Štrbavé Vysoké Tatry

Napísal(a) júl 3, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Vysoké Tatry | 1 komentár

Štrbavé Vysoké Tatry

Z podtatranskej obce Štrba sa ponúka skutočne kúzelný výhľad: na severnej strane čnie panoráma Vysokých Tatier, na južnom horizonte vystupujú hrebene Nízkych Tatier. Slučkou cyklookruhu sme sa snažili zviazať zopár naj miest v blízkosti Štrby do pomyselného „batôžka“, ktorý sme si vzali na plecia. Vďaka tatranskému terénu to nebol najľahší náklad, no naše nadšenie pre cyklistiku pod ním rozhodne nekleslo.

Popis trasy:

Tatrianska Štrba – Štrba – Šuňava – Lučivná – Svit – Batizovce – Gerlachov – Tatrianska Polianka – Sliezky dom – späť na Polianku – Štrbské Pleso – Tatranská Štrba

Osada Tatranská Štrba

Tatranská Štrba  leží na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východ a  západ Slovenska a prechádza ňou i železničné spojenie Žilina – Košice, takže dostať sa sem nie je vôbec komplikované. Tunajšia vlaková zastávka je údajne najvyššie položenou rýchlikovou stanicou na Slovensku. Vedie odtiaľto aj ozubnicová železnica „zubačka“ na Štrbské Pleso. Osada Tatranská Štrba, časť obce Štrba, vznikla pôvodne ako dopravný uzol. V priebehu rokov sa rozvinula do podoby strediska ponúkajúceho východisko k vyhľadávaným cieľom v Tatrách a množstvo možností ubytovania a stravovania. My sme sa odtiaľto vydali smerom na juh, aby sme sa naučili, čo je to európske rozvodie.

Strecha dvoch morí v Šuňave

Na polceste medzi Tatranskou Štrbou a Štrbou leží pôvabný rybník. Nedalo nám nezastaviť sa pri ňom. Vrcholce tatranských končiarov práve maškrtili oblakovú šľahačku, a tak sme sa nemohli pokochať výhľadom na ich plnú krásu. No i tak to bol obrázok hoden zvečnenia. Tichá hladina vody, čistý svieži vzduch a stovka odtieňov zelenej nás upokojili a zároveň naštartovali. Zvlnenou cestou sme sa poponáhľali do dediny Šuňava, ktorá bola našou prvou vytýčenou métou. Rázovitá obec sa rozkladá v prieniku prekrásnych scenérií Vysokých a Nízkych Tatier. Samotné pomenovanie Šuňava vraj vzniklo zo „šumiacich lesov“ alebo „šumného hája“. Jedinečnosťou Šuňavy je, že leží na samej streche Európy – prechádza ňou rozvodie Baltského a Čierneho mora. Cez dedinu pretekajú dva potoky. Prítok Lopušná, prameniaci priamo v dedine, patrí do povodia Baltského mora a do povodia Čierneho mora patrí zasa Šuňavský potok. V dedine stojí pri kostole pamätník upozorňujúci na túto zaujímavosť. Strecha kostola je situovaná tak, že ak by na ňu padli dve kvapky a rozbehli sa každá na opačnú stranu strechy, ich cesty sa naveky rozídu. Jedna skončí v mori Čiernom a druhá v Baltickom. Našťastie, pri našej návšteve Šuňavy žiadne kvapky po streche kostola nestekali. Slnko hrialo, po oblohe plávali huňaté oblaky a my sme s veľkým elánom chceli pokračovať v ceste. Nebolo nám to však dopriate, nakoľko sme zistili, že na Dušanovom bicykli je defekt. Pauzu sme preto museli neželane natiahnuť a jej program obohatiť o servisnú vsuvku.

Vysoké Tatry na obzore!

Hore brehom – dolu brehom sme sa presunuli do klimatických kúpeľov Lučivná. V pôvodne renesančnom kaštieli, ktorý bol sanatóriom TBC, je dnes zriadená detská liečebňa chorôb dýchacích ciest. Za Lučivnou sme sa napojili na hlavnú cestu vedúcu do mesta Svit. Vďaka rýchlostnému obmedzeniu na päťdesiat km/h (ktoré sme my určite dodržali…) sa nevyhnutné štyri kilometre k odbočke na Batizovce dali prežiť v pohode. Ihneď, ako sme nabrali smer sever, rozprestrela sa pred nami panoráma Vysokých Tatier. Do nej sme zabodli pohľad na najbližších osem kilometrov. Pomáhali sme si tým pri súvislom stúpaní v ústrety velikánov. Pred pár rokmi by sme si tento výhľad nemohli dopriať. Otvorila ho až kalamita, ktorá za jednu noc premenila ihličnaté hory Tatier na strnisko. Majestátom veľhôr to však neotriaslo. Človek sa pred nimi cíti bezvýznamný a slabý, avšak v pozitívnom význame slova. S veľkoleposťou hôr rastie v človeku pokora, zmenšuje sa pocit všemohúcnosti a prebúdza sa túžba oprieť sa o niečo silnejšie a trvácejšie, ako sú vlastné sily a um. To sú témy, ktorými sa bežne nezaťažujeme. Pri ceste do Tatranskej Polianky a ďalej do hlbín Tatier sa im ale ubráni málokto.

Z Polianky cyklotrasou na Sliezsky dom

Stúpanie sa mierne priostrilo tesne pred vjazdom do Tatranskej Polianky. Kedysi bola Polianka odpočinkovým bodom v ceste medzi Štrbským Plesom a Smokovcami a východiskom do Velickej doliny. Až koncom devätnásteho storočia sa zmenila na kúpele, kde sa liečila tuberkulóza a respiračné ochorenia. Moderný liečebný ústav nesie meno Jiřího Wolkra, ktorý sa tu liečil, čo sa odrazilo i v jeho predsmrtnej poézii. Miesto básnikovho obľúbeného posedenia v priľahlom lesoparku označuje pomník s bustou. V Polianke sme z hlavnej cesty odbočili po značke cyklotrasy na Sliezsky dom a Velické pleso.  K Velickému plesu zubačku postaviť nestihli, a tak sme museli použiť zubačku vlastnú: zaťali sme zuby a ťahali, koľko sa len dalo. Mali sme čo robiť, veď sme zdolávali stúpanie s druhým najväčším prevýšením z tatranských cyklotrás. Je dlhé len sedem kilometrov, ale tie sú vražedné. Asfaltový povrch je miestami rozbitý, takže obzvlášť cestou nadol si treba dávať veľký pozor. Spočiatku vedie cykloznačka súbežne so zelenou turistickou značkou. Asfaltka ju na niektorých miestach stráca a znova nachádza. Za Velickým mostom sme odbočili vľavo a sledovali pre zmenu značku žltú. S ňou sme sa rozlúčili na serpentínach, ktoré nás vyviedli nad hornú hranicu lesa. Dolina medzi stenami štítov bola vyplnená kosodrevinou a vzduch bol znateľne ostrejší a chladnejší ako pod horami. Kopec sa nám zdal  nekonečný. Márne sme lovili v pamäti, kedy sme naposledy zažili niečo také prudké, dlhé, pomalé a do poslednej kvapky vyšťavujúce, ako práve tento stupák. Navyše sa na tom istom kolese znova urobil defekt, čo nám na nálade nepridalo. Zaslúženou odmenou za všetku námahu bol záverečný úsek s výhľadom na koniec Velickej doliny, masív Gerlachovského štítu a Granátové veže. „Panelák“ Sliezky dom učupený uprostred tej čarokrásy na brehu Velického plesa pôsobil na nás trošku šokujúco, trošku absurdne, trošku nevkusne a hlavne veľmi poplatne dobe svojho vzniku (1968). Predtým, ako získal terajšiu podobu, bol kamennou chatou, tú však zmietla lavína. Neskôr drevenou útulňou rozšírenou a zmodernizovanou na drevený horský hotel, ktorý do tla vyhorel. O pár rokov na jeho mieste vznikol terajší hotel. Práve z neho sa dajú s horským vodcom absolvovať výstupy na najvyšší vrchol Tatier i Slovenska – Gerlachovský štít. Ešteže okolie Sliezkeho domu prekričí dojem z neho, akýkoľvek by bol. Lebo, priznajme si to, samotný Sliezsky dom by určite tej ozrutnej driny hoden nebol.

Štrbské pleso – najznámejšie z tatranských plies

Opatrne sme sa spustili nadol Velickou dolinou do Tatranskej Polianky. V nej sme odbočili vpravo a značkou Tatranskej cyklomagistrály sme sa nechali doviesť až do najznámejšieho turistického strediska Tatier – na Štrbské Pleso. Je to najvyššie položená turistická ozdravovňa v Tatrách. Až do sedemdesiatych rokov minulého storočia bolo Štrbské Pleso predovšetkým liečebným strediskom, avšak lyžiarske majstrovstvá sveta, ktoré sa tu konali v roku  1970, dali podnet ku vzniku mnohých hotelov a turistických objektov. Typickým prvkom na obraze plesa je silueta skokanského mostíka vyčnievajúceho ponad vrcholky stromov. V čase našej návštevy sa klenba oblohy zatiahla sivými mrakmi. Jej odraz na tmavej hladine atmosféru ešte zdramatizoval.  Po uličkách sa v zástupoch presúvali desiatky turistov a našlo sa aj zopár dvojkolesových nadšencov našej krvnej skupiny. Mnohí z nich si iste dali do tela v pokračovaní jazdy až ku chate pri Popradskom plese, kam sa dá od Štrbského plesa dostať. Občerstvili sme sa, pookriali a keď sme sa už dvíhali k odchodu, jednohlasne sme vydýchli: do tretice všetko „dobré.“ Jedno koleso bolo znova vyfučané. Za celú sezónu sme na bicykloch nemali ani jednu poruchu, no teraz sme si to všetko vynahradili. Dušan si neúmyselne no riadne vylepšil osobák v čase opravy defektu…. Ambície k ďalšiemu rekordu nemal žiadne, jedinou našou spoločnou ambíciou bolo uzavrieť okruh v suchu a s plnými dušami, a to sa nám nakoniec i podarilo.

Informačný blok

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č.3, Tatry, Spiš, Zamagurie

Doprava do Tatranskej Štrby:

  • Obcou prechádza železničná trať Žilina – Košice a hlavný cestný ťah východ – západ E 50 (štátna cesta II/18).

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Lieskovec Štrba,  Jupela Stará Lesná, Autokemping vo Východnej

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Tatrasport Zapma, Štrbské Pleso
  • Tatrasport Zapma, Starý Smokovec
  • Chata Medvedica Tatranská Štrba

Turistické informácie:

  • TIK Štrbské Pleso, Vysoké Tatry
  • TIK Starý Smokovec 23, Vysoké Tatry

Web sites:

  • www.strba.net
  • www.tatry.sk
  • www.vysoketatry.com
  • www.spis.sk
  • www.skonline.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Európske rozvodie v Šuňave
  • Kúpele Lučivná
  • Tatranská Polianka
  • Velická dolina a Velický vodopád
  • Sliezsky dom
  • Štrbské Pleso
  • Popradské pleso
  • Možnosť výstupov na mnohé tatranské štíty a doliny zo Štrbského Plesa, od Sliezkeho domu a z Tatranskej Polianky

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 11/2009

Galéria všetkých fotografií

Jeden komentár

  1. Vo Vysokých Tatrách som bicykloval dva razy. Raz na trekingu a o rok už na MTB. Vychádzal som z Tatranskej Štrby, kde som býval v penzióne. Výlet na Sliezsky dom patrí k mojím najkrajším, aj keď ten kopec dá fakt zabrať. Hore bolia nohy, dole ruky z brzdenia. Ale keď budem v Tatrách s bicyklom zas, na Sliezsky dom si opäť vyjdem. Tak isto aj na Popradské Pleso. Menej náročná trasa, no na nádherné miesto!

Napíšte komentár