

Odporúčaná požičovňa bicyklov:

  • Mestské informačné centrum v Pezinku

 

Turistické informácie:

  • Informačné turistické centrum Svätý Jur, Prostredná 64

 

Web sites:

  • www.pezinok.sk
  • www.svatyjur.sk
  • www.limbach.sk
  • www.mvc.sk
  • www.slovensky-grob.sk
  • www.skonline.sk

 

Nezabudnite navštíviť:

  • brány do vinohradov vo Svätom Jure,
  • Malokarpatské vinárske múzeum v Pezinku
  • centrum Pezinka s pamätihodnosťami ako zámok, radnica, hradby, park
  • ochutnávka malokarpatských vín v niektorej vinárni v Pezinku
  • husacie hody v Slovenskom alebo Chorvátskom Grobe

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 5/2008

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár