Srdce Slovenska pod vyhasnutou sopkou pri Zvolene

Napísal(a) okt 16, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Horehronie, Podpoľanie, Podjavorie | 0 komentárov

Srdce Slovenska pod vyhasnutou sopkou pri Zvolene

Viacero miest na Slovensku si privlastňuje titul „srdce Slovenska“ a každé má na to špecifický (geometrický, optický, historický…) dôvod. Našťastie je srdce malého Slovenska dosť veľké na to, aby sa tam všetky tie miesta vošli. Okolie Zvolena pod mohutným vulkánom Poľana nielenže leží v onom pomyselnom srdci, ale si získa každé srdce tlčúce pre krásu vytvorenú prírodou či ľudskou rukou.

Popis trasy:

Zvolen- Lieskovec – Zolná – Očová – Hrochoť – Čačín – Čerín – Dolná Mičiná – Lukavica – Veľká Lúka – zachádzka na Hronsek – Veľká Lúka – Sliač – Zvolen

 

V regióne Podpoľanie sme si už prejazdili nejeden kilometer, no zameriavali sme sa výlučne na prírodné výtvory, ktorých je tu nespočetne. Civilizácii sme sa takmer zámerne vyhýbali a nebol to až taký problém, pretože laznícka krajina je nehostinná a usadlostí je tu ako šafranu. Mesto Zvolen, ktoré leží od Poľany čo by láva došplechla a vyvreninou dohodil, sa nám pozdávalo ako vynikajúci východiskový bod pre zoznámenie sa s obývanejšou západnou časťou Podpoľania. Okrem skvostnej prírody ponúka i viacero výnimočných historických hodnôt.

Rudohorskou cyklomagistrálou po Zvolenskej kotline

Mestu Zvolen dominuje silueta Zvolenského zámku, pod ktorou sme z auta vystúpili aj my. Ako obvykle, nechali sme si prehliadku mesta na záver cyklookruhu. Červenou značkou Rudohorskej cyklomagistrály sme sa vydali smerom na východ – na Poľanu. Táto cyklotrasa spája mesto Zvolen až s Košicami. Vedľajšia cesta, ktorou magistrála vedie, má hlavnejšiu sestru trochu južnejšie a vďaka tomu je absolútne pohodová a tichá. Mierne stúpanie prvých trinásť kilometrov nás príjemne zohrievalo. Cesta Zvolenskou kotlinou je lemovaná pláňami využívanými na poľnohospodárske účely, vzadu za nimi sa zelenajú lesy a dvíhajú pahorky kopcov. V obci Zolná sme sa stretli so skupinkou zvolenských cyklistov, ktorí nám robili spoločnosť po Očovú. Tu sme sa my odklonili na sever a oni pokračovali do metropoly Podpoľania Detvy. Pred Očovou sme zrak upierali nielen vôkol seba, ale i nahor. Nad hlavami nám krúžili rogalá a pozvoľna sa k zemi vznášali parašutisti. Výhľad z výšky musel byť určite majestátny… trošku sme tým „aeroturistom“ závideli.  V Očovej, ktorá je známa vďaka svojim bačom, folklóru, no hlavne muzikantovi Jankovi Berky-Mrenicovi, sme zamávali skupine cyklistov i značke Rudohorskej cyklomagistrály a vydali sa do útrob lesov Poľany smerom na Hrochoť.

Cyklocesta a zaujímavosti v Hrochoťskej doline

Pri pohľade na mapu sme z cesty Hrochoťskou dolinou mali obavy. Očakávali sme zlú kvalitu vozovky a z prítmia hory aj nejaké to brum-brum, keďže lesom Poľany kraľuje práve maco. Pre istotu sme si vo vrecku niesli zopár „pirátov“, ktoré sme mali pripravené pre prípad stretnutia s miestnym chlpáčom. Zvolenskí cyklisti nás však ubezpečili, že sa máme na čo tešiť a nemáme sa čoho báť. A mali pravdu. Asfaltka lesom bola fantastická! Nielen že poskytovala chládok, nenapodobiteľnú vôňu a hladký povrch, ale bola aj totálne bez premávky či pocitu ohrozenia. Stúpali sme rovnomerným tempom a vychutnávali si každú piaď krajiny vytvorenej jednou z najväčších vyhasnutých sopiek v Európe. Mohutný chrbát Poľany je obrastený zmiešanými lesmi a na západnej strane sa v nich nájdu i do dvesto rokov staré smreky. Sopečný pôvod pohoria podmienil vznik unikátnych povrchových tvarov napr. skalných stien, lávových prúdov, balvanov, kamenných morí, skalných ihiel a veží, vodopádov a mnohých iných.

V Hrochoťskej doline možno nájsť dve sopečné diela: Bátovský balvan a Jánošíkovu skalu. My sme sa k nim vzhľadom k dĺžke plánovaného okruhu nevybrali, no určite by stáli za vzhliadnutie. Ako si ich predstaviť? Bátovský balvan je obrovský kamenný blok, ktorý v štvrtohorách zvetral a zrútil sa do doliny. Teraz osamotený leží na holej lúke a vyzerá, akoby ho sem zo vzdialeného štítu šmaril samopašný obor. Jánošíkova skala je jaskyňa, do ktorej vedie starý drevený rebrík. Je obklopená lúkami, horami a kopcami, kam len oko dovidí, nevidno žiaden dom. Našou métou bol Hrochoťský mlyn, ktorý sme si predstavovali ako tajomný historický objekt, no sklamaní sme zistili, že je to len schátralý, opustený motorest. Posledné dva kilometre k mlynu sme šli z kopca a nasledujúce dva zasa strmo nahor. Vyškriabali sme sa do dediny Hrochoť. Naskytli sa nám prekrásne zelené výhľady na krajinu, ktorá bola ako posteľ plná nadýchaných, poprehadzovaných perín. Do mäkkého zeleného lôžka by sa dalo bezpečne zoskočiť aj bez padáka. Po desiatke kilometrov podpolianskou divočinou sme privítali možnosť osviežiť sa pri studni v dedine. Tam sme sa odklonili z Hrochoťskej doliny smerom na východ s cieľom okúsiť z toho, čo zo svojho vnútra vydáva vulkán Poľana.

Štedré vnútro Poľany

Plody Poľany sú viditeľné nielen na povrchu, ale vychádzajú aj z jej vnútrajška. Za Hrochoťou nás čakalo prudké klesanie dlhé päť kilometrov. S vetrom vo vlasoch sme vleteli do Čačína, kde sme narazili na minerálny prameň. Načapovali sme si plnú fľašu a chvíľu pookriali v peknej drevenej besiedke postavenej nad studňou. Podobných minerálnych prameňov vyteká v tunajších horách veľa. Za svoj vznik vďačia sopečnému charakteru Poľany. Za Čačínom sme po dlhej dobe vyšli z lesa do otvorenej krajiny. Šumiace koruny stromov nahradili lúky, mozaiky polí a pastviny. Klesanie pokračovali až do Čerína, v ktorom vyviera ďalší známy minerálny prameň. V obci stojí gotický kostol obohnaný obranným múrom a vzácna zvonica. Po dlhom zjazde sme boli oddýchnutí a prudké stúpanie za dedinou sme zhltli ako malinu. Následný zjazd do Dolnej Mičinej bol ozvláštnený výhľadom na kaštieľ nad dedinou. Až k nemu sme však nešli, odbočili sme vľavo na Lukavicu. Na lúke pri ceste sa páslo stádo kráv a dodávalo obrázku podpolianskej krajiny ten správny punc originality. Pokojnou cestou sme pokračovali do Veľkej Lúky, z ktorej sme si urobili zachádzku do Hronseku.

Hronsek zapísaný v zozname UNESCO

Keď sme chceli vidieť všetko, čo stojí v Hronseku za vzhliadnutie, museli sme sa zdržať. Najskôr sme sa zastavili pri drevenom artikulárnom kostolíku a drevenej zvonici ukrytými v tieni korún prastarých líp. Kostol bol postavený pred tristo rokmi s tým, že musel spĺňať nasledujúce kritériá: musel byť postavený v priebehu jedného roka, musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov, nesmel mať vežu, vchod nesmel byť priamo z ulice. Má tvar kríža, vysoký je osem metrov, má tridsať okien a až tisícsto miest na sedenie. Súčasne s kostolom bola vybudovaná i drevená zvonica. Podobne ako jeho drevený kolegovia v okolí Bardejova, je i táto sakrálna stavba zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. Kúsok opodiaľ sa rozkladá areál kaštieľa. Soosovsko-Géczyovský barokový kaštieľ s nárožnými baštami je o čosi mladší ako kostol. Umiestnený je v záhrade, kde rastie i vzácna vyše dvestoročná lipa úctyhodných rozmerov. Posledným skvostom Hronseku je vodný hrad, u ktorého sa spojili materiály kameň a voda. Kvôli tureckým nájazdom mal vybudované opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom. V toku času bol prebudovaný a vodná priekopa bola zasypaná. Bohatší o všetky nové informácie i dojmy sme sa ubrali na záverečný úsek okruhu.

Cyklocesta po hrádzi Hrona

Z Veľkej Lúky sme zbehli ku kúpeľnému mestu Sliač. Tu sme sa rozhodli, že do Zvolena sa nevrátime cyklotrasou spájajúcou Zvolen s Banskou Bystricou, ale romantickejšou cestou po hrádzi Hrona, ktorá je taktiež vyznačená ako cyklocesta. Upozorňujeme však, že táto nie je vhodná pre cestné bicykle, a v prípade rozbahnenosti by sme ju ani my neuprednostnili pred asfaltkou. Našťastie nám však suché počasie pripravilo slušný terén a krásne obrazy na hladinu Hrona, popri ktorom sme „vplávali“ do Zvolena.

Pamätihodnosti Zvolena

Hneď sme sa ponáhľali k Zvolenskému zámku, ktorý pôsobí na prvý pohľad veľmi romanticky. Nečudo, veď bol postavený v štýle talianskych poľovníckych zámkov. Čipkované hradby lemujú nádvorie a samotný zámok je zasadený do upraveného parku. Z hradieb sme mali centrum mesta s námestím ako na dlani. Pod zámkom sme našli pamätník na obdobie Druhej svetovej vojny a SNP, ktoré najintenzívnejšie prebiehalo práve v okolí Banskej Bystrice a Zvolena. Vo zvolenských železničných dielňach boli počas SNP vyhotovené tri pancierové vlaky: Štefánik, Hurban a Masaryk. Maketa pancierového vlaku Hurban sa nachádza v parku pod zvolenským zámkom. Neďaleko Zvolena sa stojí i zrúcanina jedného z najrozsiahlejších hradov Európy. Pustý alebo Starý hrad sa vypína nad sútokom Hrona a Slatiny. Ak sa vo Zvolene niekedy ocitnete, nechajte si čas a silu aj na jeho prehliadku. Nám naň, žiaľ, „nevydalo“. Beztak nám už srdcia od toľkých dojmov a zážitkov bili prisilno. Až tak mocne, že sme mali pocit, že tlkot srdca Slovenska v okolí Zvolena sa ozýva priamo v nás samých.

Praktické informácie:

 

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č.9; Gemer, Novohrad, Podpoľanie

 

Doprava do Zvolena:

  • Autom –  z Bratislavy diaľnicou do Nitry, pokračovať smer Zlaté Moravce, Žiar nad Hronom, Zvolen.
  • Vlakom – z Bratislavy do Zvolena priame spojenie

 

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Neresnica Zvolen,
  • Termálne kúpalisko  Kováčová pri Zvolene

 

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Horský hotel Šachtička (pri Banskej Bystrici)
  • Kúpele Sliač, Liečebný dom Palace

 

Turistické informácie:

  • Informačné centrum mesta Zvolen , Námestie SNP 21/31, Zvolen
  • Informačné centrum, Ul.  SNP 293/9, 962 31 Sliač

 

Web sites:

  • www.zvolen.sk
  • www.podpoľanie.sk
  • www.polana.slovanet.sk
  • www.polana.eu
  • www.hronsek.sk
  • http://projekty.infovek.sk/dedinky/dedinky/hrochot2/index.htm
  • www.muzeum.sk
  • www.skonline.sk

 

Nezabudnite navštíviť:

  • Zvolenský zámok
  • Pustý hrad pri Zvolene
  • Pancierový vlak Hurban v parku pod Zvolenským zámkom
  • Cesta Hrochoťskou dolinou
  • Bátovský balvan a Jánošíkova skala – prírodné výtvory
  • Gotický kostol v Čeríne
  • Pamiatky v Hronseku – kaštieľ, vodný hrad, drevený kostol
  • Kúpele Sliač

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 7-8/2009

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár