V kraji slivovice, kopaníc a krvilačnej Báthoryčky

Napísal(a) sep 9, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Kopanice, Považie, Biele Karpaty | 0 komentárov

V kraji slivovice, kopaníc a krvilačnej Báthoryčky

 

Štartovací blok výpravy umiestnime do Nového Mesta nad Váhom. Odtiaľto sa vyberieme na sto kilometrový okruh po kopaničiarskom kraji. Nové Mesto nad Váhom leží pri diaľnici, pár kilometrov pred Trenčínom. Nachádza sa len na skok od moravsko-slovenských hraníc, takže cez ktorýkoľvek hraničný prechod v okolí Bielych Karpát sa rozhodnete, nepomýlite sa. Ani doprava vlakom nie je vylúčená, keďže tadiaľto prechádza železničná trať spájajúca Bratislavu so severom a východom Slovenska. V rámci nášho okruhu absolvujeme úseky Štiavnickej a Kopaničiarskej cyklomagistrály a takmer celú Podjavorinskú trasu.

Popis trasy:

Nové Mesto nad Váhom – Moravské Lieskové – Bzince – Barina – Veľká Javorina – Barina – Stará Turá – Vaďovce – Čachtice – Nové Mesto nad Váhom – Rakoľuby – Beckov – Nové Mesto nad Váhom

Po Štiavnickej cyklomagistráce na kopanice a slivovice

Z Nového Mesta smerujeme po značke Štiavnickej cyklomagistrály na Dolné Sŕnie. Táto cyklomagistrála začína priamo na hraniciach s Českou republikou a spája Považie so stredným Slovenskom. Keďže prechádzame krajom svetoznámej Bošáckej slivovice, nesmieme si zabudnúť urobiť prestávku v niektorom z miestnych šenkov. Odporúčame však s koštovkou to príliš nepreháňať. Profil krajiny kopaníc stupňami prevýšení zďaleka nekonkuruje percentám chýrnej slivovice, ale grády má poriadne… Ucítime ich už čoskoro.

Trasa Podjavorinským krajom – samý stupák

Prechádzame na zelenú značku trasy Podjavorinským krajom, ktorá sa vinie malebnou oblasťou pod Javorinou a spája Štiavnickú a Kopaničiarsku cyklomagistrálu. Začína priamo v Dolnom Sŕní, odkiaľ jemným prevýšením pokračuje na Moravské Lieskové. Po prekonaní krátkeho a strmého stúpania sa prehupneme do dediny Bzince pod Javorinou. Zo Bziniec nás čaká šesť a pol kilometra súvislého výstupu do osady Cetuna. Pred nami sa hrdo vypína vrchol Veľkej Javoriny. Zelená krajina pripomína rozbúrené more a osady domov na nej plávajú ako roztrúsené loďky. Jednotlivé usadlosti často nesú mená podľa rodín, ktoré ich obývajú, či obývali (Bojtárovci, Turovskovci, Koníkovci, Janigovci…). Keď šliapania v Cetune ešte nebudete mať plné zuby, tak na nasledujúce dva kilometre (s dvojnásobným sklonom) do malebnej osady Barina, sa zrejme k tomuto pocitu priblížite.

Varianty pod Veľkou Javorinou

Osada Barina leží priamo na úpätí vrchu Veľká Javorina. Začína tu žltoznačená trasa na Holubyho chatu. Pre zdatnejších vyvstáva otázka, či si cestu predĺžiť o túto zachádzku. Ide síce len o sedem kilometrov, ale s prevýšením päťsto metrov. Stúpanie je sústavné a striedajú sa na ňom strmšie a miernejšie úseky. Od osady Lipovec sú pekné výhľady do doliny k Cetune. Potom sa cesta vnára do lesa a cezeň prechádza až priamo k Holubyho chate. Asfaltka vedie ešte vyššie, k TV vysielaču, odkiaľ sa otvára rozhľad do všetkých strán, aj k našim západným susedom. Žiaľ, my sme z Javoriny nedovideli ani na špičku nosa. Celý kopec bol ponorený v hustom mliečnom opare, len tak-tak že sme nenabúrali do televízneho vysielača.

Ani cyklisti, ktorých výjazd na Javorinu nenapadne, sa v Barine nevyhnú jednej celkom vtipnej dileme. Narazia tu na drevenú smerovku k dobrým pubom. Jeden je podľa nej v pár kilometrov vzdialenej Cetune a ďalší až 9.612km ďaleko v samotnom Santa Fe. Keďže dobrú slivovicu by nám v Santa Fe asi neuliali, vyhral u nás tentokrát Country Saloon v Cetune, ale bolo to tesné J.

Kopaničiarskou cyklomagistrálou do podhradia Báthoryčky

Z Veľkej Javoriny klesáme späť do Bariny, a potom cez Hrnčiarové a Miškech-Dedinku až do Starej Turej. V Starej Turej sa po prvý raz stretávame so značkou Kopaničiarskej cyklomagistrály. Je to cyklotrasa spájajúca Považie so Záhorím. Vedie pôvabným kopaničiarskym krajom cez Starú Turú, Myjavu a Brezovú pod Bradlom. Pozvoľným klesaním prejdeme okolo rekreačného strediska Dubník, prefrčíme dedinami Vaďovce a Hrachovište a nakoniec sa úzkou dolinou Jablonky dostaneme až pod Čachtický hradný vrch. Okolie zrúcanín Čachtického hradu je krásne v každom ročnom období. Vďaka čarovnej prírodnej scenérii, vzácnej flóre a faune sa stal hradný vrch prírodnou rezerváciou. Avšak Čachtice sú smutne preslávené vďaka niečomu inému. V rokoch 1560-1614 tu žila najmasovejšia vrahyňa našich dejín – Alžbeta Báthoryová. V snahe uchovať si mladosť a krásu zavraždila v priebehu štvrťstoročia vyše šesťsto mladých dievčat a kúpala sa v ich krvi. O jej sadistických výčinoch sa od začiatku vedelo a masové vraždenie vyvolávalo odpor poddaných. Nakoniec bola zo svojich zločinov usvedčená a odsúdili ju na doživotné väzenie na Čachtickom hrade. Tu upírka o štyri roky zomrela.

Beckov a jeho história

Keď sa vrátime do Nového Mesta, v nohách máme sedemdesiatku a vyberáme sa k ďalšej zrúcanine opradenej povesťami. Po značke Štiavnickej cyklomagistrály prejdeme okolo rekreačného strediska Zelená Voda a ponad diaľnicu sa dostaneme do dediny Rakoľuby. Tu odbočíme na sever a už po troch kilometroch dorazíme do dediny Beckov, ktorá sa nachádza pod rovnomennou zrúcaninou hradu. Je jednou z najpôsobivejších na Slovensku. V dejinách Beckov už od nepamäti zohrával dôležitú úlohu. V 14. -15. storoči sa stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. Okolo Stibora sa sústredilo veľa umelcov z Nemecka, Poľska, Čiech, Talianska. V jeho časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. Na túto tradíciu sa snažili nadväzovať aj ďalší páni Beckovského hradu. O najznámejšom vlastníkovi Beckova – Stiborovi, existujú hneď dve povesti. Podľa jednej z nich nechal zhodiť z hradnej skaly úbohého poddaného, ktorý v snahe zachrániť svojho chromého syna ublížil obľúbenému Stiborovmu psovi. Poddaný Stibora pred smrťou preklial a Stibor do roka a do dňa spadol z toho istého miesta na skale uštipnutý zmijou. Stiborova manželka sa chcela vrhnúť za ním, no keď jej v tom zabránili, prepichla si srdce ihlicou z vlasov. Jej duša dodnes ako splašená lastovička poletuje okolo hradného brala. Aj keď dnešný človek takýmto bájam len tak ľahko neuverí, pri pohľade na pyšné ruiny sa niekedy neubráni dojmu, že počuje slabučkú ozvenu kliatby poddaného: „Do roka a do dňa“ a v každom vtákovi vidí dušu hradnej pani. Niektoré povesti sa jednoducho vedia poriadne dostať pod kožu.

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 11/2006

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár