Turčianske doliny inšpirujúce k poézii

Napísal(a) júl 4, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Turiec, Horná Nitra | 2 komentáre

Turčianske doliny inšpirujúce k poézii

Naplánovať klasickú okružnú trasu po Turci tak, aby sme neobišli jeho chýrne doliny, je fuška. Údolia totiž končia uzávermi a návrat z nich vedie po tej istej ceste. Táto nevýhoda sa nám ale v prípade turčianskych dolín zdala byť skôr výhodou. Môcť si prezrieť miesta priam vyzývajúce k básneniu v premiére a vzápätí v repríze, bolo ako podčiarknuť a dať výkričník za niečím, čo neradno prehliadnuť.

Popis trasy:

Blatnica – Necpaly – Belá Dulice – Jasenská dolina – Belianska dolina – Necpaly – Necpalská dolina – Folkušová – Blatnica- Gaderská dolina

Ako cykloturisti sme Turiec navštívili v krátkom časovom úseku už dva razy. Najskôr sme sem vhupli cez Vrícke sedlo z Hornej Nitry a jazdili Turčianskou kotlinou. Minule sme zasa prebádali okolie Martina a mesto samotné. To najkrajšie (aspoň podľa mňa) sme si nechali na záver. Doliny špikujúce pohorie Veľkej Fatry sú mojou srdcovou záležitosťou snáď aj preto, že tadiaľto viedla jedna z mojich prvých viacdňových cyklotúr a okrem toho sú tunajšie kopce a kraj presne tým, čo mojim nohám i očiam lahodí najviac – mäkké a široké chrbty kopcov, veľa lúk, vôní, farieb a dobrých ľudí, pokojná premávka a cesty v slušnom stave. Ubytovali sme sa v príjemnom penzióne v dedinke Blatnica a odtiaľto sme vyrazili na trasu, ktorú možno nazvať skôr lúčovitou ako okružnou.

Blatnica – križovatka dolín

Blatnica leží na úpätí Veľkej Fatry pätnásť kilometrov od Martina a je križovatkou dvoch prekrásnych dolín: Blatnickej a Gaderskej. Tie sme si nechali ako bonbónik, najprv sme sa s dostatkom síl a elánom pustili zdolať členitý úsek z Blatnice do deväť kilometrov vzdialenej obce Belá–Dulice. Čakala nás jazda Turčianskou cyklomagistrálou – peknou cestou kľučkujúcou po rozľahlých lúkách a stráňach, miestami  pomedzi aleje vysokých stromov vrhajúcich osviežujúci tieň. Za Folkušovou sme museli prekonať nevľúdny stupák, vkĺzli sme do Necpál, odtiaľ prešli cez kopec do Belej a stáli sme na ďalšej križovatke dolín. Tentoraz nás k sebe pozývali Jasenská a Belianska dolina. Ako prvú sme sa rozhodli navštíviť severnú Jasenskú.

Cyklistika v Jasenskej a Belianskej doline

V úvode sme narazili na asfalt horšej kvality. Na lúke neďaleko cesty sa popásalo stádo koní. Zvyčajne sa v tomto kraji stretnete s čriedou oviec či kráv, o to viac  nás tento pohľad potešil. Pokračovali sme do mierneho kopca, pričom po pravej ruke nám žblnkotal potok Vôdky. Zdrobnenina v jeho názve je na mieste, pretože to bola naozaj miniatúrna bystrina. Bola taká plytká, že sa dalo bez problémov prechádzať z jedného brehu na druhý. V Jasenskej doline je známe lyžiarske stredisko s množstvom chát, bufetov, vlekov a rekreačných zariadení. Keď sme sa priblížili k chatovej oblasti, ovanula nás vôňa grilovačky. V jednej z chát práve prebiehala akási bujará akcia. Mihli sme sa okolo a pokračovali v jazde až na koniec doliny, ktorej celková dĺžka je asi osem kilometrov. Naspäť to šlo rýchlejšie, veď sme šli z kopca. V Belej sme potom nabrali smer Belianska dolina. V podstate si boli s Jasenskou dosť podobné, hlavným rozdielom bolo, že tunajší potok bol vypnutý (alebo vyschnutý?). Obkolesoval nás les, stále sme stúpali do mierneho svahu. Po ľavej ruke sa dvíhal holý masív Lysca, v jeho popredí sa vynárali menšie kopce obrastené ihličnatou horou. Pri jazde Belianskou dolinou sme stretli zopár skupín cykloturistov, družne debatujúcich pri paralelnej jazde. Autá majú prístup do Belianskej len prvé dva kilometre, potom je dolina priam cyklistickým a turistickým rajom. Asfaltka sa ale ťahá až po koniec doliny pod Borišovom, kde sa nájde i zopár malých jaskýň. Na Belianskej doline sme veľmi ocenili jej ticho a absenciu civilizácie.

Cyklistika v Necpalskej doline

Len dva kilometre južnejšie, v dedine Necpaly, sme dostali pozvánku na tretiu „šálku kávy“ do Necpalskej doliny. Skôr, ako sme sa do nej vydali, strávili sme pár minút v dedine. Necpaly sú zaujímavé nielen prekrásnou kulisou tvorenou horami Veľkej Fatry. Necpalský potok prepletajúci sa naprieč dolinou, je na námestí dediny ozvláštnený nádržami, v ktorých chovajú pstruhy. Kúsok vzadu šumí jeho voda poháňajúca koleso prvej slovenskej obecnej vodnej elektrárne. Necpalčania sú na svoju elektrárničku náležite hrdí. Obec vďaka nej ušetrí veľkú časť nákladov napr. na verejné osvetlenie. Okrem toho sú v Necpaloch štyri pôsobivé kaštiele, žiaľ tri z nich sú momentálne chátrajúce. Za hlasom potoka sme sa vydali za dedinu do útrob pohoria.

Celá dolina je po oboch stranách zalesnená, ponúka príjemnú prechádzku na čerstvom vzduchu a v tichu lesa. Krátko predtým, ako sme sem prišli, prehnal sa krajom lejak, a tak  z kopcov ako dym z fajky mieru stúpali biele obláčiky. Popri ceste rástli obrovské lopúchy, sem-tam sa objavili ako huby po daždi klobúčiky hríbov a v o čosi redšej frekvencii aj turisti a cyklisti. Práve s jedným z nich sme sa pustili do reči a spontánnou konverzáciou si spríjemnili trošku strmšie stúpanie, ktorým sme sa dostali až na koniec jedenásť kilometrov dlhej cesty. Z času na čas sa lesy okolo cesty rozostúpili a ponúkli nám nádherný výhľad na okolitý kraj. Necpalskú sme si vychutnali úplne inak. Bola to v ten deň už tretia kávička, ale každá s úplne inou arómou i chuťou.

Gaderská dolina – pre cyklistu to najkrajšie

Po rovnakej trase a značke Turčianskej cyklomagistrály sme sa vrátili do prístavu v našom penzióne. Hodný kus cesty nás sprevádzal pohľad na dominantný kopec s príznačným názvom – Tlstá. Až doma sme si dopriali skutočnú prestávku – dali obed, sprchu a vyložili nohy. Ale nie na dlho. Mali sme pred sebou dolinu, ktorú sme si ušetrili ako maškrtu za odmenu. Gaderská je považovaná za najkrajšiu a najvýznamnejšiu vo Veľkej Fatry. Jej steny sú na rozdiel od predchádzajúcich údolí bralnaté. Je akýmsi kaňonom, na ktorého dne zurčia vody krištáľovo čistého Gaderského potoka. Na začiatku sa rozkladá chatová osada, hotel, reštaurácia a záchytné parkovisko. V areáli hotelu sídli i požičovňa bicyklov a cyklistika je tu na prvý pohľad vyhľadávaným športom. Na jemne stúpajúcej ceste dolinou sa denne premelie množstvo cyklistov, ale i peších turistov, rodiniek na prechádzkach, či zaľúbencov v tuhom objatí. Z Gaderskej vedú turistické chodníky k vyhľadávaným cieľom – kopcom Tlstá a Ostrá.  Skutočným „orlím hniezdom“ nalepeným na úzkej skalnej veži nad roklinami Gadera, je zrúcania Blatnického hradu. Naviguje k nemu značka z hlavnej asfaltky. Asi kilometer sa stúpa po lesnom chodníku, kým sa dostanete pod zrúcaninu. Určité úseky boli zjazdné i na MTB, no niekde sme museli zísť z bicykla a ísť pešo. Z ruín je prekrásny výhľad na hory a  bralá vyčnievajúce nad sýto zelené lesy. Po návrate z hradu sme absolvovali zopár kilometrov nahor, potom sme sa otočili a bez námahy sa nechali unášať svahom a zvukom potoka k ústiu Gaderskej v dedine.

