Cyklo-úlet do prírody Strážovských vrchov

Napísal(a) júl 3, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Horné Považie, Rajecká dolina | 1 komentár

Cyklo-úlet do prírody Strážovských vrchov

Cyklookruh s číro prírodnou tematikou sme si neužili už dávno. Väčšinou sa nám do cesty pripletie nejaký hrad, zrúcanina, múzeum, námestie. Na nedávnej ceste po Strážovských vrchoch však bola civilizácia a diela človeka v mizivej menšine. Drvivú väčšinu spomienok a dojmov z putovania po týchto krásnych horách máme vďaka prírode, s ktorou sme boli celý deň v úzkom či vzdialenejšom kontakte.Popis trasy:

Domaniža – Prečín – Považská Bystrica – Dolný Moštenec – Horný Moštenec –  Podskálie – Pružina – Domaniža

Dedinka Domaniža, v ktorej sme odparkovali auto a naštartovali seba a bicykle, nájdete na mape uprostred cesty medzi Rajcom a Považskou Bystricou. Domaniža leží na Rajeckej cyklomagistrále a ponúka možnosť absolvovať niekoľko pekných trás po Strážovských vrchoch. My sme sa rozhodli pre okruh z Domaniže do Považskej Bystrice a späť cez odľahlé dedinky, o ktorých sme nikdy nepočuli, čím pre nás získali na príťažlivosti. Okrem toho, že sme si vybrali peknú trasu, rozhodli sme sa aj pre jej správny smer. Nazdávam sa, že ak by sme okruh absolvovali v opačnom smere, bol by náročnejší. Takto sme prelúskali nepríjemné úseky viac-menej nevedomky.

Rajeckou cyklomagistrálou

Z Domaniže sme vyrazili po Rajeckej cyklomagistrále v smere na Považskú Bystricu. Neustále sme šli v povodí riečky Domanižanka a to v jemnom klesaní. Cesta je síce hlavnou spojnicou medzi Považskou Bystricou a Rajcom, ale nedeľná premávka bola zanedbateľná. Vďaka nepatrnému zjazdu nám kilometre ubiehali rýchlo. Šli sme po širokej vozovke lemovanej alejou ovocných stromov, za ktorými sa ťahal pás lúk a polí. Spoza nich vyrastali husté zmiešané lesy. Pred obcou Prečín sa nám naskytol pekný pohľad na prírodný výtvor Prečínske skaly. Z tmavej zelene vyčnievali zvetrané skaly v tvaroch veží, stĺpov a výklenkov. Cez Prečín sme prefrngli a o chvíľu z krajiny akoby z ničoho vyrástol vysoký oblý kopec. Vršok mal pokrytý riedkym bielym oblakom a celému okoliu absolútne dominoval. Bol to vrch Veľký Manín. Z jeho druhej strany sa nachádzajú dve prekrásne tiesňavy – Manínska a Kostolecká. Sú to čarovné miesta hojne navštevované turistami.

Z nášho pohľadu nám Manín pripadal ako Guliver v krajine Liliputánov. Pomaly sme sa blížili k okresnému mestu Považská Bystrica. Až do centra sme neboli nútení ísť. Naša trasa prechádzala len okrajom mesta, no ak by ste sa v Považskej ocitli na dlhšie, oplatí sa pozrieť si neďaleký Považský hrad zvaný Burg, kaštieľ s dvoma nárožnými vežami pod ním a renesančný kaštieľ v obci Orlové na opačnom brehu Váhu. Na kopci nad mestom sa nachádza kaplnka sv. Heleny stará takmer tristo rokov. Témou a hlavnou motiváciou našej cesty však bola príroda, do nej sme sa ponáhľali. Lenže civilizácia nás len tak ľahko nepustila. Pavučina chodníkov a cestičiek medzi panelákmi nás lapila ako dve muchy a nám chvíľu trvalo, kým sme sa z nej vyslobodili.

Sídliskový labyrint v Považskej Bystrici

Predmestie Považskej Bystrice tvorili sídliská rozložené po oboch stranách cesty. Keď sa vozovka začala stáčať vľavo hore na sídlisko Rozkvet, odbočili sme tadiaľ. Považská je rozťahaná po kopcoch okolo Váhu a na jednom z nich sme sa práve ocitli. Medzi domami sme sa pýtali domácich o radu, kadiaľ pokračovať na dediny Dolný a Horný Moštenec. Radili nám psíčkari na vychádzke zo svojimi miláčikmi, no ich navigácia vyznievala vďaka spleti uličiek dosť chaoticky. Zo sídliska sme zbehli dolu kopcom až na hlavný obchvat okolo Bystrice. Z neho viedla odbočka na dedinky, ktorými sme mali prejsť. Dolný a Horný Moštenec. V týchto končinách sme sa naozaj ocitli po prvý raz v živote.

Cesta cez Moštence a Lieskovce

Dolný Moštenec nás privítal atmosférou živej, čulej dedinky. Rušno na uliciach bolo zrejme kvôli hodom či nejakým iným dedinským slávnostiam, ktoré práve prebiehali. Pri kostole sa vrteli kolotoče a boli rozložené stánky, ľudia sa tmolili popri ceste a za plotmi domov žiarili pestro rozkvitnuté predzáhradky. Teplé letné poludnie všetko zahaľovalo utlmujúcou horúčavou a na jazyk vháňalo chuť  na zmrzlinu či chladený nápoj.  Odolali sme pokušeniu a bez prestávky sme pokračovali v ceste na Horný Moštenec. Ako názov napovedá, museli sme prekonať určité prevýšenie, nebolo to však nič hrozné. S autami sme sa takmer nestretli, veď Hornom Moštenci už končí cesta a ak nemáte traktor či nejaký 4×4 povoz, ostáva vám šliapať iba po svojich. Aj my sme museli zosadnúť zo sedla a po rozbahnenej poľnej ceste sme radšej tisli bicykle vedľa seba. Mali sme v úmysle pokračovať na Horný a Dolný Lieskov. Vykročili sme síce v smere šípky, no potom sa zrejme farba na symboly „C“ minula (alebo my sme sa tak náruživo zarozprávali a nevšimli si značenie?), a tak nám ostalo len riadiť sa intuíciou. Tieň stromov nad hlavami nám nedovolil prepadnúť panike ani zlosti, v pohode sme si vykračovali pomedzi lúky a pastviny a nechali sa objímať neopakovateľným prírodným prostredím.

Cyklojazda strážovskými lesmi

Znenazdajky nám cestu skrížil traktor. Jeho posádka nám oznámila, že touto cestou sa na Horný Lieskov určite nedostaneme, ale že nemusíme ľutovať, pretože máme pred sebou krásnu horskú pasáž, ktorou  prídeme do Podskália. To bola jedna z dedín  na našej trase, a tak sme si povedali, že sa vracať nebudeme, radšej si vychutnáme kúzlo nechceného, keď ho už máme na dosah. Darovali sme si poriadne dlhý úsek jazdy lesom a okrajom poľa uväzneného medzi vysokými kopcami. Cesta viedla dlho hore kopcom. Sprvoti bola skalnatá, v lese potom blatistá a keď sme sa vynorili von, rozprestrel sa pred nami krásny obraz Strážovskej letnej krajiny. Stovky odtieňov zelenej, všemožné sklony strání a rozličné tvary kopcov nás odmeňovali za podstúpenú námahu. Lesný chodník bol v pohode zjazdný, a tak sme vysadli na bicykle a nenáhlivo sme plávali vysokou trávou a vôňou bylín. Sem-tam sme sa zrazili s lúčnym koníkom, občas nás oviali motýlie krídla a to najhoršie, čo sa mohlo stať, bolo nechať sa vytrhnúť z tejto nevinnej romantiky informáciami, ktoré sme vzápätí dostali. Stretli sme príjemného pána na turistickej vychádzke, ktorý tunajšie lesy pozná ako vlastnú dlaň. Padli sme si do oka, a tak sme začali debatovať. Zveriny je vraj v týchto lesoch neúrekom. Dôkazom toho boli aj poľovnícke posiedky, ktorých sme videli niekoľko. Žijú tu celé stáda jelenej zveri, muflónov, diviakov a nájde sa aj rys. Bolo ich ešte viac, no stáda utekajú pred ľuďmi a sťahujú sa za potravou stále hlbšie a hlbšie do lesov. Nie je také ľahké uzrieť ich. Avšak s jednou výnimkou: stretnutie s medveďom je vraj takmer na dennom poriadku. Poradil nám, aby sme sa čo najhlasnejšie rozprávali, nech nám prípadný maco ujde z cesty. Ani by ste neverili, aké zabudnuté témy a spomienky človek dokáže z pamäte vyloviť pri takejto motivácii. Debatovali sme bez prestávky a hlavne hlučne a vystačili sme si až po vjazd do dediny. A ten bol skutočne veľkolepý.

Podskálie pod skalami

Ako sme sa blížili ku dedine, vyrástli nám po ľavej ruke kolmé bralá s hustým porastom, v hornej časti dekorované výčnelkami a vežičkami. Osady pod hradmi či ich ruinami sa často volajú „Podhradiami“ a aj táto dedina dospela k názvu podobne. Meno Podskálie je viac než výstižné. Skalné útesy sú ako prírodné hradby a pôsobia rovnako mysticky a charizmaticky ako zrúcanina. Prišiel čas na obedňajšiu prestávku a nemohli sme si vybrať príhodnejšie miesto. S výhľadom na sivé skaly a s vedomím, že medveďom sme sa úspešne vyhli, nám šmakovalo zaslúžene. Po oddychu a osviežení sme znova vysadli na bicykle a spod skál sme zleteli nižšie do dediny Pružina. Cestou sme pribrzdili jedinýkrát. Zdalo sa nám, že vodník sediaci nad potokom pri ceste potrebuje odvoz a stopuje nás. Vysvitlo však, že napriek fantazijnej kráse navôkol ani tu nie sú rozprávkové bytosti živé…bola to len keramická postavička.

Skalný výtvor v Briestennom

Na záverečnom úseku cesty nás čakal ešte jeden vzácny skalný výtvor a jedno prudké stúpanie. Briestenné je súbor pozliepaných skál, ktoré vyzerajú akoby pokope držali len silou vôle. Najhodnotnejším útvarom spomedzi všetkých tých vežičiek a homolí je skala pripomínajúca pravekého tyranosaura. Dielo prírody vyčnieva hneď nad cestou, nemôžete ho minúť. A kúsok za ním nastupuje kľukaté stúpanie na Čelkovu Lehotu. Našťastie nás vyčerpávalo len šliapanie, pred slnkom nás chránili koruny stromov. Zo sedla sme potom zjazdovali až nadol do cieľa v Domaniži. Na horizonte pred nami sa tiahol pás hôr, z ktorého vyčnieval ohnutý vrchol legendárneho kopca Kľak. Vyfrngli sme z vedľajšej uličky na hlavnú cestu, pri ktorej sme parkovali. Po celodennom kontakte s prírodou sme sa cítili ako znovuzrodení. Nebola to jazda pustatinou ani divočinou, ale také príjemné vzdialenie sa od civilizácie. O to kontrastnejší pocit sa nás potom zmocnil cestou v aute z Domaniže na Rajec, keď sme prechádzali okolo parádneho golfového parku. Úhľadné greeny, jazierka a tip-top upravené terény nám pripadali ako vymodelovaná krajinka. Bola krásna, priam dokonalá. No v konkurencii s prirodzenou malebnosťou rozkvitnutých lúk, hlbokých lesov a skalných brál, ktoré sme v ten deň našli, nemala šancu.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 1; Kysuce, Horné Považie, Turiec

Doprava do Domaniže:

Autom:

  • Diaľnicou D1 smer Žilina, v Považskej Bystrici odbočte doprava – smer Rajec. Približne po 15km prídete do dediny Domaniža

Vlakom:

  • Do Považskej Bystrice vedie dobré vlakové spojenie z Bratislavy aj Žiliny

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Manín – Manínska Tiesňava,
  • Autocamp Súľov
  • Autokemping Slnečné Skaly Rajecké Teplice

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Cykloservis – X – Šport Cykloservis, Považská Bystrica

Turistické informácie:

  • PX CENTRUM, Štúrova 5/9, Považská Bystrica, www.pxcentrumpb.sk

Web sites:

  • www.povazska-bystrica.sk
  • www.domaniza.sk
  • www.sopsr.sk/strazovskevrchy/maloplosky.html
  • www.nasacarpathia.sk/Slovensko.aspx?r=Briestenne
  • www.tikpb.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Prečínska skalka
  • Považská Bystrica – hrad, kaštieľ pod hradom, kaplnka sv. Heleny
  • Podskálie – skalné útesy nad dedinou
  • Briestenné – prírodná pamiatka
  • Golfpark Rajec

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 1/2011

Galéria všetkých fotografií

Jeden komentár

  1. Čítal som, niekoľkokrát som túto trasu už prešiel (s menšími rôznymi modifikáciami), môžem len potvrdiť, že príroda v okolí Považskej Bystrice je skutočne rozmanitá , vždy sa tu dá objaviť niečo , čo som minule prehliadol, robím to už 20 rokov a neľutujem ani jeden záber do pedálov , vďaka za prezentáciu
    Jozef

Napíšte komentár