Z Kežmarku popod končiare najmenších veľhôr sveta

Napísal(a) júl 3, 2011 v kategórii Spiš, Slovenský Raj, Vysoké Tatry | 0 komentárov

Z Kežmarku popod končiare najmenších veľhôr sveta

V  regióne Spiš na severe východného Slovenska sa stretáva krása prírody daná blízkosťou Vysokých Tatier a Slovenského Raja a k tomu nepreberné množstvo historických pamiatok. Kežmarok, jedno z najvýnimočnejších miest tejto oblasti, sme využili ako bránu pre našu jazdu do najvyšších hôr Slovenska a najmenších veľhôr sveta. 

Popis trasy:

Kežmarok – Mlynčeky  – Kežmarské Žľaby – Tatranské Matliare – Tatranská Lomnica – Starý Smokovec – Nová Lesná – Mlynica – Veľká Lomnica – Huncovce – Kežmarok – Strážky

Z prastarého mesta Kežmarok s multinacionálnymi koreňmi sa vydáme na púť cez najrušnejšie a najstaršie tatranské strediská, z ktorých vychádzajú turistické značky na známe tatranské štíty. S prísľubom, že to najhodnotnejšie z histórie Kežmarku určite neobídeme, ale si necháme na záver cyklovýletu, sa vydávame do náručia prírody Vysokých Tatier.

Podtatranskou cyklomagistrálou a kotlinou

Z Kežmarku vyrážame po trase Podtatranskej cyklomagistrály smerom na Mlynčeky. V úvode cesty nás obkľúčia polia, na ktorých ešte donedávna kolísali svojimi ťažkými hlavami klasy obilia. Po žatve ostalo pichľavé hnedožlté priestranstvo, z ktorého v diaľke vyrastajú končiare Vysokých a Belianskych Tatier. Miernym stúpaním a zahrievacím tempom urobíme cez lány trojkilometrový škrt, odbočíme vľavo na Mlynčeky a objavíme rybníky, pri ktorých po prvý raz zastavujeme. Vodnú hladinu obklopujú husté ihličnaté lesy a z vody sa vystrkujú ostrovčeky trstiny. Celý obrázok pôsobí nanajvýš romanticky. V rybníkoch okolo Mlynčekov sa už od konca devätnásteho storočia chovajú lososy a pstruhy. Z obce je cítiť jej proturistická orientácia, vďaka ktorej tu bolo vybudovaných viacero ubytovní a reštaurácií. V Mlynčekoch fungujú i kúpele na liečbu a prevenciu tuberkulózy. Cez dedinu nás cesta vovedie do podtatranských lesov, lepšie povedané do toho, čo z nich ostalo.

Krajinou po bitke na Kežmarské Žľaby

Príroda navôkol postráda veľa zo svojej pôvodnej krásy. Ničivý víchor, ktorý sa Tatrami prehnal pred pár rokmi, pováľal väčšinu z lesov v Podtatranskej kotline. Krajina, ktorou prechádzame, pripomína bojové pole plné padlých, medzi ktorými sa kde-tu potuluje zopár šťastných-nešťastných, čo prežilo. Avšak, keď sa oko oprie čo i len o pár metrov vyššie k obzoru, pookreje pri pohľade na statné tatranské štíty. Kedysi z týchto miest nebolo vidieť nič, len lesy. Dnes sa končiarov môžeme priam dotknúť. Čerpáme z nich energiu do neustáleho mierneho stúpania smerom na Kežmarské Žľaby. V Žľaboch odbočujeme vľavo na hlavnú cestu vedúcu popod Tatry. Premávka začína byť hustejšia, no na cyklistov sú tu zvyknutí, a tak jazda nie je nepríjemná ani nebezpečná. Pre zmenu si teraz môžeme vychutnávať klesanie. Hneď v úvode si po pravej ruke všimneme značku cyklotrasy MTB vedúcu popri Studenom potoku Bielovodskou dolinou. Sedem kilometrovú (určite prekrásnu) zachádzku do samotných útrob Tatier nám prekazil defekt, ktorý nás neplánovane zdržal, a tak pokračujeme rovno do známeho liečebného strediska Tatranské Matliare.

