Silickou planinou na škrapové polia

Napísal(a) jún 25, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Gemer | 0 komentárov

Silickou planinou na škrapové polia

Slovenský kras sme pri predchádzajúcom putovaní spoznali ako kraj popretkávaný podzemnými jaskynami, zjazvený hlbokými priepastami, špikovaný a podmývaný zurciacimi vodami. Toto všetko sa dá nájst i na Silickej planine a na dôvažok sa tu nachádzajú i miesta zdobené vzácnymi krasovými útvarmi – škrapmi. Že neviete, co sú škrapy? Zakrúžte s nami nad trávnatou rozlahlou plánou a nájdete odpoved.

Popis trasy:

Plešivec – Ardovo – Dlhá Ves – Domica – Kecovo – Silická Brezová – Ardovo – Plešivec

Celé územie chránenej oblasti Slovenského krasu bolo kedysi mohutnou tabulou zvažujúcou sa na juh. Plynutím casu a vody sa vytvorili mohutné kanony, ktoré rozdelili krajinu na viaceré planiny. Jaskyne vznikli cinnostou podzemných vôd a krasovým zvetrávaním dostalo územie jedinecný výzor. Silická planina je najrozsiahlejšou plošinou Slovenského krasu a zasahuje na územie dvoch štátov: Slovenska a Madarska. Planina je velmi bohatá na rôzne prírodné útvary. Najvýznamnejšími z nich sú jaskyne Domica a Gombasecká, nachádza sa tu množstvo menších jaskýn, priepastí, vývrtov a už spomínaných, carodejnícky znejúcich škrapov. Naše cesty po planine povedú z dediny Plešivec ležiacej len kúsocek od hraníc. V dedine stojí gotický kostol sv. Juraja so vzácnymi freskami zo štrnásteho storocia. Baroková zvonica vedla kostola bola pristavaná neskôr a plnila skôr úlohu mestského opevnenia a mestskej brány.  Vo zvonici bývali velké zvony, ktoré však padli na oltár militantných zámerov – odliali z nich delá. Zachoval sa len najmenší, avšak najstarší zo zvonov, ktorého zvuk je vraj najcistejší. Na zaciatku nášho putovania teda zvoní zvonec, ktorý nás obrazne odštartuje a my sa vydávame na cestu.

Po hrane planiny

Z Plešivca sa vyberieme juhovýchodným smerom na Ardovo. Cesta naberá prudký sklon, a tak si môžeme hned v úvode dokázat, že sme na nu pripravení. Výjazd je krátky a strmý.  Rovnaký je aj zjazd z vrcholu štíhlej sínusoidy, ktorej sa profil terénu podobá. Kúsok za Ardovom sa povyše cesty skrýva Ardovská jaskyna. Je to jedna z menších jaskýn, ktoré deravia vnútro Silickej planiny. Pokracujeme jemným svahom nahor až do Domice. Plošina sa nám pocas jazdy jej okrajom ponúka v sýtej tmavozelenej úprave, ktorú vizážistka jesen sem-tam pofrkala machulkou svojej pestrej palety. Koruny listnatých stromov a kríky vytvárajú na náhornej krajine akoby koberec plný brmbolcov. Je tu pekne. Aj vdaka tomu, že motory áut len zriedka prerušia cas nášho kochania a plynulej jazdy. Šinieme sa k slovensko-madarskej hranici. Slovenský kras má svoje pokracovanie aj na druhej strane. I jaskyna Domica, ku ktorej sa práve blížime, je súcastou obrovského jaskynného systému, o ktorý sa delíme s Madarskom. Celý úsek z Ardova až do Domice o dlžke desat kilometrov je bez jedinej odbocky. Niet kam poblúdit. Len ocami sa dá blúdit od obzoru po obzor, až tam, kde sa pahorky zdajú byt zahalené modrou hmlou. Blížime sa k jednému z najväcších skvostov národného parku. Jaskyna Domica otvára svoju „tlamu“ …

Rozprávkovo v Domici

Biela budova predstavujúca vstup do Domice je abstraktným obrazom jej vnútorných klenieb a clenitých priestorov.  Ocenujeme pokus o toto zjednodušené, no pritom jednoznacné stvárnenie prírodného výtvoru. Domica je turisticky najnavštevovanejšou jaskynou v Slovenskom krase. Jej chápadlá siahajú hlboko a daleko, sú typické bohatou kvaplovou výzdobou, mohutnými sálami, dómami a kaskádovitými jazierkami. Zaujímavostou je podzemná plavba lodkou po toku riecky Styx. Pät kilometrov dlhá Domica predstavuje len štvrtinu z celkového podzemného kolosu, ktorého hlavnou súcastou je jaskyna Baradla v Madarsku. Domica poslúžila filmárom pri natácaní rozprávky Sol nad zlato. Vdaka nej ožil pre deti podzemný solný svet, v ktorom Maruška našla vykúpenie pre královstvo hynúce bez soli. Pri téme Sol nad zlato sa ešte pozdržíme. Obdalec areálu vstupnej budovy vyrástol akýsi náznak „Dobšinskylandu“, ktorého dominantou je otvorená obrovská kniha so stránkami popísanými práve touto rozprávkou od Pavla Dobšinského. Pero ponorené v atramente stojí v popredí zátišia s knihami a celý výjav pôsobí ako scéna z Gulliverových ciest. Akoby si Gulliver zabudol v krajine Liliputánov svoje písacie a cítacie pomôcky. Pre deti je tu k dispozícii aj minivlácik na kolesách. Po okriatí vo svete fantázie sa naladujeme na inú nôtu. Do popredia záujmu sa dostáva otázka: co sú to tie škrapy?

Strava kamenožrútov

V Slovenskom krase sa možno s termínom škrapové pole stretnút na troch miestach. Prvým z nich je práve Domica, druhým nedaleká dedina Kecovo a tretie pole sa rozkladá vo východnej casti krasu v blízkosti zrúcaniny Turnianskeho hradu. My si na našom okruhu pozrieme prvé dve z nich. Pri vstupe do jaskyne Domica sa na trávnatom priestore roztahuje lúka, z ktorej vycnieva nespocetne vela svetlosivých kamenov. Škrapy sú práve tieto skalky, ci skalné hrebene vystupujúce na povrch z vápencového podložia. Sú oddelené žliabkami vyleptanými do vápenca daždovou vodou. Okrem Domických škrapov sa o kus dalej pri obci Kecovo nachádza druhé škrapové pole. Kým k nemu dorazíme, musíme sa popasovat so strmým kopcom, ktorý nám stojí v ceste. Zjazd je o cosi dlhší ako stúpanie a na konci cesty nás caká Kecovské škrapové pole. To si získa všetky naše sympatie, pretože pri nom obaja nájdeme asociáciu s  kultovým Nekonecným príbehom. Kecovské škrapy nám pripomínajú obrovskú strán, na ktorej desiatovali kamenožrúti a z ich „svaciniek“ sa natrúsilo riadne vela omrviniek. Kamenné drobky vykúkajú spoza zožltnutých trsov a nechávajú sa trávou nielen obrastat, ale i prerastat. Na vzácnost tohto miesta upozornujú viaceré informacné tabule. Pri Kecovských škrapoch sme chvílu pobudli, obcerstvili sa a vydali po ceste dalej.

Koniec dobrý – všetko dobré

Za Kecovom asfaltka koncí a napriec planinou nás vedie lesný chodník. Terén sa dvíha vyššie a vyššie, miestami zosadáme z bicyklov a v pomalom tempe si užívame pohlad na upokojujúcu krasovú plán. Približne po štyroch kilometroch vchádzame do dediny Silická Brezová, kde sa napájame znova na asfaltovú komunikáciu. Táto nás vyvedie do Ardova a následne do východiskového bodu túry, do Plešivca. V Silickej Brezovej nás poteší odpocívadlo s prístreškom pri potoku. Tu si sadneme a naobedujeme sa. Niet sa kam ponáhlat, ved sme takmer na konci cesty a den zdaleka nekoncí. Podla mapy zistujeme, že sa budeme po zvyšok cesty viac viezt ako šliapat. Caká nás už len šest kilometrov zjazdu s krátkym výšlapovým prerušením zhruba v polovici záverecnej etapy.

Celý okruh sa odohrával na tichej ceste takmer bez premávky. Stretli sme zopár cyklistov, no verím, že keby sme tu neboli na zaciatku jesene, ale niekedy uprostred leta, cykloturistov by sa tu hemžilo podstatne viac. Terény, krásy prírody a intenzita dopravy Silickú planinu priam predurcujú na cykloturistiku.

Dalšie silické unikáty

Pocas prestávky skúmame mapu dôkladnejšie a hladáme, co iné zaujímavé máme v dosahu, kam by sa ešte oplatilo vydat. Bohatá na unikáty je spojnica medzi Plešivcom a Silickou Jablonicou. V blízkosti obce Silica sa nachádza jaskyna Silická ladnica. Prístup do jaskyne je možný jedine cez jej horný okraj, kde sa vdaka nahromadenému studenému vzduchu neustále drží lad. Jaskyna má ciastocne podobu priepasti a je najnižšie situovanou ladovou jaskynou v miernom klimatickom pásme. Pri Silici sa dá vzhliadnut aj Jaštericie jazierko. Jedná sa o povrchové jazero, ktoré vzniklo v mieste styku nepriepustných a priepustných hornín. Jeho existencia je závislá predovšetkým od množstva zrážok. Kedže don viac vody unikalo ako pritekalo, postupne sa zmenilo z jazera na mociar. Žije tu množstvo vodných a bahenných živocíchov a vzácne druhy hmyzu. Po ceste spät na Krásnu Hôrku sme sa ešte zastavili pri Gombaseckej jaskyni, ktorá je rovnako ako Domica a Silická ladnica v zozname UNESCO.  Pozornost v nej pritahujú unikátne tenké dvoj- až trojmetrové biele brcká kontrastujúce s cervenými povlakmi stien.

Na to, že sme v Slovenskom krase pobudli len zopár dní, podarilo sa nám z neho užit poriadne sústo. A podobne aj z Gemera, ktorý v našich cykloturistických plánoch figuroval nadpriemerne dlho. V prípade cyklotúry po Gemeri a Slovenskom krase sa nám potvrdila filozofia, že na všetko hodnotné a skutocne krásne sa oplatí pockat si.

Informacný blok

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska c.9, Gemer – Novohrad – Podpolanie

Doprava do Plešivca:

  • Autom:

Plešivec leží na hlavnom južnom cestnom tahu (E571) spájajúcom Bratislavu – Zvolen – Lucenec – Rožnavu – Košice. Nachádza sa medzi Rimavskou Sobotou a Rožnavou

  • Vlakom:

do Rožnavy idú priame železnicné spoje zo Zvolena a z Košíc so zástavkou v Plešivci

Ubytovanie:

  • Kempingy:

autokemping Teplý Vrch pri vodnej nádrži Teplý Vrch, Autokemping v Krásnohorskom podhradí

Doporucená požicovna bicyklov:

  • Hotel Gemerská Hôrka
  • Hotel Selfness Rožnava
  • Penzión Sedliacky dom Krásnohorské Podhradie
  • Penzión Žaneta Krásnohorské Podhradie

 

Turistické informácie:

  • Turistické informacné centrum, Námestie baníkov 32, 048 01 Rožnava

Web sites:

  • www.roznava.sk
  • www.ticroznava.sk
  • www.gemer.sk
  • www.slovenskykras.eu
  • www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/

 

Nezabudnite navštívit:

  • Jaskyna Domica
  • Domické škrapy
  • Gombasecká jaskyna
  • Kecovské škrapy
  • Silická ladnica
  • Jaštericie jazierko

Uverejnené v casopise Cykloturistika c. 5/2011

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár