Za nadzemnou i podzemnou krásou Gemera

Napísal(a) jún 25, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Gemer | 1 komentár

Za nadzemnou i podzemnou krásou Gemera

Už pred rokmi, keď som počas služobných ciest „vymetala“ rôzne kúty Slovenska, sľubovala som si, že jedinečné krásy a bohatú históriu mnohotvarého Gemera raz spoznám ako cykloturistka. K naplneniu tohto cieľa prišlo koncom minulého leta, keď sme tu strávili pár dovolenkových dní. Snažili sme sa počas nich objaviť a prebádať aspoň zlomok z pokladu zdobiaceho povrch a ukrytého v podzemí tohto kraja.

Popis trasy:
Rožňava – Betliar – Gemerská Poloma – Henckovce – Roštár – Štítnik – Gočaltovo – Ochtinská aragonitová jaskyňa – späť na Štítnik – Honce – Rožňavské Bystré – Rožňava

Na prvú výpravu vyrážame z mesta Rožňava, ktoré je akousi metropolou severného Gemera.

V centre mesta sa rozkladá štvorcové námestie, uprostred ktorého stojí renesančná strážna veža. Bola vybudovaná počas tureckej hrozby v polovici sedemnásteho storočia. Plnila dôležitú strážnu funkciu a dnes slúži ako vyhliadkový bod pre turistov, ktorí si z nej môžu prezrieť historické jadro Rožňavy ako na dlani. V jej popredí tróni pamätník Františky Andrássyovej – patrónky chudobných tohto kraja. História Gemera, Rožňavy a Krásnej Hôrky je veľmi úzko prepojená so šľachtickým rodom Andrássyovcov (o manželoch Dionýzovi a Františke si detailnejšie povieme v nasledujúcom čísle). Ďalšími hodnotnými budovami námestia sú ružový kostol sv. Anny, budova biskupského paláca a bývalého mestského špitálu. Najstaršou a najvzácnejšou kultúrnou pamiatkou je Katedrála Nanebovzatia Panny Márie. Rožňava bývala významným baníckym mestom. Túto kapitolu minulosti Rožňavy prezentuje expozícia v Baníckom múzeu. Neďaleko mesta sa nachádzajú Rožňavské kúpele, ktoré však nie sú rušným kúpeľným mestom, ale akýmsi rekreačným útočiskom s minerálnym prameňom, lesoparkom a jazierkom.

Betliarska nostalgia

Rožňavu opúšťame smerom na sever. Z mesta nás vyvedie široká asfaltka tiahnuca sa kotlinou pozdĺž potoka Slaná. Hneď po siedmych kilometroch prichádzame do obce Betliar, kde si urobíme zastávku. Nestihli sme sa síce ešte ani poriadne zahriať, ale prejsť okolo tunajšieho parku a kaštieľa bez povšimnutia by bol vážny prehrešok voči zámeru, s ktorým sme na Gemer prišli. Kaštieľ Betliar je rozhodne jedným z klenotov tohto regiónu. Býval domovom šľachtických rodín, no neskôr sa stal výlučne poľovnícko-reprezentačným sídlom. Dnes v ňom sídli múzeum s obrazárňou, knižnica a nahliadnuť možno i do honosne zariadených salónikov. Nás zaujme hlavne okolie kaštieľa s nádherným anglickým parkom. Pred kaštieľom spoza precízne ostrihaných živých plôtikov strieka do výšav fontána, ktorá nám v kombinácii so slnečnými lúčmi daruje dúhu. V parku možno nájsť zopár klasicistických objektov (rotundu, čínsky pavilón, altánky), chodníky sa kľukatia k fontánkam a iným rojčivým zákutiam. Pomedzi stromy žblnkoce potok a pri vstupe do parku cezeň vedie niekoľko fotogenických mostíkov. A tie stromy… Park v Betliari má charizmatické, majestátne stromy. Ich mohutné koruny sa nad zemou vznášajú ako vzducholode. Najradšej by sme na nich odleteli a pozreli si to tu celé z vtáčej perspektívy. Avšak pri pohľade na bicykle uznávame, že i perspektíva z ich sedla má svoje čaro. S vervou a elánom sa púšťame do cykloturistiky.

Zaprášený poklad Štítnik

Za Betliarom pokračujeme po rovnakej ceste smerom na Gemerskú Polomu a Henckovce. Za nimi odbočujeme vľavo, kde na nás čaká športovejšia časť okruhu. Na serpentínach ťahajúcich sa do sedla Filipka sa poriadne zadýchame. Po oboch stranách cesty nás obklopuje zeleň lúk a vzdúvajúcich sa zalesnených kopcov. Zo sedla sa na chvíľu otvorí výhľad na pahorky a údolia Gemera, potom nasleduje bleskový zjazd do Roštára a mestečka Štítnik. Ošumelé fasády budov nepôsobia najprívetivejšie, no nič to nemení na fakte, že toto mesto sa hrdí zbierkou niekoľkých pamätihodností. Štítnik býval významným baníckym, remeselníckym a trhovým centrom Zvyšky vodného hradu z pätnásteho storočia dali námestiu nepravidelný tvar. Najväčší poklad je ukrytý v evanjelickom gotickom kostole. Jeho nástenné maľby, nezvyčajné klenby, oltár, bronzová krstiteľnica a iné súčasti interiéru sú bohatstvom, ktoré by ste v mestečku ako Štítnik nehľadali. Za zmienku ešte stojí morový stĺp pred katolíckym kostolom a, pravdaže, nádherná príroda v okolí. Do nej sa ponáhľame.

Iná jaskyňa

Slovenský kras, ktorý vypĺňa podstatnú časť Gemera, je najväčším krasovým územím v strednej Európe. Dá sa v ňom nájsť až tisíc jaskýň a priepastí. Zem je tu priam dutá, ako stvorená na rozprávkové predstavy o podzemných kráľovstvách a škriatkoch dolujúcich v hlbinách drahokamy. Dúfame, že sa do nejakej zabudnutej diery neprepadneme… Najvýznamnejšie jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli zapísané do zoznamu UNESCO. Najbližšou zastávkou na našom okruhu teda musí byť jedna z nich: Ochtinská aragonitová jaskyňa. Nikdy som presne nevedela, čo si mám pod jej cudzo znejúcim názvom predstaviť, a tak sa na odhalenie tohto tajomstva veľmi teším. Za Štítnikom odbočujeme vpravo na Gočaltovo. Asfaltka s nízkou premávkou vedie hlbokým lesom, koruny stromov nad nami vytvárajú dokonalý tunel. Stále stúpame, tunel nemá konca, ale nenudí ani neubíja. Gočaltovskou dolinou sa necháme priviesť až k odbočke k jaskyni. Prechádzame na úzku cestu s rozbitým povrchom. Pôjdeme po nej vyše dva kilometre, kým dorazíme k parkovisku. Vchod do jaskyne pôsobí plechovo, stroho, pre mňa až rušivo, no podstatné je, že si tu môžeme odložiť bicykle a ísť na prehliadku. Dlhým schodiskom zostupujeme do vlhkého a chladného podzemia, ktoré sa nám pred očami mení na pavučinkovú rozprávku. Konečne na vlastné oči vidím, čo sú to aragonity. Krehulinké ako z cukru a námrazy. Na stenách, strope a v rôznych zákutiach jaskyne vytvárajú snivé útvary podobné ihličkám, trsom, slnciam, hrotom a koralom. Po takmer hodinovej prehliadke sa premiestňujeme z podzemia Gemera na jeho povrch a vyberáme sa na záverečnú pasáž okruhu.

Biele skaly na obzore

Rovnakou cestou sa vraciame k hlavnej komunikácii smerujúcej cez Gočaltovskú dolinu späť do Štítnika. Celý čas ideme z kopca. V meste odbočíme vpravo na Rožňavu a nastupujeme na úsek, ktorý nenechá naše prehadzovačky odpočívať. V jednej chvíli prevod meníme na ľahký kvôli strmému stúpaniu, vzápätí ho prehadzujeme naopak pri jazde dolu brehom. Krátke úseky rozmenia trasu na úplné drobné. Ani zrátať by sa nedali. Suma sumárum však nakoniec dávajú zvyšných pätnásť kilometrov, ktoré potrebujeme prejsť do východiskového a zároveň  záverečného bodu v Rožňave. Vo vrcholových miestach sa nám vždy ponúka výhľad na náprotivné pásmo pohoria Slovenského krasu. Cez tmavú zeleň lesov preniká svit dolomitových skál. Vnútro tých mohutných hôr je prešpikované tisíckami chodieb, priepasťami a kaňonmi. Na Gemeri a v Slovenskom krase sa ešte zdržíme a budúce jazdy venujeme ich dôkladnejšiemu prebádaniu.

Informačný blok

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č.3, Tatry, Spiš, Zamagurie

Doprava do Rožňavy:

  • Autom:

Z Bratislavy do Nitry diaľnicou a tu pokračovať na Zvolen – Lučenec – Rimavskú Sobotu až do Rožňavy

Zo Žiliny na Liptovský Mikuláš – Poprad, tu odbočiť na juh cez Dobšinú na Rožňavu

  • Vlakom:

V Rožňave majú zastávku vlakové spoje medzi Košicami a Zvolenom

Ubytovanie:

  • Kempingy:

autokemping v Krásnohorskom Podhradí, autokemping Teplý vrch pri vodnej nádrži Teplý vrch

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • Hotel Selfness Rožňava
  • Penzión Sedliacky dom Krásnohorské Podhradie
  • Penzión Žaneta Krásnohorské Podhradie

Turistické informácie:

  • Turistické informačné centrum, Námestie baníkov 32, 048 01 Rožňava

Web sites:

  • www.roznava.sk
  • www.ticroznava.sk
  • www.betliar.eu
  • www.gemer.sk
  • www.slovenskykras.eu
  • http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/svetove-dedicstvo/slovensky-kras/

 

Nezabudnite navštíviť:

  • Námestie v Rožňave – vyhliadková veža, pamätník Františky Andrássyovej,
  • Biskupská katedrála v Rožňave
  • Evanjelický kostol
  • Banské múzeum v Rožňave
  • Kaštieľ a park v Betliari
  • Vodný hrad a evanjelický gotický kostol v Štítniku
  • Ochtinská aragonitová jaskyňa

Uverejnené v časopise Cykloturistika č. 2-3/2011

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár