Veľkonočný výlet v okolí Topoľčian

Napísal(a) jan 10, 2012 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Ponitrie | 1 komentár

Veľkonočný výlet v okolí Topoľčian

Nedávna Veľká Noc bola cyklistom obzvlášť naklonená. Jasná obloha, teplý vzduch, rozkvitnutý svet a cesty so sviatočnou premávkou boli lákavejšou maškrtou než čokoládový zajko. Nedalo sa odolať! Svoju veľkonočnú nádielku sme si vychutnali neďaleko Topoľčian na okruhu, ktorý spája tri vodné nádrže, vypína sa nad ním malebná zrúcanina a krajina navôkol sa s vlní, vonia a spieva ako bohyňa Vesna.

Popis trasy:
Topoľčany – Továrniky – Jacovce – Tesáre – Závada – Podhradie – Topoľčiansky hrad – späť na Podhradie – Duchonka – Nemečky – Prašice – Jacovce – Topoľčany

Topoľčany sú okresným mestom ležiacim na západnom Slovensku v povodí rieky Nitry. Rieka preteká širokým údolím medzi horskými pásmami Tríbeč a Považský Inovec. Údolie vypĺňajú úrodné polia, listnaté lesy, oku lahodiaca pahorkatina a vedľajšie cesty spájajúce dediny s pokojnou vidieckou atmosférou.
Vyhliadli sme si trasu okolo troch vodných nádrží  prechádzajúcu východným okrajom Považského Inovca. Do Topoľčian sme prišli z Nitry priamou cestou, nakoľko ich od seba delí len necelých štyridsať kilometrov. Dostať sa sem dá tiež od západu z diaľnice D1 odbočením na Piešťany, alebo zo severu cestou z Prievidze na Partizánske a Nitru. Topoľčany sú často nazývané aj mestom „žochárov“. V minulosti sa tu konali veľké trhy na vlnu, ktoré lákali kupcov aj zo zahraničia. Ceny vlny určené na trhu v Topoľčanoch platili vraj pre celé Horné Uhorsko. Muži pomáhali obchodníkom prenášať obrovské vrecia s vlnou – žochy, z čoho vznikla prezývka Topoľčancov. Hlavnou pamiatkou mesta je rímsko-katolícky kostol stojaci v centre na námestí. Ďalší významný historický objekt sa nachádza v časti Továrniky, kam vedie i naša trasa.

 Torzo Továrnikov

Park obklopujúci kaštieľ v Továrnikoch sa rozkladá po ľavej strane cesty za súvislým oplotením. Zosadáme z bicyklov a bráničkou vchádzame do areálu. Park sa topí v rozbujnenej tráve, kvitnúcich kríkoch a nad tým všetkým sa listami vypĺňajú koruny stromov. Kaštieľ je starý štyri storočia, postavený je v renesančnom slohu s prvkami baroka. Súčasťou objektu, nádvoria a parku boli plastiky, sochy a iná výzdoba. Vo vnútri boli vzácne zbierky gobelínov a obrazov. Na konci vojny však kaštieľ vyrabovali a podpálili.  Napriek snahám o jeho obnovu bola časť budovy rozobratá a len pre nedávnom bol kaštieľ zrekonštruovaný do súčasného stavu. Pre verejnosť nie je sprístupnený. Park naokolo stihol podobný osud. Patril po botanickej aj historickej stránke k najvzácnejším na Slovensku. Začiatkom dvadsiateho storočia v ňom panstvo nechalo vybudovať letné kúpalisko i tenisové kurty. Buržoázni majitelia kaštieľa Stummerovci viedli aktívny spoločenský a športový život, organizovali tenisové turnaje aj hudobné festivaly. Po vojne kaštieľ opustili a socialistická pragmatickosť dopustila, aby sa na trávnatých plochách parku pestovali zemiaky a iné plodiny. Pri predstave upravenej záhrady a bujarých zábav panstva, ktorých bol kaštieľ svedkom, je nám pri pohľade na jeho dnešnú ošumelosť a zanedbané okolie smutno. Kiežby sa ešte niekedy zaleskli zašlou slávou a dokonalosťou. S týmto želaním opúšťame areál a vydávame sa do susednej dediny Jacovce.

 Krásy jarného vidieka

Vedľajšou komunikáciou sa presúvame do Jacoviec, ktoré prežívajú sviatočné jarné predpoludnie. Ľudia sa trúsia po uliciach, záhradky vypĺňajú plejády tulipánov, posledných narcisov, zlatého dažďa, skalky sa vyfarbujú do najvyššieho pôvabu kaskádami skalničiek a vo vzduchu začína voňať orgován. Naše bicykle smerujú z dediny von na cestu obkolesenú alejou bielych stromov. Kvitnúce čerešne robia zo šedej vozovky čipkovanú vlečku hadiacu sa krajinou. Kdekoľvek sa pozrieme, vidíme niečo rozkvitnuté, belostné a svieže. Jar ako z učebnice akademického maliara. Čerešňový špalier plynulo prejde do inej nádhery a vzduchom sa rozľahne spev škovránka. Zo zelených lúk a lánov žiaria tisícky púpavových svetielok. Máme bdelé všetky zmysly a do pamäte si nimi vrývame čo najviac z pôvabov jari. Fotoaparátom zachytávame aspoň jeden jej rozmer a kilometer za kilometrom sa blížime k dedinke Tesáre.

Tu nás čaká prvá vodná nádrž na okruhu. Rozlieva sa medzi trávnatými brehmi, ktoré prechádzajú do zalesnených pahorkov. Hladina jazera je pokojná ako zrkadlo a my sa tešíme na chládok, ktorý nájdeme v lese. Kvalita asfaltovej cesty je čoraz nižšia, no stále ostáva asfaltkou.  Čo je však hlavné, vedie naozaj peknou prírodou a premávka na nej sa rovná nule. Prechádzame okolo perfektne upraveného rekreačného zariadenia slúžiaceho na letné tábory, školy v prírode i rodinné dovolenky. Kocháme sa vo vymoženostiach, ktoré areál ponúka a premýšľame, kedy sa sem vyberieme celá rodina. Asfaltka sa zrazu stáča doľava a prechádza do penetrovanej lesnej cesty. Ňou sa okolo záhradkárskej osady dostaneme do obce Závada, za ktorou sa rozhodneme urobiť si zachádzku na Topoľčiansky hrad.

 Topoľčiansky hrad

Do dediny Podhradie a vyššie ku hradu sú to len tri  kilometre, no niektoré úseky sú slušne strmé. Zákruty si nás hádžu raz vľavo, raz vpravo, spoza niektorých na nás vykukne veža zruinovaného hradu stojaceho na dolomitickom brale. Poludňajšie ostré slnko z nás cedí posledné dúšky potu a energie. Keď prídeme k cintorínu, od ktorého nás šípka naviguje k hradu, som celkom rada.
Topoľčiansky hrad pochádza z trinásteho storočia a vždy mal hlavne vojenskú funkciu. V pätnástom storočí slúžil ako pevnosť husitov, v nasledujúcom období plnil protitureckú obrannú úlohu. Jeho bývalí majitelia vlastnili aj kaštieľ v Továrnikoch, kam sa z hradu v polovici sedemnásteho storočia odsťahovali a hrad postupne odumieral. Čas si už na hrade svoje zuby vytupil, no a teraz si na ňom ostria pazúriky reštaurátori. Typická je preň silueta symetrickej stupňovito ukončenej veže, ktorá je momentálne pod lešením. Chodník k zrúcanine z jednej strany lemuje prírodný skalný múr, na ktorom sa v čase našej návštevy vyhrievalo celé stádo jašteríc a užoviek. Na každom metri niečo v tráve a v konároch zašuchotalo, tak sa pred nami malé plazy schovávali. Z hradu je pekný výhľad na Ponitrie, vrcholky pohorí Tríbeč, Pohronský Inovec i Vtáčnik. Nadol sme sa pustili rýchlym zjazdom späť k odbočke za Závadou. Tento raz sme sa vydali smerom vľavo k druhej vodnej nádrži na našej trase. Jej meno je Duchonka.

 Nájdi svoju letnú lásku na Duchonke!

Trojkilometrový úsek k rekreačnému areálu Duchonka ideme stále hore miernym svahom. Jazero je ukryté medzi stromami, nevideli sme ho ani z hradného kopca. Okolo nádrže sa rozprestiera rekreačný areál plný rôznych ubytovacích objektov, reštaurácií a bufetov. Keďže je mimo sezóny, všetko je pozatvárané. Na jazere sa dá v lete kúpať, člnkovať, bicyklovať i rybárčiť. Pár kilometrov hlbšie v lese sa nachádza prírodná rezervácia Kulháň. Hlavným predmetom ochrany sú tu mimoriadne esteticky pôsobivé exempláre tristopäťdesiat- až šesťstoročných dubov s obvodom kmeňa aj nad šesť metrov. Z Duchonky sem vedie turistická značka.
Vchádzame do autokempingu, kde nás hneď za závorou víta obrovský transparent umiestnený na diskobare: „Nájdi svoju letnú lásku!“ Duchonka je pojmom pre všetkých tínedžerov v okruhu sto kilometrov. Kto nebol stanovať na Duchonke, nevie, čo je mladosť… Ani nás letná rozšafnosť na brehoch tohto jazera pod borovicami neobišla. Teraz, keď obedujeme na lavičke neďaleko miesta, kde mala pred rokmi naša partia rozložené stany, je nám rovnako veselo, ako vtedy. A keď sa spoza akejsi chatky na nás vyrútia naháňajúce sa srnky a dobre že nás neprekotia, je nám ešte veselšie. Možno práve srnec stretol svoju jarnú lásku, preto si ide nohy dolámať… My si zatiaľ tie naše vyložíme a v chládku dobijeme baterky na záverečnú fázu okruhu. Vo vzdialenosti sme v polovici cesty, no to, čo nás čaká, bude viac-menej z kopca. Ako inak, ako veselo nám môže byť.

 Sviatočný sneh

K poslednej vodnej nádrži v dedinke Nemečky ideme lesným turistickým chodníkom. Našťastie je veľké sucho, inak by bol povrch bahnistý a ťažko schodný. Miestami aj tak zosadneme zo sedla a nerovnosti terénu prekonávame po svojich. Stromy sú už olistené, zakvitnutými korunami sa prezrádzajú všetky plánky, ktoré zelenú krajinu akoby postriekali bielymi machuľami. Z lesa vychádzame na okraj poľa a ním zbehneme do Nemečiek. Tretie jazero je ukryté za dedinou, je tu ticho a pusto. Unikáme pred nákazlivou spavou náladou v uliciach dedinky a pokračujeme smerom na Prašice. Úsek, ktorý prechádzame pomedzi biele brezy rastúce okolo cesty, nám pripadá ako oslavný koridor v cieľovej rovinke. Jacovce sú už na dohľad a z nich to je to do Topoľčian kúsoček.
Keď si už myslíme, že všetky maškrty z veľkonočnej nádielky sme vyčerpali, dostaneme ešte jeden špeciálny darček. Pri prejazde pod rozkvitnutými čerešňami zafúka vietor presne našim smerom a na nás padá zvláštny lupienkový sneh. Akoby nám chcel pripomenúť, že tento cyklovýlet nebol len tak hocijaký, ale slávnostný ako Veľká Noc.

Praktické informácie:

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 2, Záhorie, Považie

Doprava:

Autom:

  • diaľnicou z Bratislavy do Nitry, tu odbočiť na Topoľčany.
  • do Topoľčian sa dá dostať diaľnicou od smeru Žilina – Trenčín – odbočkou na Piešťany, odtiaľ pokračovať na Radošinu a ďalej do Topoľčian

Vlakom:

  • v Topoľčanoch stoja osobné vlaky premávajúce medzi Novými Zámkami a Prievidzou, prípadne sa dá cestovať z Trenčína do Chynorian a tu prestúpiť na vlak do Topoľčian (cca 10km).

 

Ubytovanie:

  • Kemping vodná nádrž na Duchonke (smer Topoľčany)

 

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Penzión Fortunato, rekreačná oblasť Duchonka

 

Turistické informácie:

  • Turistická informačná kancelária Topoľčany, Mestský úrad

 

Web sites:

  • www.topolcany.sk
  • www.topolcianskyhrad.sk
  • www.zamky.sk
  • www.tovarniky.eu
  • www.duchonka.sk
  • www.regionnitra.sk

 

Nezabudnite navštíviť:

  • Kaštieľ a park v Továrnikoch
  • Vodná nádrž Tesáre
  • Topoľčiansky hrad
  • Vodná nádrž a rekreačné stredisko Duchonka
  • Prírodná rezervácia Kulháň
  • Kulháň Ranč – možnosť lovu rýb
  • Vodná nádrž Nemečky

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 6/2011

Galéria všetkých fotografií

Jeden komentár

  1. Už sa motáte v okolí kraja odkiaľ pochádzam, ale do mojej rodnej viesky sa vám tuším nechce bicyklovať 🙂

Napíšte komentár