Blatnica je východiskom do ešte jednej skvostnej doliny – Blatnickej. V kráse nijakovsky nezaostáva za ostatnými, no na ňu nám už času a síl nezvýšilo. Je hlboko zarezaná vo vápencových a dolomitových skalách a lemovaná končiarmi horského hrebeňa. Keď  sem prídeme nabudúce, a prídeme určite, povedú naše kroky či cyklistická stopa priamo tam.  Tento kraj totiž inšpiruje nielen k poézii, ale i k neodbytnej túžbe spoznávať ho lepšie a lepšie.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 1; Kysuce, Horné Považie, Turiec

Doprava do Blatnice:

Autom:

  • Z Bratislavy diaľnicou do Nitry, odbočiť na Zlaté Moravce, Žiar nad Hronom, tu odbočiť na Kremnicu a pokračovať do Martina, približne 15km pred Martinom odbočiť na Blatnicu vpravo.
  • Zo Žiliny na Martin (smer Poprad), tu odbočiť na Banskú Bystricu, po 15km odbočiť vľavo na Blatnicu.

Vlakom:

  • Ddobré spojenie Martina s Bratislavou: vlaky idúce severným ťahom Žilina – Košice majú zastávku v časti Martina Vrútky
  • Do Martina je možné vlakom cestovať i z mesta Zvolen či Banská Bystrica

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Turiec Martin – Vrútky;
  • Chatová osada Gader Blatnica;
  • Autokemping Trusalová,
  • Autokemping Drienok Mošovce

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Chatová osada Gader, Blatnica 377
  • Hotel Luna, Martin Priekopa
  • Požičovňa Snowland, Valčianska dolina (15km)

Turistické informácie:

  • Turisticko-informačná kancelária, Divadelné námestie 1 (objekt Millenium), Martin
  • Informačne centrum Jased, Jasenská dolina
  • Turistické a informačné centrum, Mestský úrad, Turčianske Teplice

Web sites:

  • www.gaderskadolina.sk
  • www.velkafatra.sk
  • www.tikmartin.sk
  • www.turiec.sk
  • www.infoturiec.sk
  • www.skonline.sk
  • www.visitslovakia.sk
  • www.tbsjus.sk/cyklotrasy/

Nezabudnite navštíviť:

  • Gaderská dolina
  • Zrúcanina Blatnica
  • Necpalská dolina
  • Jasenská dolina
  • Belianska dolina
  • Blatnická dolina
  • výstup na vrch Tlstá a Ostrá

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 1/2010

Galéria všetkých fotografií

 

2 komentáre

  1. Zdravim Vas,
    poznam Vase clanky z Cykloturistiky, ale vytvorit si vlastne stranky je super a dufam, ze Vam to bude takto „slapat“ dlho. Turciansku kotlinu mam zjazdenu na bajku pomerne slusne. Teraz len tak narychlo by som len doplnil, ze v Jasenskej doline sa da pokracovat do Hornojasenskej doliny popri potoku, dalej sa da po lesnej ceste (pomerne slusna) stocit dolava, napojit sa na modru TZ na rozcestnik Maziarky a dalej po lukach (nadherne vyhlady) az do Zaboria a odtial uz po st. ceste do MT. Tento rok sme to absolvovali 2x spolu s nasimi chlapcami (8 a 6 rokov) – takze nie moc narocny teren. Prilozil by som aj mapku, len neviem ako.
    Prajem vsetko dobre a len tak dalej – takychto stranok nie je nikdy dost. Peter

    • Peter, vďaka za vyjadrenú podporu a, predovšetkým, za doplňujúce informácie o trase v Turci. Dúfam, že sa nám ju niekedy podaríj absolvovať. Myslím, že podľa uvedeného popisu by sa mali vedieť cykloturisti zorientovať. Tešíme sa, že náš cyklovylet.info si získava priaznivcov a stáva sa zdrojom informácií pre priaznivcov cykloturistiky. Prajeme veľa krásnych a obohacujúcich cyklovýletov!

Napíšte komentár