Tatranskké Matliare s alpskou klímou

Matliare  sú situované mimo hlavných turistických centier, a preto sú ozajstnou oázou pokoja. Klimatické podmienky v ich okolí sú porovnateľné s podmienkami v alpských strediskách.. Chodia sa sem liečiť predovšetkým z chorôb dýchacieho ústrojenstva. I keď našťastie žiadnou takouto pliagou netrpíme, zhlboka sa nadychujeme a nechávame pľúcami prehnať čo najviac litrov tatranského kyslíka. Nech aspoň trošku povymetá smogom a civilizačným prachom zanesené zákruty našich dýchacích ciest. Ako v každých moderných kúpeľoch, aj tu  sa okrem pacientov premelie i množstvo návštevníkov, ktorí sem zavítajú skôr pookriať, zrelaxovať a prísť na iné myšlienky. Úžas nad krásami a zázrakmi prírody vytisne z tela všetky choroby tela i duše. Tipujeme, že jazda týmto čarovným prostredím aj nám dobije baterky na najbližších pár mesiacov.

Na bicykli s Lomnickým Štítom nad hlavou

Z Tatranských Matliarov pokračujeme v jazde z kopca až do Tatranskej Lomnice. Je to jedno z najstarších a najznámejších stredísk v Tatrách. Ako jeho názov napovedá, bdie nad ním samotný Lomnický štít. Lomnica bola založená už koncom devätnásteho storočia a jej dominantné hotely Grandhotel Praha a hotel Lomnica už majú vyše sto rokov. Medzi vojnami tu boli vybudované početné penzióny a atrakciou osady sa v roku1940 stala visutá lanovka na Lomnický štít. Po Druhej svetovej vojne Tatranská Lomnica vyrástla na významné stredisko medzinárodného cestovného ruchu s hotelmi, obchodmi, službami a lyžiarskym areálom. V Lomnici sa nám srdce rozbúši pri pohľade na plejádu turistických značiek, ktorými sa odtiaľto dá dostať na prekrásne tatranské miesta. Pre cykloturistov odtiaľto vedú dve MTB trasy. Trasa Na Štart vedie k stanici lanovky (tam aj späť necelých šesť kilometrov) a Okruh pod Tatranskou Lomnicou prechádza okolo autokempingu a horárne Medveďová do Tatranských Matliarov (celkovo meria šesť a pol kilometra). My smerujeme priamou cestou do najstaršej tatranskej osady – do Starého Smokovca.

Voňavý Smokovec

Pri jazde do Smokovca sa potíme vo vyše päťkilometrovom stúpaní. Ideme striedavo po vozovke alebo po asfaltovej cestičke súbežnej s hlavnou cestou. Slavkovský štít máme vďaka veternej kalamite ako na dlani. Políhané vysoké stromy odkryli jeho široké úbočie. Víta nás mestečko s osobitou atmosférou, akú možno ucítiť jedine v tieni veľhôr. Vôňa živice a ihličia sa v nej mieša so vzduchom priam vriacim nadšením z  multinárodnej chásky turistov, ktorá prúdi na cestičkách a chodníkoch, vychádza z a vchádza do hotelov, reštaurácií, či nákupných stredísk, miesi sa pred turistickými mapami a informačnými šípkami. S radosťou konštatujeme, že ani o cykloturistov tu nie je núdza. Skupinku cyklistov stretávame priamo pred jedným zo symbolov Smokovca – pred starým hotelom Grand. Nad Smokovcom je na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu dôležité lyžiarske a turistické centrum Hrebienok. Popri chodníku na Hrebienok vznikla vozovka a začiatkom minulého storočia aj pozemná lanovka. Veľkou atrakciou je sánkárska dráha vedúca z Hrebienka, ktorú v letnej sezóne využívajú na jazdu na kolobežkách. Zopár vysmiatych kolobežkárov stretávame a z pozície v sedle bikov dokonale zdieľame radosť, akú musia cítiť pri jazde z kopca. V Smokovci pramení Smokovecká minerálka, ktorej vďačí stredisko za svoj vznik. V okolí prameňa začali už pred koncom osemnásteho storočia budovať osadu, ktorá sa rozrástla až do dnešnej podoby. Pri prameni minerálky si robíme prestávku a potom už odbočujeme na záverečný úsek nášho okruhu.

Kežmarok má čo ukázať

Zo Smokovca sa púšťame úžasným dvanásť stupňovým zjazdom po novej asfaltke, ktorou by sme sa dostali až do Popradu. My ale odbočujeme na Novú Lesnú a za ňou cez polia do dediny Mlynica. Neustále sa musíme otáčať vzad – s Tatrami sa nám lúči veľmi ťažko. Ešte že ideme z kopca. Celkovo si pri zjazde oddýchneme jedenásť kilometrov. Vynoríme sa pri rieke Poprad tečúcej paralelne s cestou do Kežmarku. Tu si môžeme dopriať dlhšiu prestávku a pozrieť si to, čo sme ráno nestihli. Kežmarok je starý vyše sedem storočí, čo sa odráža na jeho architektúre obsahujúcej v sebe od románskeho každý stavebný sloh. Podobnou zmiešaninou je i národnostná povaha mesta. Zastúpení sú v nej Slováci, Rómovia, Česi, Poliaci, Nemci, Maďari, Rusíni a Ukrajinci. Naše kroky vedú na zvláštne vidlicovité námestie v strede s radnicou a na konci s mestským zámkom. Najvýznamnejšie pamiatky Kežmarku sú drevený artikulárny kostol (zapísaný v UNESCO), evanjelické lýceum a rímskokatolícky kostol sv. Kríža. Okrem nich tu stojí množstvo meštianskych domov podobných ako vajce vajcu – odlišovali sa iba v tom, že menšie patrili remeselníkom a väčšie úradníkom, doktorom, obchodníkom. Z Kežmarku si nadídeme zopár kilometrov do obce Strážky, kde si pozrieme kaštieľ a kostol so zvonicou, ktoré sú je skvostom renesančnej architektúry Slovenska. Čaro kaštieľa znásobuje anglický park rozprestierajúci sa okolo. Kedysi v kaštieli fungovala škola pre deti spišských šľachticov a jedna z najbohatších knižníc Uhorska. Momentálne je v ňom expozícia Slovenskej národnej galérie. Cestu zavŕšime veľmi symbolicky – pod zvonicou. A na tej zvonici zvoní zvonec a nášmu putovaniu je koniec.

Praktické informácie

Mapy:

  • Cykloturistická mapa Slovenska č.3, Tatry, Spiš, Zamagurie

Doprava do Kežmarku:

  • Autom:

Diaľnicou z Bratislavy smer Žilina – Martin – Poprad, ďalej na Kežmarok, prípadne z BA do Nitry diaľnicou D1 a tu pokračovať na smer Banská Bystrica – Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Poprad – Kežmarok

  • Vlakom:

Všetky vlaky idúce z Bratislavy a Žiliny na Košice stoja v Poprade, kde je potrebné prestúpiť na osobný vlak do Kežmarku

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Jupela Stará Lesná, Hotel Tatranec Tatranská Lomnica

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Dom bicyklov, Oravská 2, Poprad
  • Penzión 2004, Stará Lesná
  • Tatrasport Zapma, Starý Smokovec
  • Hotel Tatran, Tatranská Lomnica

Turistické informácie:

  • Turistické informácie, Hlavné námestie, Kežmarok
  • TIK Starý Smokovec 23, Vysoké Tatry
  • TIK Tatranská Lomnica, Vysoké Tatry

Web sites:

  • www.kezmarok.net
  • www.tatry.sk
  • www.vysoketatry.com
  • http://www.vysoketatry.cz/informacie/leto/cykloturistika/

Nezabudnite navštíviť:

  • Námestie s radnicou a hradom v Kežmarku
  • Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku
  • Rybníky v Mlynčekoch
  • Tatranské Matliare
  • Tatranská Lomnica – východisko turistických trás, visutá lanovka na Lomnický štít
  • Starý Smokovec – prameň Smokoveckej kyselky, východisko turistických trás
  • Stredisko Hrebienok – kolobežky
  • Kaštieľ, kostol, zvonica a anglický park v Strážkach

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 4/2009

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár