Spiš – klenotnica Slovenska

Napísal(a) okt 7, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Spiš, Slovenský Raj | 0 komentárov

Spiš – klenotnica Slovenska

Severnú hranicu Spiša tvoria tajomné štíty Vysokých Tatier, ktoré prechádzajú cez Belianske Tatry do jedinečnej panorámy Pienin. Východ lemuje Levočské pohorie a masív Braniska. Západné kopce predstavujú európske rozvodie: spišské rieky tečú na sever a východ, liptovské na západ. No a na juhu sa otvára brána do fantastických roklín Slovenského Raja. K väčšine krás Spiša nie je ďaleko z mesta Spišská Nová Ves, ktoré leží približne tridsať kilometrov od Popradu smerom na juhovýchod. Okruh, ktorý vám chceme predstaviť, bude zameraný najmä na kultúrne a historické pamiatky no i na dobrú fyzickú kondíciu. Je dlhý okolo sto kilometrov.

Popis trasy:

Spišská Nová Ves – Markušovce – Spišské Vlachy – Žehra – Bijacovce – Brutovce – Vyšné Repaše – Levočské kúpele – Levoča- Spišská Nová Ves

Spišskou cyklomagistrálou zo Spišskej Novej Vsi do Markušoviec

Spišská Nová Ves je známa svojim oválnym námestím, ktorému dominuje  najvyššia veža na Slovensku (87m). Okrem toho sú tu i iné zaujímavé budovy v rozličných slohoch od gotiky, cez klasicizmus, baroko až po Redutu s divadlom zo začiatku dvadsiateho storočia. V Spišskej sa napájame na cykloznačku južnej vetvy Spišskej cyklomagistrály, ktorá nás už po pár kilometroch za mestom vovedie do Markušoviec. História tejto obce siaha do dvanásteho storočia a z tohto obdobia sa tu zachovali i gotický kostol sv. Michala a časť hradu. Romanticky pôsobí kaštieľ s expozíciou historického nábytku. Okolo kaštieľa je francúzsky park s rokokovým letohrádkom Dardanely. V ňom sa nachádza expozícia hudobných nástrojov.

Neďaleko Markušoviec na svahu nad tokom rieky Hornád zaujme ojedinelý skalný útvar nazývaný Markušovský skalný hríb. Terén na tomto úseku cyklomagistrály je mierne zvlnený, bez výraznejších prevýšení a takým ostane i nasledujúcich dvadsať kilometrov.

Tiež Spiš…

Gotické kostolíky skrížia cyklistovi cestu i v obciach Spišský Hrušov, Bystrany a Spišské Vlachy. Vo Vlachoch odbočíme smerom na sever a pustíme sa v ústrety podstatne náročnejšej časti Spišskej cyklomagistrály. Blížime sa k jednému z najvzácnejších kusov klenotnice Spišu – k Spišskému hradu. Pred týmto výnimočným stretnutím však na cyklistu čaká ešte jeden silný zážitok – prejazd časťou dediny Žehra Dobrá Vôľa. Nachádza sa v nej rómska kolónia na pohľadanie. To čo nerozlučne patrí k Spišu je aj viacero takýchto autentických rómskych osád. Prejazd okolo tohto „geta“ je dobré mať čím skôr za sebou (cesta ide dolu kopcom, takže to nie je až také zložité). Predstava že by sme tu snáď mohli dostať defekt, či iný cyklokolaps, by mohla byť pri najhoršom černejšia ako čierno-čierne cigánske oči. Ale kto vie? Rýchlo teda na Spišský hrad.

 

Spišské pamiatky zo zoznamu UNESCO

Meno regiónu Spiš sa odvodzuje od mena hradu, ktorý celej krajine dominuje. Jeho najstaršie časti pochádzajú z dvanásteho storočia, no archeologické nálezy dokumentujú osídlenie vrchu, na ktorom sa vypína, už v mladšej dobe kamennej. Spišský hrad je najväčším hradným komplexom v strednej Európe a právom sa spolu s Kostolom sv. Ducha v dedine Žehra a obcou Spišská Kapitula (duchovné stredisko Spiša) ocitol na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Cesta k zrúcanine vedie cez Žehru, kde si rozhodne treba pozrieť práve gotický Kostol sv. Ducha. Jeho interiér je zdobený stredovekými freskami, ktoré ocení každý znalec umenia. Človek však nemusí byť kunsthistorikom, aby naň silne zapôsobil majestátny hrad. Je celkom fajn, že si k nemu treba vyšliapať do riadneho kopca. Aspoň máme jeho siluetu pred očami dlho a dojem z nej absolútne tieni akúkoľvek námahu spojenú s „dobývaním“ hradu. Rozľahlosť zrúcaniny fascinuje. Vedomie, že tu stojí už bezmála tisíc rokov, spolu s predstavou života na hrade v dávnych dobách berú dych. Od roku 1780, kedy vyhorel a opustila ho posledná vojenská posádka, je zrúcaninou. Dnes je verejnosti prístupný, takže hor sa na prehliadku. Z hradného kopca je nádherný výhľad na zvlnenú, zelenú krajinu. Keď sa dostatočne pokocháme, prejdime cez hradné nádvoria a spustíme sa z kopca nadol na Spišské Podhradie. Odtiaľto je možnosť zachádzky na Spišskú Kapitulu a vzhliadnutia jej pamiatok. Dalo by sa povedať, že čo do duchovnej potravy to boli zatiaľ hotové orgie. Každý cykloturista je však človek z mäsa a kostí a len z takejto stravy bicyklovať vládať nebude. Situáciu zachraňuje Spišský salaš ponúkajúci typické slovenské či spišské špeciality. Doplnené kalórie budú spálené raz-dva na ceste Levočskou planinou.

 

Levočskou planinou

Zo Spišského Podhradia pokračujeme po značke Spišskej cyklomagistrály naprieč Levočskou planinou na obec Bijacovce. Miernym stúpaním prechádzame popri kaštieli v Bijacovciach a za dedinou nás neminie stúpanie lesnou cestou do Brutoviec. Znova sa možno zahľadieť do spišských členitých diaľok a potom si vychutnať mierny a dlhý zjazd. Prechádzame cez historickú obec Oľšavicu a živé skanzeny spišskej dediny Nižné a Vyšné Repáše. Vo Vyšných Repášoch odbočíme poľnou cestou na Závadu. Smerujeme cez Levočskú dolinu, popri Levočských kúpeľoch až do starobylej Levoče.

 

Levoča a jej pýcha

Levoča je jedným z najkrajších slovenských miest. Oplatí sa v nej odstaviť na historickom námestí bicykel a poobdivovať najvýznamnejšie z jej pamiatok. V strede námestia stoja dva kostoly a radnica. Kostol sv. Jakuba je ukážkou stredovekého umenia. Preslávil ho najmä drevený gotický oltár zhotovený dielňou Majstra Pavla z Levoče. Je z lipového dreva a svojou výškou 18,6m je najvyšší svojho druhu na svete. Obraz námestia dotvára budova radnice s nádhernými arkádami a pred ňou kovová klietka hanby. Slúžila na pranierovanie žien delikventov. Na námestí nájdeme aj niekoľko zaujímavých múzeí. Odporúčame aspoň to, ktoré zachytávaj život a dielo Majstra Pavla z Levoče. Z Levoče možno pokračovať po Spišskej cyklomagistrále smerom na Kežmarok alebo sa vrátiť do Spišskej Novej Vsi. Tí, ktorí majú v úmysle potúlať sa po zákutiach jedného z najväčších pokladov Spiša – po Slovenskom Raji, vydajú sa smerom na juh na posledný úsek okruhu.

 

Zaujímavosti Slovenského Raja

V Spišskej Novej Vsi sa naše putovanie končí. Zaslúžime si poklonu a poriadne osvieženie. Osviežujúco môže pôsobiť práve fakt, že sa nachádzame pred bránou do Slovenského Raja. Cyklomapa udáva len zopár trás križujúcich jeho územie. Ďaleko viac je tu však turistických chodníkov s typickými drevenými a oceľovými rebríkmi, ktoré pomáhajú prekonávať prevýšenia v tiesňavách so zurčiacimi potokmi. V priebehu tisícročí tu vďaka tokom riek a potokov vznikli pre Slovenský Raj charakteristické rokliny s vodopádmi. Akúkoľvek túru si vyberiete, neostanete sklamaní. Zdanlivo nebezpečné rebríky, mostíky, brodenie sa potokmi, balansovanie na stupačkách  ponad prúdiacou vodou, či úchvatný Tomášovský výhľad na Vysoké Tatry sú nezabudnuteľnými zážitkami. Ak teda môžete, pribaľte si na cestu turistickú obuv, určite ju využijete. Predstava pestrého programu, ktorý máte na dosah ruky, iste povzbudí. Ďalší deň možno načrieť do pokladnice Spiša znova a vytiahnuť z nej nevídaný prírodný klenot pôvodom zo samotného Raja (Slovenského).

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 10/2006

Galéria všetkých fotografií

 

Napíšte komentár