Žiarska dolina – v tieni štítov Západných Tatier

Napísal(a) jún 10, 2011 v kategórii Cyklotúry na Slovensku, Liptov, Vysoké Tatry | 0 komentárov

Žiarska dolina – v tieni štítov Západných Tatier

Ak chcete ísť na cyklotúru do Západných Tatier, nemusíte ísť nutne cez Oravu. Vstupnou bránou do nich môže byť i Liptov. Aj my sme sa rozhodli schladiť svoje horúce a po poznaní bažiace hlavy v tieni štítov Západných Tatier – v Žiarskej doline a na časti Tatranskej magistrály medzi Žiarskou a Račkovou dolinou. Východiskom cyklookruhu sa stal Liptovský Ján. Nachádza sa cca sedem kilometrov východne po diaľnici smerom z Liptovského Mikuláša na Poprad. Je to skvelý bod pre každého poznania chtivého návštevníka Liptova. Okrem množstva turistických služieb ako ubytovanie, stravovanie je tu termálne kúpalisko, lyžiarske vleky a obrovskou výhodou je tiež blízkosť diaľnice, po ktorej sa dá ľahko dostať do Liptovského Mikuláša, do Jasnej, do Popradu, do Nízkych i Vysokých Tatier, skrátka, z Liptovského Jána je to čo by kameňom dohodil ku každej atrakcii Liptova.

Popis trasy:
Liptovský Ján – Liptovský Mikuláš – Smrečany – Žiar – chata Kožiar – Žiarska chata – chata Kožiar – Pribylina – Liptovská Kokava – Liptovský Hrádok – Podtureň – Uhorská Ves – Liptovský Ján

Povstalecká a zbojnícka história Liptovského Mikuláša

Z Jána sa pohneme popod diaľnicu smerom na Uhorskú Ves. Po štvorkilometrovom úseku neustáleho klesania sme na kraji Liptovského Mikuláša. Z jeho centra a pamiatok veľa neuvidíme, venujme mu teda aspoň pár slov. Mikuláš leží uprostred Liptovskej kotliny na hlavnej ceste zo Žiliny do Popradu, na východnom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara. Je východiskom do Západných a Nízkych Tatier. Z jeho histórie stojí za zmienku, že v roku 1677 bol práve v tomto meste popravený (obesený za rebro – ako vraví povesť) zbojnícky kapitán Juro Jánošík. Mikuláš zohral svoju úlohu v rámci 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Expozícia zbraní v prírode po ceste nám pripomína, čoho všetkého boli svedkom okolité hory.
Na sídlisku Podbreziny odbočujeme vpravo a popri potoku Smrečianka stúpame von z Mikuláša na obec Smrečany a ďalej na Žiar. Pokračujeme k chatám za obcou, kde na konečnej autobusu začína modrá turistická značka. Tá nás bude sprevádzať celou Žiarskou dolinou.

Žiarskou dolinou do Západných Tatier

Žiarska dolina patrí do južného podhoria Západných Tatier a je jednou z najkrajších a najnavštevovanejších kotlín. Až do Žiaru je stúpanie prijateľné, no za dedinou sa značne priostruje. So zatajeným dychom šliapeme do pedálov a kocháme sa obrazmi otvárajúcimi sa nám pred očami. Na okolitých kopcoch sa pasú ovce a kravy, popri nás zurčí Smrečianka a cesta sa kľukato hadí vpred. V poslednej tretine trasy sa nám naskytnú nádherné výhľady na koniec doliny s hrebeňmi Západných Tatier. Mapa napovedá, ktorý z velikánov je Baranec, Tri kopy, Baníkov, Príslop. Na ich opačnej strane je najznámejšia dolina Západných Tatier – Roháčska so svojim plesami, vodopádom a zimným lyžiarskym strediskom Zverovka. Prejsť tam by znamenalo prekonať Žiarske sedlo, čo by na bicykli mohlo byť veľmi zaujímavé. Ešte zaujímavejšie a nanajvýš vtipné nám príde, keď v momente pocitu: „ja končím, ďalej nevládzem“ sa pred nami na asfalte objaví nápis: „VYDRŽ DUŠAN“. Zosadáme z bicyklov a smejeme sa. Ešte adresnejšie a opodstatnenejšie by bolo, keby tam miesto „Dušan“ stálo „Sylvia“. S mojimi silami a kondičkou je to iste nahnutejšie… Po krátkej humoristickej prestávke pokračujeme dolinou až k Žiarskej chate. Tu asfaltový povrch cesty končí. Pri chate si chvíľu oddýchneme a do pamäte si čo najdôkladnejšie odfotíme krásu navôkol. Občerstvení na tele i na duchu sa spúšťame nadol. Popri rýchlej jazde si stíhame všímať ešte raz čarovnú prírodu. V chatovej oblasti odbočujeme vľavo na trasu určenú pre MTB, ktorá nesie hrdé meno Tatranská magistrála.

Tatranskou magistrálou

Vyznačený chodník kopíruje turistickú značku Tatranskej magistrály a vedie južným okrajom Tatranského Národného Parku. S magistrálou sa križujú viaceré tatranské doliny. Za našim chrbtom je Jalovská, my sme sa napojili zo Žiarskej a prejdeme okolo ústia Trnovskej. Po dvojkilometrovom prudkom stúpaní nasleduje o trošku kratší, no rovnako strmý spád a znova treba zabrať pri jazde do kopca na vyhliadkový bod. Z neho by sa nám mal otvoriť (ale kvôli hmle sa neotvorí) široký výhľad na panorámu Tatier. Dosť fúka, preto sa nezdržíme. Rýchlo bicyklujeme k horárni pred Račkovou. Tu magistrálu pretína Jamnický potok, popri ktorom sa dá dostať k ústiu dvoch dolín: Račkovej a Jamnickej. Náš cieľ – skanzen v Pribyline – sa ale nachádza opačným smerom. Pri tomto skanzene magistrála končí. Z jej celkovej dĺžky 25km sme absolvovali 15km. Cítime ich v nohách, no teraz hlavne v ušiach – poriadne nás prefúkalo. Celkom vhod príde prestávka v závetrí Múzea liptovskej dediny.

Múzem liptovskej dediny v Pribyline

Skanzen v Pribyline je výkladnou skriňou ľudovej kultúry Liptova. Cítime sa v ňom akoby v „živej“ dedinke. Je situovaná v autentickom prírodnom prostredí, čo pridáva zážitku z folklóru ďalší rozmer. Drevenice pôsobia tak útulne a pohostinne, že by sme sa nečudovali, keby sme v nich pri peci našli babku v kroji variacu bryndzové pirohy alebo švábku (liptovský výraz pre zemiaky) a na dvore dedka so sekerou v ruke káľať drevo. Objekty tvoriace múzeum pochádzajú z niekoľkých dedín z oblasti zatopenej priehradou Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb s mnohými pôvodnými prvkami. Okrem dreveníc tu možno vidieť i rekonštrukcie originálnych kamenných objektov: gotický kostol Panny Márie z dediny Liptovská Mara a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec, ktorý bol najstarším zemianskym sídlom Liptova. Múzeum má i vlastnú expozíciu zvierat, špecialitou je hlavne chov huculských koní s možnosťou jazdenia. Predstava, že táto dedinka pozostáva z kópií domov zaplavených vodami Váhu, zamrazí a zároveň vyvoláva ľútosť. Pre starých obyvateľov muselo byť veľmi bolestné opustiť svoj zaužívaný chod života, vzdať sa všetkého v prospech výstavby vodného diela.
Z Pribyliny si urobíme zachádzku na Liptovskú Kokavu, aby sme si dobre obzreli snáď najfotogenickejší vrch Slovenska – Kriváň. Odtiaľto je vraj fešáka vidno z najlepšieho uhla. Škoda, že obloha je zatiahnutá a nad lesmi sa vznáša opar. Pred našim objektívom dnes nezapózuje.

Hrad v Liptovskom Hrádku

Z Kokavy sa presúvame dolu kopcom južnejšie do mesta Liptovský Hrádok. Síce sme mali v Pribyline dosť dlhú pauzu, takže sme oddýchnutí, ale v Hrádku je príjemný park a my nevieme, kedy sa najbližšie na Liptov dostaneme, tak tu chvíľu pobudneme. Park s jazierkom sa rozprestiera okolo zrúcaniny hradu. Kamenné ruiny ostali z hradu, ktorý bol niekoľkokrát dobytý a poškodený. Povráva sa, že svojimi podzemnými chodbami bol spojený s opevneniami pri Liptovskom Jáne. O jeho opravu a prestavbu sa zaslúžila Magdaléna Zayová. To čo nedokázali chlapi, dokázala žena. Údajne pochovala troch manželov, ani to ju však nezlomilo a ostalo je dosť síl na manžela štvrtého a aj na generálnu rekonštrukciu hradu a pristavanie renesančného kaštieľa. Natíska sa otázka, či Magdaléna nemala toľko energie práve zo svojich mužov, ktorí tak podozrivo rýchlo odchádzali zo sveta? Veru, v tieni prekrásnych hôr sa niekedy vynoria aj takéto morbídne myšlienky. Našťastie ich je podstatne menej ako tých vzletných, ktoré myseľ zaplavia pri pohľade na krásy prírody, o ktoré v okolí Hrádku rozhodne nie je núdza.
Z Liptovského Hrádku sa vraciame naspäť do Liptovského Jána. Odtiaľ sa ešte dosýtosti pokocháme vyhliadkou na nádhernú panorámu štítov Západných Tatier, v ktorých tieni sme strávili podstatnú čas vydareného cyklovýletu.

Praktické informácie

Mapy:

  • Podrobná cykloturistická mapa Slovenska č. 2, Orava, Liptov, Horehronie

Doprava do Liptovského Jána:

Autom:

  • diaľnicou D1 z Bratislavy smer Žilina – Martin – Poprad, 7km za Liptovským Mikulášom odbočka na Liptovský Ján
  • prípadne z BA do Nitry diaľnicou D1 a tu pokračovať na smer Žiar nad Hronom -Banská Bystrica – Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Liptovský Ján

Vlakom:

  • osobné vlaky a rýchliky z Bratislavy a Žiliny smer Poprad, zastávka Liptovský Mikuláš (pri rýchlikoch treba preveriť možnosť prepravy bicyklov)

Ubytovanie:

Kempingy:

  • Autokemping Bystrina Demänovská dolina, ATC Liptovský Trnovec

Penzióny:

  • Liptovský Ján: Privát Krajanka

Doporučená požičovňa bicyklov:

  • SKISERVIS NIŇAJ & ONDRUŠ, Jasná, Liptoský Ján
  • Cyklo a šport požičovňa, areál Tatralandie
  • Hotel Borová Sihoť, Liptovský Hrádok
  • Penzión Maco, Liptovský Ján
  • Požičovňa kolobežiek – Žiarska chata

Turistické informácie:

  • Informačné centrum mesta, 031 01 Liptovský Mikuláš, www.icm.mikulas.sk
  • Informačné centrum Liptovský Ján, ul. Nová 311 (Jednota – na poschodí), 032 03 Liptovský Ján, www.liptovskyjan.sk

Webové stránky:

  • www.liptov.sk
  • www.mojliptov.sk
  • www.nizketatry.sk
  • www.regionliptov.sk
  • www.kamnahory.sk
  • www.liptovskyjan.sk
  • www.liptjan.sk
  • www.skonline.sk

Nezabudnite navštíviť:

  • Minerálne pramene v Liptovskom Jáne
  • Žiarska dolina
  • Zjazd Žiarskou dolinou na kolobežkách
  • Múzeum liptovskej dediny v Pribyline
  • Liptovský Hrádok – Historické múzeum hutníctva a baníctva na Maši
  • park a hrad v Liptovskom Hrádku
  • Hrádocké arborétum, chránená lipová alej

Uverejenené v časopise Cykloturistika č. 11/2007

Galéria všetkých fotografií

Napíšte komentár