Diela človeka a prírody na Dunaji

Napísal(a) jan 18, 2013 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Južné Slovensko, Podunajsko | 3 komentáre

Diela človeka a prírody na Dunaji

V našom cykloturistickom putovaní krajinou pod Tatrami sa dostávame k trase, ktorá je na Slovensku pravdepodobne najznámejšou. Cyklocestu popri Dunaji spájajúcu Bratislavu a Gabčíkovo pozná snáď každý bratislavský bicykel. A tých bicyklov je pekná hŕba. Veď v hlavnom meste žije každý deviaty Slovák. Vybrali sme sa odhaliť a pomenovať magnety, ktoré sem všetky tie kolesá, kolieska a duše priťahujú.

Popis trasy:
Gabčíkovo – Bodíky – Vojka nad Dunajom – Čunovo – Vojka nad Dunajom – Kyselica – Gabčíkovo

Keď som použila v predchádzajúcej vete slovo kolieska, nebol to preklep. Cyklocesta popri Dunaji je mimoriadne obľúbená nielen cykloturistami, ale aj in-line korčuliarmi. Dobrý asfalt, dlhá priama dráha, bufety rozmiestnené v pravidelných intervaloch, to všetko oceňujú predovšetkým korčuliari. No a cyklisti, najmä tí rekreační (vrátane rodín s deťmi), zase ďakujú za dostupnú, na terén, prevýšenie a orientáciu nenáročnú cyklotrasu, ktorá je navyše bez áut.

Cyklocesta popri Dunaji je súčasťou medzinárodnej Dunajskej cyklotrasy, ktorá vedie z nemeckého Passau cez Viedeň, Bratislavu až do Budapešti. My sme zvolili jej skrátenú variantu a z okruhu sme vyčlenili najbližšie okolie Bratislavy. Vyrazili sme z obce Gabčíkovo na juhu a najvzdialenejším bodom pre nás bolo Čunovo, odkiaľ je už na dohľad Bratislavský hrad. Tá pravá „tlačenica“ na hrádzi sa odohráva práve na úseku Bratislava – Čunovo, no naša cesta rušnou premávkou korčuliarov či kolegov cyklistov poznačená nebola. Okruh sme si jemne sťažili jeho dĺžkou. Osemdesiat kilometrov síce po rovine, no v jednom smere v intenzívnom protivetre, sme cítili v nohách pár dní. No konečne sme mohli povedať, že už aj my poznáme cyklotrasu, ktorú na Slovensku iste absolvovalo  najviac ľudí.

Vodné veľdielo

V dedine Gabčíkovo stojí za zmienku a vzhliadnutie barokový kaštieľ a architektonicky zaujímavý park s exemplármi vzácnych drevín. Avšak, nie dávna ale blízka minulosť je pre túto obec podstatnejšia. Totiž, prvá asociácia spojená s pojmom Gabčíkovo, je iste vodné dielo na Dunaji, ktoré tento október oslávi už dvadsať rokov od svojho spustenia. Vybrali sme sa teda priamo k rieke, aby sme sami videli, aké veľdielo sa tu tak dlho stavalo a bolo opradené toľkými diskusiami. A prvý dojem bol naozaj ohromný! Obrovské masy betónu, ešte väčšie masy vody, dômyselné konštrukcie, mohutné plavidlá a plavebné komory. Nešlo o zážitok z kategórie kochacích, no obdiv vzbudzujúcich rozhodne áno. Hlavným zámerom, kvôli ktorému dielo začalo vznikať, bola ochrana pred povodňami, zabezpečenie stabilnej plavebnej hĺbky rieky  medzi Bratislavou a Budapešťou a taktiež energetické využitie tohto veľtoku. Pôvodný názov diela znel Gabčíkovo – Nagymaros, keďže stavby mali siahať do Maďarska k obci Nagymaros, kde mala byť vybudovaná vyrovnávacia nádrž. Počas výstavby však proti vodnému dielu začali vznikať veľmi búrlivé a negatívne nálady v radoch ekológov (obzvlášť maďarských) a nevôľa sa posunula na úroveň politickú.
Keď bola sústava diel na Slovensku takmer hotová, Maďari si to definitívne rozmysleli a pokračovať vo výstavbe u nich odmietli. Pristúpilo sa potom k náhradnému riešeniu: posunúť plánovanú hať proti prúdu rieky až k predmestiu Bratislavy k Čunovu. Hydrocentrála, ktorá tu vznikla, svojou výrobou elektriny pokrýva desatinu  spotreby elektrickej energie Slovenska. V čase, kedy sú povodne už pravidelnou každoročnou hrozbou, je význam diela  neoceniteľný. A keď sa pozeráme na obrovské plavebné komory široké 34m a dlhé 275m, do ktorých sa vojdú aj statné osobné a nákladné lode plaviace sa pod vlajkami rôznych európskych krajín, ovládne nás príjemný pocit, že Slovensko je súčasťou niečoho veľkého – medzinárodnej lodnej dopravy. Kontrolu dopravy vo vzdúvadlách zabezpečuje vysoká dozorná veža, v ktorej sa nachádza i vyhliadková plošina umožňujúca návštevníkom pohľad na celý kolos.  Vodné dielo je v prevádzke už dve desaťročia. Trpká príchuť sporov súvisiacich s jeho výstavbou nevyprchala úplne, no sladké ovocie splnených účelov, kvôli ktorým vzniklo, oceňujú a využívajú mnohé štáty.
Po tejto exkurzii do histórie je čas pustiť sa do bicyklovania. Prejdeme cez Dunaj po masívnej priehrade a dostávame sa na opačný breh. Vydávame sa vpravo smerom proti prúdu rieky a po industriálnej časti okruhu, prichádza na rad tá prírodná.

Dunajské luhy

Niekoľko kilometrov ideme v protivetre po asfaltovej hrádzi popri prívodnom kanáli. Okolo nás plávajú dlhočizné nákladné lode. Pred obcou Bodíky zbehneme z hrádze dolu, aby sme sa dostali do tesnej blízkosti chráneného územia Dunajské luhy. V typickom prostredí lužných lesov žije množstvo chránených živočíchov. Počnúc srnčou zverou, diviakmi, jazvecmi, cez nespočetné druhy vodných vtákov a hmyzu (mimochodom, riadne dotieravého), až po ryby. V Dunaji a jeho ramenách žije najväčší počet rýb zo všetkých slovenských riek. Priamoúmerným k množstvu rýb je i zástup rybárov, ktorí sem chodia prevádzkovať svoju tichú vášeň. Objavili sme niekoľko skutočne spanilých zákutí, kvôli ktorým si viem predstaviť, že aj ja by som podľahla čaru rybárčenia. Pri jazde sme narazili na veľa chatiek a maringotiek, či iných obydlí, kde rybári prebývajú počas svojej sezóny. No a na romantickom obraze Dunajských luhov nesmeli chýbať útle rybárske loďky prirazené ku brehu, či krátke drevené móla vybiehajúce do pokojnej hladiny dunajských ramien. Touto malebnou scenériou uháňame osem kilometrov od Bodíkov až po obec Vojka. Tu je možnosť zdarma sa preplaviť na druhý breh kompou. Využijeme ju, no až o niekoľko hodín, keď sa vrátime z umelecko / adrenalínovej zachádzky, ktorá je súčasťou naplánovanej trasy.

Umenie a adrenalín

Za Vojkou vychádzame z cesty presiaknutej lužnou vodou späť na hrádzu a tá nás vedie až do Čunova. Po ceste, na cípe polostrova uprostred mohutného Dunaja, sa nachádza unikátna galéria moderného umenia v prírode Danubiana. Často býva označovaná ako galéria troch krajín, keďže leží na rozhraní Slovenska, Maďarska  a Rakúska. V prekrásnom ráme tvorenom korytom rieky, rozľahlým zeleným parkom a nekonečnou oblohou, sa umelecké diela veľkolepo vynímajú. Pred vstupom do Galérie nás zaujala plastika ruského spisovateľa Majakovského šmolkovej farby. Stojany na bickykle pod ním a jeho pohľad uprený práve tým smerom vzbudzovali dojem, že jeho hlavnou funkciou je strážiť tu bicykle.
Po industriálnom, prírodnom a umeleckom závane, nám pre tento raz do zbierky chýbal ten adrenalínový. Ucítili sme ho vo vodnom areáli v Čunove len kúsok od Danubiany. Spleť kanálov s divokou vodou slúži na rafting a vodný slalom. Celý priestor je príkladne upravený, udržiavaný. Nečudo, veď býva dejiskom významných vodáckych pretekov. Chvíľu sme pozorovali rafty a kajaky bojujúce s prúdom a vlnami a, priznám sa, dobre nám bolo takto v suchu. Tešili sme sa, že konečne naberieme opačný smer jazdy. Vysadli sme späť do sedla a s Dunajom a vetrom o preteky sme sa pustili do druhej, návratovej polovice okruhu.

So somárom dolu Dunajom

Po hrádzi okolo Danubiany sa vraciame do Vojky a tu sa na kompe preplavíme na druhý breh rieky do Kyselice. Po hrádzi, neodbočujúc ani vľavo ani v pravo, si užívame rýchlu jazdu späť do Gabčíkova. V prístave Kyselica sa nám naskytlo zaujímavé stretnutie. Čokoládovo opálený maník tenký ako trieska si viedol naloženého somára a zjavne mal za sebou už peknú desiatku kilometrov. Povedala by som, že snáď aj peknú stovku kilometrov. Bol to Nemec, no nepodarilo sa nám s ním porozprávať, takže detaily jeho výpravy nepoznáme. Podľa našich dedukcií a fantázie to však mohol byť človiečik, ktorý sa rozhodol pešo absolvovať Dunajskú cyklocestu so svojim verným sluhom a málovravným spoločníkom oslom. Tak trošku sme mu ten nápad, energiu a zážitky závideli. Iste, nie je to med lízať, putovať takú diaľku v čase i nečase, v páľave i v pľušti, no on sa tváril ako najšťastnejší tvor na zemi. O cyklovýlete od prameňa Dunaja sme snívali už dávno.
Vandrák so somárom nám náš sen pripomenul a donútil oprášiť ho. Možno, keby sme sa na cestu vybrali ešte toto leto, dostihli by sme neprehliadnuteľnú dvojicu ešte pred Budapešťou a riadne vyspovedali, čo ich k takejto dobrodružnej výprave priviedlo. A možno ani žiaden vážny dôvod neexistuje. Veď často sú najvydarenejšie tie cesty, ktoré nič neriešia. Ako keď Forrest Gump pocítil, že sa mu chce bežať, a tak – bežal. Šťastní to ľudia, ktorí si dokážu takto prosto naplniť svoje túžby a inšpirovať svet.

 

Praktické informácie:

 Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 7, Bratislava, Podunajsko

Doprava do Gabčíkova:

Autom:

  • z Bratislavy cestou E575 na Dunajskú Lužnú – Šamorín – Dunajskú Stredu – tu odbočiť na Gabčíkovo

Vlakom:

  • z Bratislavy osobné vlaky a rýchliky (aj medzinárodné) do Komárna alebo do Dunajskej Stredy

 Ubytovanie:

Kempingy:

  • Thermalpark Dunajská Streda,
  • Caravan Camp pri kúpalisku v Dunajskej Strede,
  • Faklen Camp Dunajská Streda
  • Zlaté Piesky, Bratislava

Penzióny:

  • Penzión Hostád, Gabčíkovo
  • Penzión a Ranč Arkádia, Kyselica
  • Dunajská Streda – Penzión Eden, Turistická ubytovňa Green House, Penzión Nika pri Wellness centre

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Thermalpark Dunajska Streda – Autocamping
  • CK Luka Tours, Fajnorovo nábrežie pri Starom moste v Bratislave
  • Nákupné centrum Aupark, Bratislava

Turistické informácie:

  • Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Klobučnícka 2 Tel.: +421 2/16 186, +421 2/5935 6651, +421 2/5935 6652 touristinfo@bratislava.sk

Web sites:

  • www.gabcikovo.sk
  • www.bkis.sk
  • http://tipnavylet.webnode.sk/
  • www.bratislavasightseeing.com
  • www.divokavoda.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Park a kaštieľ v Gabčíkove
  • Vodné dielo Gabčíkovo
  • Dunajské luhy
  • Areál vodných športov v Čunove
  • Galéria Danubiana
  • Možnosť plavby na kompe z Vojky do Kyselice

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 7/2012

Galéria všetkých fotografií

3 komentáre

  1. Ahojte,
    po dlhšom čase ste znovu začali uverejňovať vaše cyklopotulky, ale priznám sa, teraz čítam prvú, lebo táto trasa je moja srdcovka. Aj keď sa musím priznať, že až v Gabčíkove môj bratislavský bicykel ešte nebol 🙂 Najďalej sme boli pri Šulianskom jazere, ktoré je ešte kúsok za Vojkanským. Tým, že ja to musím aj do Čunova odšliapať, už to mám tam a späť približne 30 km, takže do Gabčíkova je to pre mňa ďaleko. No rada by som tú trasu až do Gabčíkova niekedy predĺžila.
    Keď som si pozerala vaše fotky, hneď mi napadlo, či ste neboli v ten deň, kedy aj ja. Aj ja som fotila v Danubiane presne tú istú modrú plastiku. Moja posledná cyklistika tým smerom bola 15. augusta. Ale to by musela byť veľká náhoda, tá expozícia tam bola dlhšiu dobu. Ak by ste si ešte niekedy túto trasu chceli zopakovať, tak pred obcou Dobrohošť je tiež zaujímavé miesto na starom toku Dunaja. Pereje. Odkedy som ich objavila, tak už nikdy neprejdem okolo nich bez toho, aby som nezišla dole z hrádze.

  2. Srdečne zdravíme! Pri Danubiane sme boli vlani 22. júla, bola to nedeľa a dosť fučalo. Ale inak pekná cyklistika. Ďakujeme za radu ohľadom perejí. Nakoľko táto cyklocesta je jedna z mála, kam sa dá vydať aj s deťmi, zrejme si ju čoskoro zopakujeme a potom Vami spomínané miesto iste neobídeme. Prajeme veľa zdaru a budeme vďační za každý nový podnet.

  3. Tu je moja spomínaná túra 15. augusta k Vojkanskému jazeru. Ak pôjdete s deťmi, tam sa môžete aj okúpať.
    https://reminiscencie.wordpress.com/2012/08/16/ako-som-zo-sulianskeho-jazera-cestu-domov-nezvladla/

    Pozdravujem a želám pekný víkend! Daniela

Napíšte komentár