Šťastný oravský cyklo-trojlístok

Napísal(a) jún 15, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Orava | 0 komentárov

Šťastný oravský cyklo-trojlístok

Trasa oravskými dolinami, ktorú v nasledujúcich riadkoch predstavíme, pripomína na mape trojlístok alebo akúsi trojcípu hviezdu.  Kvôli hornatému terénu a skromnej pavučine ciest, ktoré oravskými pohoriami vedú, sme museli takmer každým miestom prejsť dvakrát. Dostali sme tým šancu všimnúť si čo najviac z krás prírody a neprehliadnuť ani hodnoty kultúrneho dedičstva, ktoré toto územie ponúka.

Popis trasy:

Podbiel – Oravský Biely Potok – Habovka – Oravice – späť Blatnou dolinou a odbočiť na Zuberec – Brestová – Roháčska dolina – Zuberec – Habovka – Podbiel

Trasa oravskými dolinami, ktorú v nasledujúcich riadkoch predstavíme, pripomína na mape trojlístok alebo akúsi trojcípu hviezdu.  Kvôli hornatému terénu a skromnej pavučine ciest, ktoré oravskými pohoriami vedú, sme museli takmer každým miestom prejsť dvakrát. Dostali sme tým šancu všimnúť si čo najviac z krás prírody a neprehliadnuť ani hodnoty kultúrneho dedičstva, ktoré toto územie ponúka.
Na okruh sa vydáme z dediny Podbiel, ktorá leží na hlavnom cestnom ťahu medzi Dolným Kubínom, Trstenou a Poľskom. Je to dvojstranná zbraň, nachádzať sa na takej frekventovanej komunikácii. Na jednej strane je škoda, že takou rázovitou obcou s množstvom historických objektov stále prúdi množstvo áut, no na druhej strane je dobre, že i tí, ktorí na Oravu neprišli obdivovať jej krásy, sú chtiac-nechtiac vystavení veľkému sústu jej folklórneho bohatstva.

Podbiel – geografická a historická križovatka

Podbiel patrí medzi architektonické skvosty. Údajne tu stojí najzachovalejší pôvodný celok drevených stavieb v strednej Európe. Až šesťdesiatštyri dreveníc z konca devätnásteho storočia možno nájsť v dedine. Niektoré vytvárajú súvislé celky, takže si pripadáte ako v živom skanzene. Na každej drevenici je pri mene jej staviteľa vyrezaný znak akoby ružice. Je to keltský symbol božstva Slnka. Kelti kedysi obývali toto územie, ťažili rudu v podhorí Roháčov a boli vychýrení majstri vo výrobe železa i v kováčstve. História Podbiela je bohatá i vďaka tomu, že tadiaľto viedla stará kupecká cesta známa ako „jantárová“ alebo „soľná“. Vinula sa z Poľska od baltického pobrežia pozdĺž rieky Oravy, pokračovala cez Malatinský priesmyk na Liptov a smerovala až na Balkán a do západnej Európy. Podbielom prechádza okrem obchodnej i geografická križovatka. Leží totiž na sútoku dvoch vôd: rieky Oravy a Studeného potoka. Po rieke Orave sa dá absolvovať splav na plti, lodi či kanoe, čo je vyhľadávaná turistická atrakcia.

Horúco v Studenej doline

Vyrážame z hlavnej cesty smerom na západ na Habovku. Pôjdeme popri Studenom potoku rovnomennou dolinou. Za Podbielom si po ľavej ruke všimneme zrúcaninu bývalej železiarne zvanej Františkova huta. Hnedočervené rozváľané múry nádherne kontrastujú so zeleňou lúky. Vody potoka zurčiaceho popri ceste sálajú chladom a dávajú zadosť menu doliny, ktorou potok tečie. Stúpanie je sústavné, mierne a my si užívame sýtu jazdu. Sýtu čo do záberov do pedálov, sýtu čo do farieb, ktorými je Orava vymaľovaná, sýtu na vône ihličia, húb a trávy, ktoré sa vlnia vzduchom. Tunajšie lesy sú hríbo-, brusnico- a čučoriedkonosné a možno v nich vraj stretnúť veľa zveriny,  medzi iným aj medveďa. To nám snáď teraz nehrozí. Sme v pomerne osídlenej lokalite, i keď aj sem sa z času na čas zatúlajú chlpáči – hlavné tí kontajneroví. Blížime sa ku Habovke. Pred ňou musíme zdolať trošku strmší úsek. A potom odbočíme vľavo proti prúdu potoka Blatná do druhej z troch dolín na našom dnešnom okruhu.

Blatnou dolinou

Blatná dolina nás víta trošku odlišnou scenériou. Oblé, trávnatým kobercom obtiahnuté pahorky sa schovávajú jeden za druhým a pôsobia dynamicky ako rozvlnené more. Naša cyklistika prestáva byť hračka. Stúpanie sa priostruje a nám sa zrýchľuje dych. Šplháme sa do sedla Bôrik vo výške takmer deväťstopäťdesiat metrov. Po jeho zdolaní sa môžeme nadchýnať krásnou jazdou cez hustý ihličnatý les v naozaj rýchlom zjazde. Sklon cesty a zákruty na nej nás nútia použiť brzdy a okrem kochania sa prírodou i dávať dobrý pozor na terén. Ideme slušnou asfaltkou špikujúcou oravskú horu. Sem – tam sa objaví nejaké auto, sem – tam čistinka medzi stromami, tenký potôčik, ale inak len ticho a šum vetra v korunách vysokých smrekov. Rútime sa ako pravé „rolling stones“ a vo veľkom štýle prichádzame do Oravíc.

Oravické horúce vody

Oravice ležia len kúsok od poľských hraníc. Vychýrené sú hlavne vďaka prameňu termálnej vody o teplote až päťdesiatosem stupňov, ktorá tu vyviera. Voda je liekom na pohybové ústrojenstvo, obličky aj psychiku. Bazény aquaparku sú pod holým nebom, no horúce vody prameňa umožňujú kúpanie v nich v každom počasí a po celý rok. Mali sme možnosť zažiť kúpanie v Oraviciach počas zimnej lyžovačky a bolo to naozaj nezabudnuteľné. Teraz sú miesto snehových závejov okolo bazénov ležadlá a slnečníky a my po kúpeli vo vode vaňovej teploty ani netúžime. Radšej by sme skočili do nejakého chladného potoka, alebo sa schladili zvnútra  nejakou blahodarnou tekutinou. Zakotvíme teda v blízkej reštaurácii a doplníme si pitný režim aj kalórie. Čaká nás repríza jazdy Blatnou dolinou, akurát v opačnom smere. Takže to, z čoho sme sa vytešovali pri rýchlej jazde do Oravíc, si teraz budeme musieť „vychutnať“ v opačnom smere. Hurá do priesmyku Bôrik!

Non-stop otvorená náruč Zuberca

Po piatich kilometroch klesania za sedlom odbočujeme na rázcestí vľavo na Zuberec. Krátky a strmý výstup nás vyvedie na vrch kopca, z ktorého uvidíme Zuberec. Turizmom aj tradíciami žijúca dedina má pre návštevníkov otvorenú náruč v každom ročnom období. Na svahoch okolo dediny sú lyžiarske vleky a skvelá lyžovačka. Od neskorej jari do jesene sem zasa smerujú zástupy turistov a cykloturistov nachádzajúcich v tunajšom kraji ukojenie túžby po pohybe a krásach prírody, po poznaní kultúrneho dedičstva či iných formách aktívneho oddychu. Dedina preto ponúka nespočetné ubytovacie a stravovacie kapacity. No a zo Zuberca vedie cesta do tretej z dolín nášho trojlístka. Pravdupovediac, na túto sme sa tešili najviac. Preto sme si ju nechali na koniec. Len aby nám na jej zdolanie zostalo dosť síl. Roháčska dolina totiž vedie priamo do úpätia vysokých končiarov Západných Tatier, konkrétne ich časti zvanej Roháče.

Roháčskou dolinou

Pri kostole na križovatke odbočíme hore na Roháčsku ulicu a s pohľadom zapichnutým do masívu na horizonte sa uberáme stále rovno po ceste. Najskôr ideme hustou zástavbou domov, no ako sa blížime ku koncu dediny, civilizácia redne a nakoniec sa s ňou rozlúčime. Vchádzame do ihličnatého lesa, ktorým vedie pekná vozovka vyše dvanásť kilometrov až do tieňa majestátnych Roháčov. Momentálne ich kvôli hustému lesu nevidíme, avšak ich charizmatickú prítomnosť je vo vzduchu znateľne cítiť. A cítime ju aj v nohách vďaka sústavnému stúpaniu. Tri kilometre za Zubercom prechádzame okolo Múzea oravskej dediny Zuberec – Brestová. Je postavené na brehoch dravého Studeného potoka a pôsobí presvedčivo ako skutočná dedina z konca devätnásteho storočia. Kúsok od skanzenu je na druhej strane cesty drevený amfiteáter, na ktorom sa každoročne v lete konajú Roháčske folklórne slávnosti. Postupne sa výhľad z našej cesty otvára a my máme možnosť kochať sa čarovnou panorámou hôr. Obloha je čistá a hory sa zdajú byť na dosah ruky. Pravdupovediac, zniesli by sme aj o niečo menšiu páľavu, no pri pomyslení na to, že sme na Orave, kde je takýchto dní ako šafranu, sa tíško poďakujeme a poslušne zaberáme do pedálov. Prichádzame na záchytné parkovisko, odkiaľ začínajú turistické značky k  Roháčskemu vodopádu, plesám a na hrebeňovky.  Prejdeme ešte kus po asfaltke až k miestu, kde začína kamenistá cesta a potom si v jednom z prístreškov doprajeme prestávku. Ukladáme si do pamäte všetky časti toho rozprávkového obrazu, ktorého sme momentálne súčasťou. Po ceste nadol pribrzďujeme viac než je potrebné, pretože s pohľadom na ohromujúcu výsosť Západných Tatier sa nám nechce rozlúčiť. Ich charizma nás ovláda ešte dlho po tom, čo sa nám stratia z očí a vo vnútri úcta k nim pretrváva pri každej spomienke.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 2, Orava, Liptov, Horehronie

Doprava do Podbiela:

  • Autom –  diaľnicou D1 do Žiliny, pokračovať na Martin – Kraľovany (smer Poprad), tu odbočiť na Dolný Kubín, pokračovať na Oravský Podzámok a do Podbiela
  • Vlakom – zo Žiliny do Kraľovian, prestup na smer Dolný Kubín – Podbiel

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Ubytovací a relaxačný komplex u Kuchtiakovcov, Zuberec
  • Kemping Stará Hora pri Oravskej priehrade
  • ATC Slanická osada, Oravská priehrada

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • CYKLO BEJ, Peter Bebej, Radová 315, 027 32 Zuberec, tel:00421 43 5395 378

Turistické informácie:

  • Turistická informačná kancelária, Hlavná 289, 027 32 Zuberec, tel: 00421 43 5320 777

Web sites:

  • www.orava.sk
  • www.orava-info.sk
  • www.westtatra.sk
  • www.podbiel.sk
  • www.zuberec.sk
  • www.meanderpark.com
  • www.skonline.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Dedina Podbiel – drevenice, splav na pltiach, múzeum
  • Múzeum oravskej dediny Zuberec Brestová
  • Roháčska dolina
  • Túra k Roháčskym plesám a Roháčskemu vodopádu, prípadne niektorá z hrebeňoviek v Roháčoch
  • Aquapark v Oraviciach

Uverejnené v časopise Cykloturistika 10/2010

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár