Cyklotrasa superlatívov v okolí Považskej Bystrice

Napísal(a) júl 3, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Horné Považie | 0 komentárov

Cyklotrasa  superlatívov v okolí Považskej Bystrice

Miesta, ktoré sa môžu hrdiť prívlastkom „naj“ sa málokedy nachádzajú v takej tesnej blízkosti ako na okruhu, ktorý dnes predstavíme. Najužší kaňon na Slovensku, cez ktorý vedie štátna cesta, najväčší skalný previs, najrozsiahlejšie skalné mesto a najdlhšia rieka Slovenska. To všetko pospája naša cesta a ponúkne nám toho ešte podstatne viac. V okolí Považskej Bystrice, kam sa vyberieme, je príroda naozaj prekrásna, no to je na veľa miestach na Slovensku. Pocit, s akým sme odtiaľto odchádzali, bol však iný než kedykoľvek predtým. Koncentrácia superlatívov má zrejme schopnosť umocňovať zážitky videného a navštíveného minimálne na druhú, ak nie na x-tú.Popis trasy:

Považská Teplá – Manínska tiesňava – Kostolecká tiesňava – Vrchteplá – Súľov – Jablonová – Predmier – Mikšová – Podvažie – Jasenica – Podvažie – Považská Bystrica – Považská Teplá

Považská Bystrica sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, priamo na hlavnej dopravnej tepne z Bratislavy na Žilinu a ďalej na východ či sever republiky. Dostať sa sem je preto priamočiare a jednoduché. Okolie Považskej Bystrice je k turistom i cykloturistom štedré. Cyklotrás sa v tunajšom regióne nachádza veľa, škoda len, že niekedy je to s ich značením trošku „nedotiahnuté“. S cyklomapou Kysuce – Horné Považie – Turiec sa však nestratíte. Odporúčame zastaviť sa v Považskej Bystrici v informačnej kancelárii, ktorá poskytuje množstvo materiálov upozorňujúcich na miesta, ktoré by ste nemali obísť či prehliadnuť.

Náš okruh začneme štyri kilometre nad Považskou Bystricou v dedine Považská Teplá. Je to vstupná brána do doliny Manínskeho potoka, kde budeme obdivovať hneď dve „naj“ miesta. Za dedinou sa nachádza rekreačná oblasť s chatkami i kempingom, takže ak sa rozhodnete ostať tu dlhšie, čo sa iste oplatí, zakotvite tuná.

Manínsky potok s dávkou kreativity

Už v dediny Považská Teplá sa k nám pridáva Manínsky potok. Na najbližších osem kilometrov sa stane našim vytrvalým spoločníkom a poukazuje nám aspoň zvonka, čo všetko stihol v priebehu tisícročí vytvoriť. Pozvoľna stúpame a vnárame sa do hôr plných skál a hustej vegetácie. Cesta je pokojná a samá zákruta. Nič nás neruší vo vychutnávaní si scenérie, ktorá sa nad nami a okolo nás vzpína. Manínsky potok sa svojim tokom zarezal do tunajších brál z vápenca a umožnil vznik kaňonov, pozoruhodných skalných útvarov a  podzemných jaskýň. Prvým jeho dielom je úzky kaňon medzi kopcami Veľký a Malý Manín – Manínska tiesňava. Hneď za ním nasleduje nemenej úchvatná Kostolecká tiesňava. Potok sa činil i v podzemí a spolu s ďalšími prameňmi vytvoril v útrobách Veľkého a Malého Manína celkovo až štyridsať jaskýň. Skoro všetky sú však ťažko priechodné a prístup do nich majú len jaskyniari.

Manínska a Kostolecká tiesňava

Po niekoľkých zákrutách a kilometroch sa pred nami objaví najužšie miesto Manínskej tiesňavy, kde je cesta široká len 3,5m. Je to najužšie miesto, cez ktoré na Slovensku vedie štátna komunikácia. Traduje sa, že v minulosti, keď sa na prepravu používali konské záprahy s vozmi, bolo treba pred úžinou všetko z voza zložiť, rozobrať ho na kúsky, tak preniesť na opačnú stranu tiesňavy, tam dať všetko do pôvodného stavu a v ceste pokračovať. Neviem si predstaviť, čo a komu by som musela prevážať, aby som túto tortúru bola ochotná podstúpiť. Za najužším miestom sa nachádza najkrajšie miesto v celej tiesňave. Nad lúkou s niekoľkými borovicami sa týčia útesy rozličných tvarov, takže ak by ste sa rozhodli tu oddychovať, mali by ste v nich akýchsi skamenených bodyguardov. Nedočkavo sa ponáhľame v ústrety ďalšej tiesňave – Kostoleckej. Stále ideme proti prúdu potoka v nenáročnom stúpaní. Po ľavej ruke sú bralá rozpadnuté do mnohých útvarov a zarastené rastlinstvom, zatiaľ čo po pravej ruke je vytvorený mohutný skalný dóm. Tesne pod jeho povrchom je najväčší skalný previs na Slovensku nazývaný „Strecha Slovenska“. Akoby sa niekto chcel prevŕtať na druhú stranu vrcholu špicatej hory, no v polovici si to rozmyslel. Za tiesňavou sa otvorí pohľad na dedinu Kostelec. Cesta sa rozdvojuje: vpravo na Kostelec a vľavo na Vrchteplá, čo bude náš smer. (Mimochodom, napadlo mi, že „tiesňava“ je dosť zavádzajúci termín. Vyvoláva domnienku, že sa tu človeka zmocní tieseň, úzkosť, bezvýchodiskový strach či iná pliaga. A pritom, v týchto dvoch tiesňavách sa dá cítiť tak slobodne a vzletne, ako si len viete predstaviť.)

Súľovské skaly – steny, okná, ihly, veže…

Vo Vrchteplej máme za sebou necelých desať kilometrov okruhu a na konte už dva superlatívové úlovky. Z dediny vychádzajú hneď dve päť kilometrov dlhé cyklotrasy na obec Súľov, kam smerujeme i my. Jedna vedie po západnom (zelená) a druhá (žltá MTB ) po východnom úbočí hrebeňa. Vyberáme si MTB trasu. Ideme po nespevnenej ceste prudko z kopca, takže miestami treba dávať poriadny pozor. Zopárkrát z bicykla i zosadáme. Najskôr ideme hustým lesom, neskôr si užívame vyhliadky na zelené diaľky a hornatý horizont. Celý úsek klesáme, až sa ocitneme na konci dediny Súľov. Výjav, ktorý sa nám naskytuje, vyráža dych. Skalnaté bralá tu majú podoby bizarných homolí, veží, ihiel, brán a okien. Vytvárajú najväčšie skalné mesto na Slovensku, takže počet vzhliadnutých „naj“ zvyšujeme na tri. Kúsok od chaty začína turistická značka Náučného chodníka. Určite ho odporúčame absolvovať. Bicykle zatiaľ počkajú v chate Súľov. Chodník vedie cez Súľovské skaly a zoznamuje s prírodnými aj historickým zaujímavosťami územia, prevedie turistu cez zrúcaniny Súľovského hradu a ukáže i najdominantnejší útvar zvaný Gotická brána.

Vážskou cyklomagistrálou

Za Súľovom nasleduje príjemné klesanie cez obec Jablonové, Predmier až k rieke Váh. Je to najdlhšia rieka na Slovensku a v týchto miestach je jej tok nielen silný a široký ale i pôvabný. V dedine Mikšová postojíme na moste dlhšie a kocháme sa obrazom rieky a kopcov, pomedzi ktoré tečie. Z Mikšovej sa vydáme po prúde Váhu smerom na Považskú Bystricu. Kopírujeme značku Vážskej cyklomagistrály. Miestami sa z Váhu odčleňujú ramená so zákutiami plnými rákosia a ticha. Jazda je rýchla a päť kilometrov do Podvažia nám ujde, ani sa nenazdáme. Z Podvažia si robíme zachádzku do dediny Jasenica. V zrekonštruovanej bielej budove kaštieľa sa nachádza expozícia Vlastivedného múzea. Z Jasenice sa vrátime späť na Vážsku cyklomagistrálu a po nej budeme pokračovať nasledujúcich až do Považskej Bystrice. Stále popri Váhu, stále v jemnom klesaní.

Závan histórie z Považského hradu

Z náručia prírody sme úplne neunikli, no predsa len, v týchto miestach na nás vanie skôr dych histórie. Sála z ruiny Považského hradu, ktorý sa vypína nad mestom Považská Bystrica. Stojí tu už od 14. storočia a patril medzi najdôležitejšie hrady na Považí. Z jeho zrúcanín je krásny pohľad na údolie Váhu, Manínsku tiesňavu a priam panoramatický výhľad na Považskú Bystricu. V časti mesta Orlové nájdeme objekt, ktorého história je úzko spojená s dejinami Považského hradu. Stojí tu renesančno-barokový kaštieľ, ktorý dal postaviť jeden z bývalých majiteľov hradu. Nie je to zďaleka posledná zaujímavosť Považskej Bystrice, ale nás to (ako vždy) ťahá rýchlo von z mesta, späť na začiatok nášho okruhu do Považskej Teplej, k prahu Manínskej tiesňavy. Kým tam prídeme, musíme zdolať štyri kilometre po hlavnej ceste. Je rušná, našťastie však dostatočne široká, čo dáva aký-taký pocit bezpečia.

Ešte jedno „naj“

Akoby najonakvejších zážitkov nebolo dosť, bolo nám dopriate zažiť na tomto okruhu i najväčší lejako-ľadovec našej cykloturistickej kariéry. Prekvapil nás v Súľove, kde sa spoza kopca nečakane prihnala čierňava. Nestačili sme sa spamätať a bolo treba hľadať skrýšu pred živlom. Obloha sa tvárila naozaj zlovestne, no to čo vyprodukovala, bolo nad naše očakávania. Skrytí pod plechovou autobusovou zastávkou sme načúvali bubnovaniu ľadovca a sledovali zmrazené guličky trieskajúce do blata. V tejto kalamitnej situácii sme mali hneď dvojnásobné šťastie. Po prvé, že sme v rozhodnej chvíli boli na správnom mieste a našli aký-taký prístrešok. Ten by nám však bol na nič, nebyť otočený správnym smerom. Našťastie, búdka nás pred šľahaním ľadovca spoľahlivo uchránila. Nečas trval vyše hodiny, takže sme mali dosť času porozprávať sa o videnom, naplánovať nejaké ďalšie cyklovýlety a zároveň prečítať plagáty na stenách búdky. Akoby niekto tušil, že táto zastávka bude útočiskom cyklistov, vylepil sem plagát avizujúci 9. ročník bikemaratónu Súľovské skaly. Maratón sa zvykne konať koncom júna v okolí miest, cez ktoré viedla i naša cesta. Dlhá tradícia a bohatý program naznačili, že sa jedná o špičkové podujatie, a že tunajšie hory cyklistov poznajú viac než dobre. Takže pre čitateľa o dôvod viac vydať sa sem. Či už sem príde merať svoje sily s neľahkým terénom alebo len zbierať superlatívové skalpy, určite sklamaný neodíde.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 1; Kysuce, Horné Považie, Turiec

Doprava do Považskej Teplej:

  • Autom:

Diaľnicou D1 smer Žilina, cez Považskú Bystricu pokračovať na Bytču, po 4km odbočiť vpravo na Považskú Teplú

  • Vlakom:

Do Považskej Bystrice vedie dobré vlakové spojenie z Bratislavy aj Žiliny

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Manín – Manínska Tiesňava,
  • Autocamp Súľov

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Cykloservis – X – Šport Cykloservis, Považská Bystrica

Turistické informácie:

Web sites:

  • www.povazska-bystrica.sk
  • www.tikpb.sk
  • http://www.skonline.sk/turistika-trasa.php?id=1575
  • http://hiking.sk/hk/ar/794/naucnym_chodnikom_sulovske_skaly.html
  • www.sulov.com
  • www.manin.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Považská Bystrica – hrad, kaštieľ pod hradom, kaplnka sv. Heleny
  • Manínska tiesňava
  • Kostolecká tiesňava
  • Skalný previs Strecha Slovenska
  • Súľovské skaly

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 9/2007

 

Napíšte komentár