Bicyklom spod Chopku na farebný Čierny Hron

Napísal(a) okt 4, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Horehronie | 0 komentárov

Bicyklom spod Chopku na farebný Čierny Hron

Hron nie je ani najdlhšou, ani najmohutnejšou riekou Slovenska, no na svojom hornom toku prechádza územím, ktoré rozhodne patrí medzi najpôvabnejšie. Horehronie je región  ležiaci v strede Slovenskej republiky. Zasahujú doň  pohoria ako Nízke Tatry, Muránska planina, Kremnické a Veporské vrchy, či sopečné pohorie Poľana. Cieľom nášho horehronského spoznávania sa stala časť Nízkych Tatier pod jedným z najvyšších štítov – Chopkom a mikroregión Čierny Hron. Lokality ležia vo svojom susedstve a umožnili nám spoznať niekoľko turisticky atraktívnych miest.

Popis trasy:

Podbrezová – Lopej – Dolná Lehota – Krpáčovo – Tále – Bystrianskou dolinou pod Chopok – Tále – Horná Lehota – Chvatimech – Hronec – Osrblie – Hronec – Vydrovo

Podbrezová – východisko okruhu

Bránu putovania po Horehroní predstavuje mesto Banská Bystrica. Dostať sa do Bystrice vlakom či autom nie je problém, no pokiaľ sa rozhodnete pre nami odporúčanú trasu, presuňte sa ďalej. Ideálne do Podbrezovej (35km). Hlavná komunikácia je pomerne rušná a pre cyklistov nepohodlná. Vzdialenosť sa síce dá absolvovať i paralelne idúcimi vedľajšími cestami, no zbytočne sa zdržíte. Radšej sa ponáhľajte proti prúdu Hrona čo najhlbšie do objatia kopcov. K dispozícii máte aj železnicu, ktorá vás vysadí priamo pri cyklistických značkách na podbrezovskej stanici. Nenechajte sa zaskočiť na prvý pohľad industriálnym výrazom Podbrezovej. Logika socializmu rozhodla, že k dokonalosti prírodnej scenérie chýbajú len  komíny železiarní. Tie tu, žiaľ, čnejú dodnes. Treba ich čo najrýchlejšie nechať za chrbtom a vyraziť smerom do Nízkych Tatier na cyklotrasy južne pod Chopkom.

Partizánska cesta v Nízkych Tatrách

Cez časť Podbrezovej Skalica prechádzame do Lopeja a vydávame sa na sever. Cesta sa dvíha do 7% stúpania a  vedie nás krížom cez Dolnú Lehotu až do osady Krpáčovo. Tunajšie hory boli počas Druhej svetovej vojny dejiskom mnohých povstaleckých bitiek a skrýšou partizánskych skupín. Návštevníkom to pripomínajú viaceré pamätníky. Cesta cez Krpáčovo nesie názov Partizánska cesta. Pred osadou na lúke sa belie monument 1. paradesantnej brigády pripomínajúci túto kapitolu histórie a priamo v osade sa nachádza budova bývalej partizánskej nemocnice. Odbočujeme doprava a popri hoteloch Hydrostav I a Hydrostav II zídeme k jazeru, kde je možnosť okúpať sa, alebo osviežiť v bufete. Okolo hotela Junior stúpame starou cestou na ďalšiu rekreačnú oblasť – Tále. Posledný úsek už klesáme a zídeme k hotelu Partizán. V jeho blízkosti sa nachádza okrem kúpaliska i golfové ihrisko. Čaká nás náročný výjazd pod Chopok, preto je vhodné dopriať si prestávku. Bystrianska dolina, ktorou sa vyškriabeme až k úpätiu velikána, nás šetriť nebude.

Alejou tisícoviek pod Chopok

Od hotela Partizán vychádzame na asfaltovú cestu, po ktorej sa vydáme vľavo. Bystrianska dolina vedie pomedzi končiare čnejúce do výšok nad 1.300m. Samotný Chopok meria 2.023m a po Ďumbieri je druhým najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Žblnkot potoka, šum a vôňa ihličnanov zatieňujú námahu, ktorú vyžaduje cesta so strmým prevýšením. Osem kilometrov k hotelu Srdiečko a chate Trangoška sú testom našich síl i nadšenia. Vidina výhľadov, ktoré sa budú otvárať pri ceste nadol, nedovolí vzdať sa. Od hotelov Srdiečko premáva lanovka až na samotný vrchol Chopku. Odtiaľ sa naskytne prekrásny pohľad na opačnú stranu Nízkych Tatier do Demänovskej doliny. Svahy Chopku sú z oboch strán využívané ako zjazdovky. Cez Chopok tiež prechádza  turistická Cesta hrdinov SNP. Tiahne naprieč celým Slovenskom: z Bielych Karpát pri Bratislave až po Dukelský priesmyk na severovýchodnej hranici s Poľskom. Chopok je jednoducho štedrý voči každej športuchtivej duši.

Z Chopku späť na Horehronie

Zjazd späť na Tále nás schladí a v kochaní sa krásami dostatočne pookrejeme. Za Tálmi odbočujeme na lesnú cestu, ktorá vedie pred dedinku Horná Lehota. Je to rodisko štúrovského básnika Sama Chalupku, ktorý tu má okrem svojho rodného domu i miesto posledného odpočinku. Po pár kilometroch pokračujúceho klesania sa dostaneme na asfaltku hlavnej cesty. Kto by mal chuť, môže si urobiť zachádzku k Bystrianskej jaskyni a preliečiť si svoje dýchacie ústrojenstvo. My uprednostníme precvičenie svalov dolných končatín a bicyklujeme okrajom Podbrezovej na opačnú stranu Hrona.

Mikroregión Čierny Hron

V povodí potoka Čierny Hron začína rovnomenný mikroregión. Z Nízkych Tatier vchádzame do Veporských vrchov. Cez osadu so zvláštnym názvom Chvatimech sa presunieme do dediny Hronec. Čierny Hron si kliesni cestu úzkou dolinou a dedina v jeho povodí sa ťahá ako žuvačka. Keď už máte pocit, že ste na jej konci, za zákrutou sa objaví ďalší hlúčik domov. Asi uprostred dediny je odbočka na Osrblie, známe to dejisko svetových pohárov biatlonu a v poslednom čase i pretekov psích záprahov či motocyklistických zrazov. Neodoláme a vydávame sa popri potôčiku Osrblianka na necelých sedem kilometrov dlhú zachádzku do Osrblia. Asfaltová cesta je pekne upravená, tichá a kľukatí sa pomedzi sýtozelené lúky a úbočia. Keď napadne meter snehu, musí to byť pre bežkárov rovnaký raj ako pre modrooké psy v záprahu. No a v lete sa cesta na Osrblie  stáva  cyklistickou lahôdkou. Stúpanie je presne také, aby ste sa smerom hore príliš nevyčerpali a cestou späť nemuseli robiť nič, len sa opájať zrýchlenou jazdou a farbami, čo vás obklopujú.

Čiernohorská železnica

Po návrate do Hronca sa púšťame po úzkej cestičke popri Čiernom Hrone smerom na Čierny Balog. Ruka v ruke s potokom vedú i koľajnice Čiernohorskej lesnej železnice. V minulosti slúžila na zvážanie dreva z okolitých dedín. V roku 1982 bola jej prevádzka pozastavená a celá železnica bola určená na zošrotovanie. Zachránená bola vďaka snahe tisícok aktivistov a dobrovoľníkov z celého bývalého Československa. Čiernohorská železnica sa stala najväčším centrom mládežníckeho hnutia Stromu života a štátnou technickou pamiatkou. Od roku 1992 je z nej turistická atrakcia. Premáva denne z Chvatimechu cez Hronec, Čierny Balog až po dolinu Vydrovo do prírodného skanzenu. Z jej otvorených turistických vagónov si možno za piskotu parnej alebo motorovej lokomotívy vychutnať prírodnú scenériu povodia Čierneho Hrona. Aj okolo nás vláčik prešiel a charakteristicky pozdravil, keď sme ukrajovali kilometre medzi Hroncom a Čiernym Balogom. Cesta je spočiatku asfaltová a potom prechádza do spevnenej lesnej. Autá tu nepremávajú a preto kľudne vypnite, zabudnite na pravidlá cestnej premávky a sústreďte sa na veci poetickejšie.

Lesnícky skanzen Vydrovo

Sedemdesiatkilometrový cyklovýlet finišujeme v časti Čierneho Balogu Vydrovo, konkrétne v tunajšom Lesníckom skanzene. Bol vybudovaný pre všetkých, ktorí majú radi les a chcú vedieť čo najviac o živote a hospodárení v ňom. Náučný chodník v skanzene má štyridsaťosem zastávok. Na bicykloch sa do areálu nesmie, možno ich odložiť v bufete na začiatku skanzenu, kde má nástupište Čiernohorská železnica (ňou sa možno prepraviť späť do Chvatimechu a necelé dva kilometre za  ním nastúpiť na klasickú železnicu do Bystrice či Podbrezovej). Tematika lesa a lesníckych prác je v skanzene spracovaná veľmi originálne. Pri prehliadke prekvapia figuríny lesných robotníkov v korunách stromov, či šplhajúce po štíhlych smrekových kmeňoch.

Pán Prsteňov vo Vydrove

Oproti bufetu stojí prírodný amfiteáter, na ktorom v čase našej návštevy prebiehalo výnimočné predstavenie. Deti z tábora v Hronci nacvičili hru Pán Prsteňov. Na celodennú námahu v sedle sme pri sledovaní divadla úplne zabudli. Radosť a dojatie z hry deciek sa v nás zmiesili so všetkou krásou a poznaním nového, čo nám tento bohatý deň dal. Ani sám pán Tolkien by ho nevysníval lepšie.

Aj keď tento darček už cyklisti idúci v našich stopách nedostanú, určite na cyklovýlete spod Chopka na Čierny Hron zažijú niečo iné s prívlastkom „kúzlo neplánovaného“.

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 6/2006

Galéria všetkých fotografií

 

Napíšte komentár